Korzár logo Korzár
Pondelok, 10. máj, 2021 | Meniny má ViktóriaKrížovkyKrížovky
V KOŠICIACH NIESOL JEHO MENO ÚSTAV A TERAZ NEMOCNICA

Vedec Louis Pasteur ako búrač mýtov

Zomrel skôr, ako začali udeľovať Nobelovu cenu, ale aj tak patrí k najznámejším vedcom v histórii. Označiť ho za búrača mýtov napadne človeku, ak uváži, že žil v čase, keď veda vychádzala prevažne z povestí a bájí stredoveku, ale zároveň sa začali objavov

Štátna nemocnica v Košiciach z r. 1924.Štátna nemocnica v Košiciach z r. 1924. (Zdroj: archív nemocnice)

ať prvé vynálezy búrajúce prežité názory pseudovedy minulosti ľuďmi s intelektuálnymi schopnosťami.

Keď sa Pasteur v roku 1822 narodil, príčiny chorôb boli neznáme a zahalené tajomstvom. Chrípka sa spájala s nebeskými úkazmi ako znameniami, predzvesťou, že príde - stačil prelet kométy. Maláriu údajne spôsobovali výpary z močarísk a podivne sa vysvetľoval vznik života: myši aj červy vznikali najspontánnejšie - trebárs sa zrodili z kopy pokazeného jedla a detské infekčné choroby sú vôľou božou, týfus trestom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Záujem o umenie

Tieto aj ďalšie mýty a predstavy odbúral až Louis Pasteur ako chemik. Nikdy si ani len nepomyslel, že bude študovať chémiu, veď z nej mal v škole zlé známky a tie boli odrazom jeho záujmu o tento predmet. Okrem kreslenia a umenia ho od detstva iné nezaujímalo a preto sa chcel stať učiteľom umenia a umenovedcom. Azda prostredie fabriky, rodičov, kde sa spracovávali kože, na francúzskom vidieku tradičná výroba vína, preorientovali jeho študijné záujmy, takže ako dvadsaťjedenročný sa rozhodol venovať vedeckému štúdiu na Kráľovskej škole v Besancone. Impulzom k štúdiu bola práca veľkého francúzskeho chemika Jeana B. Dumasa, priekopníka organickej chémie. Z Kráľovskej školy postúpil do svetoznámej Ecole Normale Superiéure v Paríži. Táto zmena záujmov priniesla prvé výsledky po piatich rokoch, keď už mal doktorát z chémie.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvé objavy

Mal 25 rokov a k doktorátu z chémie pribudli prvé objavy. V roku 1848 v Akadémii vied v Paríži Pasteur vystúpil s prednáškou, ktorou oznámil, že chemické látky vytvorené rovnakými atómmi sa nemusia správať rovnako, ale odlišne, lebo existujú v dvoch rôznych formách. Sú z rovnakých atómov, ale ich postavenie je zrkadlové. Farmaceutické firmy aj v súčasnosti sledujú, ako sa v liekoch správa látka vo svojom zrkadlovom obraze. Pasteur sa zaoberal problémom kvasenia a pri pokusoch narazil na mikroorganizmy, ktoré sa rozmnožujú bez prístupu vzduchu a vyvolávajú kvasný proces. Objavil "štiepne huby", ktoré sa neskôr označili ako baktérie a tým sa otvorila nová cesta lekárskej vede pre riešenie otázky infekčných chorôb od objasnenia ich podstaty a príčin po boj proti nim. Tým priviedol Pasteur medicínu k bakteriológii.

Mnohých francúzskych výrobcov vína trápilo jeho skysnutie a jeden z nich sa obrátil na Pasteura už ako známeho vedca a objaviteľa. Nemal ešte ani 30 rokov, keď mu udelili titul rytiera Čestnej légie a v 32 rokoch bol dekanom katedry vied na univerzite v Lille. V roku 1858 dokázal, že kvasinky je možné zničiť miernym zahriatím. Keď sa víno zahrialo, nekyslo. Rovnaký spôsob sa použil pri mlieku. Takto sa zvečnilo jeho meno pri popise zahrievania, ktoré má za úlohu zničiť mikroorganizmy: pasterizácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Prenos chorôb mikróbmi

Po pasterizácii to bol ďalší objav a ďalšie zbúranie mýtu, o čo sa už predtým pokúšali niekoľkí vedci, ale experimenty nepriniesli presvedčivý výsledok. Týkal sa zdroja života. Od stredoveku sa objavovali správy o spontánnom vzniku života z mŕtvej hmoty. Pasteur dokázal, že spontánny zrod života je spôsobený mikróbmi, poletujúcimi vo vzduchu.

Teóriu existencie mikróbov vo vzduchu a prenášania chorôb si Pasteur overil v r. 1865. Vtedy ho francúzska vláda požiadala o záchranu hodvábnictva, ktoré bolo ohrozené záhadným škodcom priadkou morušovou. Trvalo tri roky, kým Pasteur zistil, že priadky boli napadnuté mikróbmi a vytvoril aj test, ktorým sa mohla overiť prítomnosť mikróbov. Pestovatelia zničili napadnuté jedince, čím bolo hodvábnictvo zachránené a Pasteur sa ďalej venoval chorobám a choroboplodným zárodkom. Patril k prvým, ktorí tvrdili, že človek môže ochorieť poškodením neviditeľných baktérií, vznášajúcich sa v ovzduší. Túto jeho teóriu potom overoval najmä Jospeh Lister, ktorý podnietil výrobu prvých dezinfekčných prostriedkov.

