Vinea už nie je to, čo bývala

BRATISLAVA. Cítiť v nej hrozno a čerstvú bazu, osvieži a nesmädí po nej. Viackrát zmenila tvar aj logo, ale chuť šumivého hroznového nealkoholického nápoja sa nemenila. Už to neplatí.

Vinea zmenila majiteľov, presťahovala sa z Pezinka do Rajca a pripomína sa retro sloganom Sama sebou od roku 1974. V tom roku ju začali vyrábať na politickú objednávku, aby konkurovala nápojom kapitalistického sveta. Na rozdiel od iných objednávok sa to skutočne podarilo. Zaradila sa k horalkám, treske, kofole či Zlatému Bažantu, ktoré sa stali tradičnými značkami. Elán z nej na čas urobil aj hit letných horúčav.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Nespokojnosť s chuťou

Na internete sa však dnes sťažujú stovky ľudí, že Vinea už sama sebou nie je. Píšu o umelšej chuti nápoja a ich dojem potvrdzujú aj ľudia, ktorí mali k výrobe nápoja blízko.

Tento rok začala slovenskú Vineu vyrábať česká Kofola. „Nová Vinea je sladšia a umelšia, chuťou rovnaká ako jej neúspešný predchodca TopTopic," sťažuje sa na portáli botka.sk jedna jej milovníčka. Sťažnosti eviduje aj jej nový výrobca. Týkajú sa iba bielej Viney, pripúšťa hovorkyňa Kofoly Lenka Koprivňanská. „Vyrábame podľa pôvodnej receptúry, ktorú sme kúpili od Vitis Pezinok," tvrdí. Nápoj podľa nového výrobcu zostal rovnako prírodný. „Neobsahuje žiadne umelé farbivá, arómy a sladidlá."

„Určite je tu rozdiel," oponuje Gabriela Vojteková, bývala vedúca laboratórii Vitisu. Upozorňuje, že nový majiteľ už nerobí výluh z čerstvých bylín bazy čiernej, ktorý je súčasťou Viney, ale používa ich extrakt. To Koprivňanská pripúšťa, táto zmena podľa nej však nevplýva na chuť.

Iný názor má Jozef Kováč, zať vynálezcu Viney. Ján Farkaš ju so svojím tímom pripravil v Komplexnom výskumnom ústave vinárskom a vinohradníckom. Kováč, učiteľ na Strednej vinohradníckej škole v Modre, označuje „extrakciu za tvrdší chemický zásah", ako je vyluhovanie.

Na chuť podľa Kováča môže vplývať aj rozdielna odroda hroznového muštu, z ktorého sa Vinea vyrába. Vojteková tvrdí, že pôvodne sa vyrábala z odrody Műller Thurgau. Koprivňanská hovorí, že v receptúre, ktorú Kofola kupovala od Vitisu, odroda špecifikovaná nebola.

Zmenili vraj iba vodu

Jedinú zmenu, ktorú Kofola pripúšťa, je voda. Vitis používal pitnú vodu, Kofola má pramenitú vodu z prírodného zdroja v Rajeckej Lesnej. Odlišnosť chutí Kofola pripisuje tomu, že nápoj vo fľašiach dozrieva. Z tohto dôvodu vraj môžu mať konzumenti dojem, že je rozdiel medzi chuťou skôr vyrobenej „vitisáckej" a mladšej „kofoláckej" Viney. Obe zatiaľ dostať v obchodoch, tá stará sa však hľadá stále ťažšie.

Test sa skončil remízou

Zatiaľ čo odborní ochutnávači rozdiel medzi starou a novou Vineou rozdiel nepomenovali, laickí konzumenti zmenu zaregistrovali. Problém však mali určiť, či ochutnávajú tú pôvodnú, alebo novú.

BRATISLAVA. Hodnotiť Vineu v kruhu priateľov je jednoduché. Stačí ju ochutnať a povedať názor - najčastejšie sa v internetových diskusiách objavuje, že je príliš sladká. Dokázať, že je rozdiel medzi starou a novou Vineou, je náročnejšie.

Jednoduché v súčasnosti nie je ani zohnať pôvodnú Vineu, ktorá má na etikete ako miesto výroby uvedený Pezinok. Po niekoľkohodinovom snorení po malých potravinách v dedinkách na Záhorí sa podarilo objaviť pôvodný nápoj úplne inde - v parlamentnom bufete vysmädnutým redaktorom, ktorí sa nevenovali tomuto nápoju, ale životu v Národnej rade.

Červená Vinea zasa zostala v regáloch potravín v Suchohrade na rakúských hraniciach.

Aby mal test punc dôveryhodnosti, nechali sme Vineu z Vitisu a Vineu z Kofoly prejsť senzorickým testom v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe v Bratislave.

Chuť, farbu a vôňu oboch vzoriek s rovnakými šaržami hodnotilo päť pracovníčok v miestnom laboratóriu.
Každá z nich si sadla do svojej priehradky, podobnej tej na pošte, a ochutnávala.

Výsledok však bol nejednoznačný. Vedúca laboratória Jana Jančovičová vyhlásila, že obe vzorky vyhovujú senzorickým vlastnostiam. Rozdiely v chutiach vraj nenašli.

Oveľa jednoznačnejšie dopadol test desiatich laikov v redakcii SME. Až deviati v „slepom teste", pri ktorom dostali na ochutnanie poháre s nápojom z Pezinka a Rajca, cítili rozdiel v chuti.

Už ťažšie bolo identifikovať, ktorá zo vzoriek bielej a červenej Viney patrí starému a ktorá novému výrobcovi - to sa podarilo iba dvom.

(jkr)

Už nie je prirodzená

O Vinei hovorí zať vynálezcu nápoja JOZEF KOVÁČ, učiteľ na Strednej vinohradníckej škole v Modre.

Je rozdiel medzi Vineou vyrábanou Vitisom Pezinok a Vineou vyrábanou Kofolou Rajecká Lesná?

„Vinea už nie je to, čo bývala. Zmenila sa k horšiemu."

Je rozdiel v chuti?

„Už nie je taká svieža, hroznová."

Niektorí ľudia hovoria, že má umelú chuť. Čo si myslíte vy?

„Presne tak. Je taká umelá, syntetická. Už to nie je taký prírodný nápoj ako kedysi."

Čo novej Vinei v súčasnosti najviac chýba?

„Povedal by som, že prirodzenosť. Keď ste zatvorili oči a vypili ste ju a odmysleli si bublinky, tak ste mali pocit, že pijete víno. Krásne víno. A to už tomu nápoju chýba.

Čo sa zmenilo?

„Už to nie je víno bez alkoholu. Už to nie je elegancia bez alkoholu. Už je to niečo umelé, syntetické. Veľkovýrobné, veľkoprodukčné. Je to neosobné. Mínusové body tomu pridávajú aj stabilizačné prostriedky, ktoré sa tam na začiatku nedávali."

Aké?

„Sorbát draselný a benzoát sodný. Pezinská mala len sorbát draselný a táto už aj benzoát."

Čiže ide o zmenu?

„Prvotným zámerom vynálezcu Viney docenta Jána Farkaša bolo podávať ľuďom prírodný nápoj. Nekonzervovaný, iba pasterizovaný. A to sa tej myšlienke už veľmi vzdialilo."

(jkr)