y. Na tomto teritóriu bol vytvorený komitát - Ruská marka.
Celé pohorie Karpát sa v 11. storočí stalo súčasťou Uhorska a z pôvodného komitátu sa vytvorili najskôr tri a neskoršie štyri župy (stolice). Jednou z nich bola Užská župa, ktorá nadväzuje bezprostredne najviac na územie Slovenska. Konfesijne bola Podkarpatská Rus orientovaná na východný - byzantský cirkevný obrad. Zmena nastala až od roku 1646, keď sa vytvorila Užhorodská únia a gréckokatolícka cirkev s východným obradom, a tá uznávala rímskeho pápeža za hlavu cirkvi.
Rusíni u nás v 11. - 12. storočí
Rusíni sa v našom okolí usadzovali už v 11. - 12. stor., o čom svedčia názvy niektorých obcí, čo potvrdzuje aj P. P. Magoči vo svojej publikácii Rusíni na Slovensku. Najviac spomínané etnikum sem prichádzalo v prvej vlne valašsko-rusínske kolonizácie v 14. stor. a potom v druhej vlne z územia Haliča v priebehu 16. a 17. stor.
Z histórie je známa udalosť sprevádzaná niektorými legendami, keď v roku 1396 šľachtic Teodor Kariatovoč z Podolia priviedol so sebou do Uhorska z Haliča a okolia až 40-tisíc rusínskych osadníkov ako strážcov hraníc, ktorému vtedajší uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal donáciu panstvo Mukačeva.
Po vytvorení Užhorodskej únie v roku 1646 začalo svoju činnosť biskupstvo v Mukačeve, ktoré potom dlho bolo pod patronátom jagerskej diecézy. O zrušenie patronátu v r. 1771 požiadal cisárovnú Máriu Teréziu vtedajší biskup M. M. Oľšavský. Panovníčka jeho žiadosť podporila a požiadala pápeža Klimenta XIV. a ten jej žiadosti vyhovel. Podľa niektorých historikov sa roky 1760 - 1790 považujú za začiatok národného obrodenia Rusínov. Po nástupe Jozefa II. na trón bol zrušený cirkevný rád jezuitov a budova po nich bola daná do správy gréckokatolíckej cirkvi. Biskup Andrej Bačinsky v ňom umiestnil duchovný seminár, užhorodský učiteľský seminár premenil na lýceum a uskutočnil aj ďalšie opatrenia.
Biskup Bačinský
V roku 1777 Mária Terézia vydala zvláštny štatút pre Uhorsko, ktorý obsahoval systém vzdelávania nezávislý na cirkvi. Zaviedla povinnú školskú dochádzku detí od 6 do 12 rokov a tie sa smeli vyučovať v materinskom jazyku. Uskutočnením školskej reformy na Podkarpatskej Rusi bol poverený biskup Andrej Bačinský, ktorý štatút privítal a podporil. Urýchlil prípravu učiteľov a začala sa výuka na základných školách v rusínskom jazyku. Vydal aj Bibliu napísanú v cirkevnom slovanskom jazyku.
O Rusínoch písal Slovák František Kollár, ale aj polyhistor Matej Bel, ale ich názory na toto etnikum boli skreslené a niekedy aj nelichotivé a postupne boli spresnené.
V roku 1818 došlo k rozdeleniu gréckokatolíckej diecézy v Mukačeve. Stodeväťdesiatdva farností z Abova, Boršode, Spiša, Šariša a Zemplína boli odčlenené a pripojené k vytvorenej prešovskej diecéze, kde prvým biskupom sa stal Hrihorij Tarkovič.
Národnoobrodzovací proces Rusínov urýchlili tereziánske a jozefínske reformy, ale aj ideály Veľkej Francúzskej revolúcie, ktorá hlásala slobodu, rovnosť a bratstvo. V strednej Európe sa začali formovať moderné národy a v tom čase vzniklo hnutie spolunažívania slovanských národov a ideály slovanskej vzájomnosti. Bol to vtedy dôležitý okamžik pre slovanské národy, pretože existoval len jeden slovanský štát "Ruská ríša", ktorá bola populárna pre víťazstvo nad Napoleonom a stala sa vzorom pre ostatných Slovanov.
Významné osobnosti
Národnoobrodzovací proces Rusínov obohacovali mnohé osobnosti Rusínov, predovšetkým duchovní G-K cirkvi, ale aj z ďalších etník. Okrem doposiaľ spomínaných to bol osobný tajomník biskupa I. Kutka, ktorý v roku 1795 vydal prvý rusínsky šlabikár, I. Bazilovič, M. Baluďanský, I. F. Berežanín, V. Douhovič, V. Popovič, M. Lučkaj, A. Dobriansky, Alexander Duchnovič a ďalší.
Podkarpatská Rus, ktorá sa považuje za kolísku Rusínov bola súčasťou Uhorska až do roku 1918, do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie. Začiatkom roku 1919 sa vytvorila Rusínska rada na čele so S. A. Beskidom a 8. mája 1919 sa uzniesla pripojiť k prvej ČSR. Toto rozhodnutie v roku 1920 potvrdila Trianonská dohoda. Predseda spomínanej rady bol aj delegátom na Mierovej konferencii v Paríži. Obrodný proces Rusínov pokračoval ďalej v nových podmienkach ČSR a potom aj Slovenského štátu. Po 25 rokoch v máji, po skončení druhej svetovej vojny bola Podkarpatská Rus pripojená k ZSSR a dnes je súčasťou Ukrajiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