Zaočkoval proti besnote

Prevratný bol objav hodný Nobelovej ceny, keby bola v tom období jestvovala. Pasteur dokázal, že proti niektorým chorobám je možná ochrana, ak sa človek vystaví pôsobeniu oslabenej "verzie" choroby. Šiesteho júla v roku 1885 podal Pasteur tkanivo s oslabeným vírusom besnoty deväťročnému chlapcovi Josephovi Meisterovi, ktorého pohrýzol besný pes. Bolo to prvé zaočkovanie človeka proti besnote. Očkovacia látka, ktorú vedec vyvinul, pochádzala z oslabených pôvodcov ochorenia a získal ju z miechy infikovaných zvierat. Pred použitím u človeka bola úspešne otestovaná v mnohých laboratórnych pokusoch na psoch. Chlapec prežil a Pasteurova sláva sa rozšírila po celom svete. Tým sa začal vek "aktívnej imunizácie".

Francúzi usporiadali po tomto objave verejnú zbierku. Táto v roku 1888 financovala výstavbu Pasteurovho ústavu, ktorý vedec riadil do konca svojho života v roku 1895 a ktorý získal ohlas vo svete svojimi ďalšími objavmi. Napr. jeho spolupracovníci objavili protilátku proti diftérii, bakteriálnej infekcii, ročne zabíjajúcej tisícky detí. Mnohí pracovníci Pasteurovho ústavu získali neskôr Nobelovu cenu ako Iľja Mečnikov a Jules Bordet za základy imunológie, Alphonse Laveran za objav toho, ako parazity prispievajú k šíreniu chorôb a ďalší vedci za štúdium baktérií.

Pasteurov ústav u nás

Výskyt besnoty na území Československa si vyžiadal po vzniku republiky založenie Pasteurovho ústavu pri Vinohradskej nemocnici v Prahe. Bol to jediný ústav pre celé územie a veľmi komlikovaný bol s ním kontakt z východnej časti republiky. V roku 1922 sa vyskytla tu, na východnom Slovensku, ale aj v Prahe besnota a obavy z jej šírenia. V Slovenskom východe boli v tom čase uverejnené správy aj pokyny zdravotníkov, ako sa majú ľudia správať po pohryznutí zvieraťom, podozrivým z besnoty. Napríklad do pražského Pasteurovho ústavu denne prichádzali ľudia, ktorí sa dostali do kontaktu so psami, mačkami, hydinou a inými zvieratami, podozrivými z besnoty. Bolo nepochopiteľné, prečo zviera alebo hydinu, podozrivé z besnoty, vzali do ústavného laboratória, jeho hlavu zabalili do novín alebo šatky, takže všetko bolo presiaknuté krvou. Preto sa Ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy oprávnene obávalo rozšírenia nákazy. Preto spoločne s Ministerstvom poľnohospodárstva ČSR nariadilo, citujeme: "... zásielky hláv besných psov alebo z besnoty podozrivých zvierat zasielali priamo do Štátneho diagnostického sérotherapentického veterinárneho ústavu a nie do Pasteurovho ústavu. Pretože z niektorých správnych území vzdor daným pokynom dochádzajú stále ešte zásielky infekčného materiálu nedostatočne zabalené, naložilo ministerstvo poľnohospodárstva, aby zistené zásielky ústav hlásil ministerstvu, aby ich toto mohlo brať na zodpovednosť." Dnes si asi ťažko vieme predstaviť takéto poštové zásielky, expedované aj z východnej časti ČSR niekoľko dní do Prahy.

Pasteurov ústav v Prahe podrobil kritike na schôdzi v poslaneckej snemovni 4. júna 1925 poslanec za Slovensko Sivák a z existujúceho záznamu parlamentnej knižnice vyberáme: "Hovoria, že keby Pasteurov ústav v Prahe nebol pripevnený k zemi, odniesli by ho ploštice, myši a potkany. Má 5 alebo 6 drevených búd, nečistých, ktoré nemôžu byť vhodné na ciele Pasteurovho ústavu. Pýtam sa pána ministra verejného zdravotníctva, prečo dosiaľ, v siedmom roku republiky, nie je zriadený ešte ani jeden Pasteurov ústav na Slovensku? Ráčte si len všímať, že z Podkarpatskej Rusi alebo z východného Slovenska musí nemocný i 2 dni cestovať do Prahy, kým sa dostane do Pasteurovho ústavu."

Prešli tri roky od tejto kritiky, keď v r. 1928 bol zriadený v štátnej nemocnici v Košiciach (na terajšej Rastislavovej) Pasteurov ústav s pôsobením pre celé Slovensko a Podkarpatskú Rus pod týmto názvom: "Pasteurova ošetrovňa v štátnej nemocnici v Košiciach". Organizáciou a vedením bol poverený MUDr. Václav Strimpl, prosektor a bakteriológ štátnej nemocnice. Ústav, ktorý počas 10 rokov trvania do r. 1938 zachraňoval ľudské životy ohrozené besnotou, pripomína pamätná tabuľa na III. pavilóne terajšej Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Práve pôsobenie ústavu dalo nemocnici plné právo takto ju pomenovať.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus®
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  4. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  5. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku
  6. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku
  7. S kvalitným poistením sú finančné následky vážnej choroby menšie
  8. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  9. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  10. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  1. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus®
  2. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  3. S kvalitným poistením sú finančné následky vážnej choroby menšie
  4. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku
  5. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku
  6. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  7. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  8. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  9. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  10. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  1. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 19 849
  2. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 16 486
  3. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 15 853
  4. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 9 742
  5. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 9 570
  6. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 8 653
  7. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 8 642
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 7 108
  9. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 6 138
  10. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 6 136
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Monika Jankovská.

Vyšetrovateľ už vedie päť konaní.

4. máj
Peter Schutz

Nevyčistila si stôl. Kdekto teraz kladie otázky s poctivým i nepoctivým zámerom

8 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop