'Z času na čas' znamená častejšie vtedy, keď končia piataci na univerzitách a začínajú sa obzerať po robote. A minule sme sa tak o tom bavili, kde skonštatoval jednu zaujímavú a pravdivú vec. Ak mu napíše žiadosť niekto, kto na dennom štúdiu ani nebrigádoval za pokladňou, v živote by ho do roboty nezobral. Aj keď má samé áčka. Radšej by vzal niekoho, kto skončil s céčkami na štátniciach, a v životopise má aspoň minimálny kontakt s reálnym zamestnaním. A ja som prišiel na to, že má vlastne pravdu.

Nech si hovorí kto čo chce, ale dnešné denné štúdium na vysokej škole je leháro. Od fakulty ku fakulte trochu menšie či väčšie, ale v podstate každý (možno okrem práva a medicíny) by si našiel čas na to, aby aspoň sporadicky niekde pracoval. A minimálne za pokladňou či v pekárni. Lebo keď si onen študent, čo počas školy prstom nepohol, príde po 5 rokoch štúdia pýtať robotu, neviem, či ju dostane. Bez pracovných návykov, bez skúseností... Oveľa väčšiu výhodu majú tí, ktorí aspoň šúľali rožky. A majú aj oveľa väčší kredit ako tí ostatní, ktorým prišlo to šúľanie rožkov počas výšky podradné. Aj keď je to mizerne zaplatené, je to práca, ktorú robiť treba, lebo rožky chutia asi každému. Je to však aj práca, ktorú človek riadne odmaká. A keď to niekto oddrie, tak ho vezmú všade skôr ako toho, čo skončil s červeným diplomom, ale prstom nepohol. Ponaučenie do života: radšej urobte školu na E a pracujte, ako sa len učiť a potom nič z toho.

Autor: Tomáš

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.