Nevidno ho ani v spoločnosti svojich bývalých kolegov. "Žije dosť samotársky," povedala nám Magda Paveleková.
Ako dieťaťu sa mu však o herectve ani neprisnilo, jeho najväčšou túžbou bolo študovať medicínu. Na štúdium herectva ho nahovoril jeho neskorší kolega Július Pántik. Do povedomia širokej verejnosti sa zaradil nielen ako divadelný herec, ale aj vďaka postavám vo filmoch a v televíznych inscenáciách. V 60. rokoch dostal dokonca ponuku hrať v zahraničí za honorár, o ktorom sa mu ani nesnívalo.
Lákali ho za hranice
"S filmom Boxer a smrť som bol na filmovom festivale v Corku. Po premietaní ma oslovil istý filmový producent a ponúkol mi spoluprácu na jeho novom filmovom projekte. Nezaujímali ho moje upozornenia, že nie som herec na voľnej nohe, že mám fixný angažmán v divadle a podobne, chcel len vedieť za koľko. Placho a skôr položartom som poznamenal, že rád by som vlastnil auto Hillman Minx. Trochu čudne sa zatváril a pokračoval: "To si kúpite za diéty, ale koľko chcete za film?" Neskôr som sa dozvedel, že tento pán navštívil aj Filmexport v Prahe a aj to, s akou informáciou odišiel - že v takom filme "náš" herec nemôže hrať. A bolo po paráde," zaspomínal si Kvietik.
Rozumel si s Hollým
Hral napríklad rybára Richardusa vo filme Majster kat (1966) Paľa Bielika, účinkoval v trilógii Andreja Lettricha Červené víno (1972). Štefan Kvietik je neprehliadnuteľným hrdinom najmä vo filmovej tvorbe Martina Hollého, ktorý ho obsadil do snímok ako Prípad pre obhajcu (1964), Medená veža (1970) či Kto odchádza v daždi... (1974). Vzťah tejto dvojice bol založený na vzájomnej dôvere a rešpekte. "A aj ľudsky sme mali k sebe veľmi blízko. Len na okraj priznávam, že sme sa sem-tam aj chlapsky doberali. V každom prípade som Martinovi hlboko vďačný za všetky veľké herecké príležitosti, ktoré mi v takej bohatej miere
ponúkol. Vlastne naštartoval moju filmovú kariéru," prezradil Kvietik v rozhovore pre Časopis DVD edície Slovenský film 70. rokov.
Medená veža rezonuje
Najradšej si spomína na nakrúcanie filmu Medená veža. "Je to jeden z filmov, ktorý zanechal vo mne tie najkrajšie a pritom nezabudnuteľné spomienky na atmosféru a chvíle, ktoré som pri jeho nakrúcaní prežil.
Vyhnem sa veľkým slovám, ale aj s odstupom naozaj toľkých rokov mám v živej pamäti všetky okolnosti a situácie, ktoré toto obdobie po všetkých stránkach robilo výnimočným," prezradil.
V 80. rokoch sa Kvietik predstavil v Jakubiskovej Tisícročnej včele (1983) ako Samo Pichanda a v jeho ďalšom filme Sedím na konári a je mi dobre (1989) ako kapitán Kornet. Medzi Kvietikove posledné filmové diela patrí Tábor padlých žien (1997) Laca Halamu a televízny seriál Horská služba (1998). Ako rozprávača mohli diváci Kvietika počuť naposledy vo filme Patrika Lančariča Rozhovor s nepriateľom (2007).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
