SABINOV. Prvé epitafy pochádzajú zo 14. storočia, najviac sa rozšírili v 16. a 17. storočí. Najjednoduchšie typy epitafov majú tvar nápisovej dosky, zložitejšie môžu mať stupňovité členenie, v ústredných častiach s nápisom, reliéfom, obrazom a pod. Reprezentantom tohto druhu architektonického článku v meste Sabinov sú epitafné dosky osadené po stranách portálov rímskokatolíckeho kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa na Námestí slobody.
Epitaf nie je náhrobok
Epitaf je kamenná, drevená alebo kovová doska, môže byť reliéfna i maľovaná jedno- alebo viacfarebná, často vsadená do architektonického alebo ornamentálneho rámca. Epitaf býva osadený v podlahe alebo zavesený na stene kostola na pamiatku zomrelého (na rozdiel od náhrobku nekryje, resp. nekryl skutočný hrob). Často obsahuje meno zomrelého, dátum jeho narodenia a úmrtia, tiež text bližšie označujúci postavenie alebo komentujúci fakty z jeho života. Na konci nápisu sa vyskytuje náboženská formulka, časť modlitby alebo citát z biblie.
Čo ukrýva chrám
Po ľavej strane (východne) od severného portálu sabinovského kostola je osadený renesančný (?) epitaf pravdepodobne zo 17. storočia. V hornej tretine dosky je v štíte ligatúra (spojenie) iniciál mena Emerica Metznera, zo stredu litery M vyrastá Merkúrova palica. Nosičmi kartuše/štítu sú traja anjeli. Dolné dve tretiny náhrobnej dosky vypĺňa menšia po obvode ozdobená doska (na spôsob zrkadla s ozdobným rámom), do ktorej je v novovekom písme vytesaný nečitateľný text. Po obvode náhrobnej dosky je latinský text, vytesaný v novovekom písme, datovaný letopočtom 1636.
Vytesané do kameňa
Po pravej strane (západne) od severného portálu kostola je osadený gotický epitaf. Horné 2/5 výšky náhrobnej dosky vypĺňa vavrínový veniec, v každom z nároží je okrídlená anjelská hlava. Vo vavrínovom venci je erb Juraja Lasseliusa - v neskorogotickom (možno turnajovom) štíte s bordúrou (okrajom) sv. Juraj na koni kopiou zabíja draka; nad štítom je otvorená turnajová prilba, spod koruny splývajú pri bokoch štítu prikrývadlá; klenotom je medzi párom orlích krídel na korune stojaci lev s rozdvojeným chvostom držiaci v pravici tri kvety. V dolných 3/5 výšky náhrobnej dosky v menšej po obvode ozdobenej doske (na spôsob zrkadla s ozdobným rámom) je v 19 riadkoch rozložený latinský text, vytesaný v novovekom písme. V dôsledku zvetrania - poškodenia mramoru sa text zachoval útržkovito. Po obvode náhrobnej dosky je rozložený latinský text, vytesaný v novovekom písme.
Erb rodu Péchy z Novej Vsi
Po pravej strane (východne) od južného portálu kostola je osadený gotický epitaf pravdepodobne zo 17. storočia. Po obvode dosky je latinský text vytesaný v novovekom písme datovaný letopočtom 1631 (?). V hornej polovici v ovále je vyobrazený erb rodu Péchy z Novej Vsi - v neskorogotickom štíte je havran, nad štítom turnajová prilba, z jej temena (vrchu) splýva pri bokoch štítu plášť; v dolnej polovici je v 9 riadkoch rozložený, v novovekom písme vytesaný latinský text.
Nemecký text zo 16. storočia
Po ľavej strane (západne) od južného portálu je osadený gotický epitaf pravdepodobne zo 16. storočia. V hornej 1/5 náhrobnej dosky je v 5 riadkoch rozložený letopočtom 1558 (?) datovaný nemecký text, vytesaný v neskorogotickom písme. Ústrednou figúrou vypĺňajúcou približne 4/5 výšky náhrobnej dosky je obrnený rytier opásaný mečom v pokrčenej pravici držiaci zástavu. V ľavom dolnom rohu (pri pravej nohe rytiera) náhrobnej dosky je erb - zo spodného okraja (špičky) renesančného štítu vyrastá obrnený rytier opásaný mečom, držiaci pokrčenú pravicu v bok a v pokrčenej ľavici držiaci halapartňu; nad štítom je uzavretá turnajová prilba, z jej temena (vrchu) splývajú pri bokoch štítu prikrývadlá. Text na epitafe je nečitateľný, a teda ho nevieme preložiť, preto je ťažko určiť, čia je to náhrobná doska; zobrazený rytier je najpravdepodobnejšie podobizňou zomrelého a vytesaný erb je jeho rodovým erbom. Zaujímavosť na záver - odlišný farebný pás v dolnej časti epitafu po predkolenia rytiera naznačuje maximálnu úroveň, po ktorú sa počas storočí dlažba námestia v okolí kostola dvíhala.
Autor: Ing. arch. Jana Onufráková, Krajský pamiatkový úrad Prešov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
