vrchom makrosveta, v ktorom žijeme, možno skúmať a odhaľovať jeho zákonitosti len pomocou náročných a nákladných experimentov.
Skúmajú sa produkty zrážok
Tieto experimenty sa obvykle konajú prostredníctvom veľkých urýchľovačov, v ktorých sa častice urýchľujú na vysoké energie. Vedci potom skúmajú produkty zrážok takýchto častíc s vysokou energiou, pričom v týchto produktoch sa už podarilo objaviť množstvo nových častíc. Postaviť urýchľovač, v ktorom by sa častice dali urýchľovať až na rýchlosť blízku rýchlosti svetla, je však veľmi nákladné a môžu si to dovoliť len tie najbohatšie štáty. Preto sa výskum v oblasti jadrovej a subjadrovej fyziky koná obvykle v rámci širokej medzinárodnej spolupráce.
Európske centrum CERN
Európske krajiny vytvorili na tento účel známe centrum CERN (Európska organizácia pre jadrový výskum), ktoré vzniklo na základe dohody dvanástich štátov v septembri 1954. Toto centrum, ktoré sídli na okraji Ženevy a ktoré predstavuje špičku v oblasti výskumu najmenšej štruktúry hmoty, je vlastne najväčším laboratóriom časticovej fyziky na svete.
Slovenská cesta do mikrokozmu
Priblížiť činnosť tohto centra, ale najmä slovenskú účasť na jeho činnosti, má za cieľ výstava Slovenská cesta do mikrokozmu, ktorú v pondelok otvorili v priestoroch Slovenského technického múzea v Košiciach. Na príprave výstavy sa podieľali najmä jubilujúci Ústav experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika. Podiel na vzniku výstavy má aj Katedra fyziky technickej univerzity, Centrum voľného času – Regionálne centrum mládeže v Košiciach a spoločnosť Cryosoft. Výstava na informačných paneloch a prostredníctvom exponátov veľmi dobre dokumentuje účasť košických pracovísk na činnosti centra CERN.
Prvé kontakty už v roku 1983
O ceste slovenských pracovísk k účasti na projektoch, realizovaných v CERN-e, hovoril na vernisáži výstavy RNDr. Ladislav Šándor, CSc., ktorý je podpredsedom výboru pre spoluprácu Slovenskej republiky s organizáciou CERN. Prvé kontakty s CERN-om boli nadviazané už v roku 1983, a to na konferencii v českom Tábore, na ktorej sa zúčastnil aj vtedajší riaditeľ CERN-u.
Podpora predsedu SAV
Aj vďaka podpore vtedajšieho predsedu Slovenskej akadémie vied prof. V. Hajka sa vo vtedajšej zložitej politickej situácii podarilo skupine košických jadrových fyzikov – ako prvej v celom Československa - začať spoluprácu s CERN-om. Po novembri 1989 to už všetko išlo jednoduchšie i rýchlejšie a tak sa už koncom marca 1990 začala formálna spolupráca s CERN-om. Členským štátom centra CERN sa Československo stalo 1. januára 1992. Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov muselo samostatné Slovensko znovu absolvovať celú vstupnú procedúru do CERN-u.
Slovensko členom od júla 1993
Slovenská republika sa členským štátom CERN-u stalo 1. júla 1993. Trvalo však ešte ďalších dlhých päť rokov, kým vláda prijala (v novembri 1998) kľúčové rozhodnutie o dlhodobom financovaní našej účasti v CERN-e. Politickým garantom našej účasti v CERNe je Ministerstvo zahraničných vecí, odborným garantom je Ministerstvo školstva. Ako nám povedal dr. Šándor, v súčasnosti približne 60 slovenských fyzikov a inžinierov patrí medzi "používateľov" experimentálnych a výpočtových zariadení, ktoré má k dispozícii európske centrum CERN. Potešiteľné je však to, že naši odborníci sa podieľajú aj na budovaní experimentálnej základne CERN-u.
Úspech košického ZTS VVÚ
Mimoriadny úspech pritom dosiahla košická spoločnosť ZTS VVÚ, ktorá zvíťazila v náročnej súťaži na dodanie systému na presun a polohovanie kryomagnetov, tvoriacich vlastné teleso nového obrovského urýchľovača LHC (Large Hadron Collider, čiže veľký hadrónový zrážač). Tento polohovací systém mal za úlohu usadiť do správnej polohy kryomagnety, ktorých hmotnosť je 34 ton, priemer je jeden meter a dĺžka je 16 metrov. O vývoji tohto unikátneho polohovacieho systému informoval na vernisáži Ing. Ladislav Vargovčík zo spomenutého výskumno-vývojového ústavu.
Lepšia presnosť, než sa vyžadovala
Košickí vývojári a konštruktéri uspeli v súťaži, do ktorej sa spočiatku prihlásilo 78 európskych firiem. V ďalších kolách sa počet firiem zužoval až napokon z užšieho výberu vyšla víťazne košická firma. Tá dokázala vyvinúť a vyrobiť zariadenie, ktoré dokázalo usádzať obrovské magnety s neuveriteľnou presnosťou 0,2 mm, pričom požiadavka presnosti znela na 1 mm. Košičania dodali do CERN-u najprv štyri polohovacie súpravy, neskôr si CERN objednal ešte jednu.
Dostali Zlatý hadrón
O spokojnosti vedenia CERN-u s prácou košických odborníkov svedčí aj to, že v roku 2005 dostala spoločnosť ZTS VVÚ zlatú plaketu Golden hadron (zlatý hadrón) ako najlepší dodávateľ v oblasti strojných zariadení. Ako zaujímavosť možno uviesť, že za ostatných päť rokov získali slovenské firmy od CERN-u objednávky za celkovo vyššiu sumu, než je členský poplatok Slovenska za participáciu v európskom centre CERN. Ako nám povedal dr. Šándor, pracovníci košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ sa v súčasnosti podieľajú na dvoch projektoch CERN-u.
ALICE a ATLAS
Ide o projekty s názvom ALICE a ATLAS. ALICE je detektor, slúžiaci na vyhodnocovanie zrážok ťažkých iónov, zatiaľ čo detektor ATLAS bude vyhodnocovať protón-protónové zrážky pri vysokých energiách. Vyhodnotenie oboch typov zrážok by malo priniesť nové poznatky o štruktúre hmoty, poodhaliť závoj, ktorý doteraz ukrýva tzv. temnú hmotu, i objasniť procesy, ktoré prebiehali v tom najranejšom štádiu vývoja nášho vesmíru. Výstava Slovenská cesta do mikrokozmu potrvá do 14. júla, pričom organizátori pripravili pre verejnosť tri tzv. Vysokoenergetické štvrtky (14., 21. a 28. mája, vždy o 15.30), v rámci ktorých odznejú rôzne prednášky z oblasti jadrovej fyziky a činnosti Európskej organizácie pre jadrový výskum CERN.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
