Martin Vanek je skrátka ideálny muž! Alebo žeby mal predsa len nejaké nedostatky?

Žehlenie mám veľmi rád. Mal som obdobie, keď som žehlil aj svokre a švagrinej.

Váš kolega a kamarát Igor Adamec je vášnivým cestovateľom. Aké vášne máte vy?

- V poslednom čase som vášnivým kuchárom. A už dlhé roky som vášnivým poslucháčom vážnej hudby, najmä opery. Teraz som tomu dokonca prepadol ešte viac. Neviem, či je to tým, že som pokojnejší, alebo mám viac času, ale fakt je, že tak, ako som sa tým kedysi snažil neliezť na nervy, teraz s tým občas manželku otravujem. Zaujímavé ale je, že deti s tým problém nemajú. A hoci už so staršou dcérou trošku hádžu hormóniky, tak mi operu nielenže toleruje, ale minule sa dokonca sama vybrala na Borisa Godunova. V zbore totiž spieva jej spolužiak. Bol som veľmi prekvapený, že vydržala celých 5 dejstiev a ešte povedala, že to bolo veľmi pekné.

Chodíte na opery aj na svetové scény?

- Už druhý rok máme v pláne s Igorom Adamcom a Ivanom Predmerským, že pôjdeme do Milána, kde ja zorganizujem návštevu La Scaly a oni futbalového zápasu. No nejako nám to časovo nevychádza. Ale keď som bol mladší, chodil som na predstavenia do Viedne a vždy, keď sme boli na zájazde s divadlom, tak som si nenechal ujsť ani návštevu opery. Už som však toho videl tak veľa, že teraz si to už radšej vychutnávam doma z cédečiek.

A čo že ste tak prepadli vareniu?

- Pred tromi rokmi sme boli v Chorvátsku, a keďže si s rodinou chceme užiť trošku pokoja, nechodievame do hotelov, ale na súkromie. A chcel som to manželke uľahčiť, aby nemusela večne vyvárať, tak som sa za sporák postavil ja. Vtedy akoby som otvoril svoju trinástu komnatu, zistil som, že ma to nesmierne baví. Ja mám všeobecne veľmi rád práce, pri ktorých po mne niečo vidno. Vyžívam sa vo výrobe vecí z dreva. Aj teraz - bývame pod hradom a robia tam nadstavbu. Každý deň pozerám, ako stavajú múry a mám 100 chutí sa k nim pridať. Pri varení človek tiež vidí po sebe kus práce. Ja aj v sobotu a v nedeľu vstávam tak ako obyčajne o šiestej a kým odídem na natáčanie, navarím obed. A keď prídem večer domov, už je všetko zjedené. Z toho mám úžasný pocit.

Prečo bežne vstávate ráno o šiestej?

- Pretože to máme s manželkou zadelené tak, že ja ľahšie vstávam, tak vychystám dievčatá. A staršia odchádza z domu už o 6.45 h. Večer, keď mám predstavenia, sa zas o deti stará manželka.

Takže máte povinnosti v domácnosti rozdelené pekne na polovicu?

- Samozrejme, podľa mňa je to prirodzené. Pamätám si, že keď sa nám narodila staršia dcéra, bol som doma hotový sluha. Ale mňa to nesmierne bavilo! Ja som bol dokonca prvý, ktorý dcérku prebaľoval, v noci, keď manželka nadojčila, držal som ju, kým si odgrgne, aby si žena mohla oddýchnuť. Stal som sa súčasťou kolobehu starostlivosti o dieťa a považujem to za úplne normálne.

Keď ste si tak užili starostlivosť o deti, neplánujete aj tretie?

- Vraví sa, že nikdy nehovor nikdy, ale dve deti nám zatiaľ stačia. Staršia má 13, mladšia 6 rokov. Taký veľký vekový rozdiel sme mali zámerne, pretože sme si obe chceli užiť.

Keď už hovoríme o výchove detí, domácnosti - čo všetko doma robíte?

- Všetko. Samozrejme, striedame sa s manželkou. Jediné, čo mi doma robí problém, je obsluhovať automatickú práčku. A žehlenie mám napríklad veľmi rád. Teraz to už tak často síce nerobím, ale mal som obdobie, keď som žehlil aj svokre a švagrinej, košele, blúzky, všetko...

Máte aj nejaké nedostatky?

- Samozrejme, špáram si v nose. (Smiech.) Ale určite mám nejaké nedostatky! Ale na to by ste sa museli opýtať manželky. A možno by vám tu predniesla celý zoznam...

Tak, flákate sa aspoň občas po pánskych jazdách?

- Vôbec nie. Som veľmi príkro nespoločenský. A čím ďalej, tým viac. Nevyhľadávam žiadne žúrky, hlučné spoločnosti a v bare som bol asi dvakrát v živote, aj to z donútenia. Keď sa niekde ocitnem, tak úplnou náhodou. Také, že ide sobota, nedeľa, tak ideme pariť, nepoznám. Radšej mám pokoj s rodinou. Veď človek deti celé dni nevidí, pretože sú v škole. Takže pokiaľ nemám prácu, najradšej som s nimi doma.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Neuveriteľne sa teším, že je konečne teplo, že sa všetko zelenie, môžeme si vybehnúť do prírody, urobiť si výletíky. A teším sa aj na to, že sa konečne pustím do prestavby detskej izby. Manželka sa toho síce bojí a stále ma nahovára, aby som predsa len zavolal odborníka, no ja som si už vyrobil model z papiera a skúšam si, ako by sa čo, kde dalo urobiť.

Bude toto váš remeselný debut?

- Kdeže! Už som vyrábal skrine, barový pult. Byť stolárom, tesárom ma fascinuje.

Tak prečo ste sa stali hercom?

- Bohvie. Priznám sa, že som nikdy v živote nechcel študovať herectvo. Ani by mi nenapadlo, že ja raz budem na javisku exhibovať. Som naozaj jeden z mála, ktorý sa na činoherectvo vôbec nehlásil. Keď som končil gymnázium, nevedel som sa rozhodnúť, či mám ísť študovať kostýmové výtvarníctvo, scénografiu alebo opernú réžiu. No keďže sa z týchto odborov nič neotváralo, podal som si prihlášku na bábkoherectvo, pretože bábkové divadlo som mal v detstve veľmi rád.

Ste rád, že to tak napokon dopadlo?

- Áno, pretože som študoval v Prahe a Čechy majú divadelnú kultúru omnoho silnejšiu ako Slovensko. Počas štúdií som sa stretol s úžasnými ľuďmi a dokonca sa mi splnil aj môj sen - s kolegyňou sme naštudovali operu s bábkami, ktorú som režíroval.

Neplánujete aj ďalšiu bábkarskú operu?

- Nie. Predstaviť by som si to síce vedel, pretože už ako dieťa som si pred zrkadlom rozložil bábkové divadlo, urobil som si scénu z papiera, pustil Aidu, tri týždne som na tom pracoval, až som si odohral celú operu. Ako raritka sa to raz za čas vo svete robí. No na Slovensku je to komerčne nerealizovateľné. Toho spomínaného Orfea sme hrali po celom svete, dvakrát sme boli na veľkom turné v Mexiku, ale na Slovensku sa to predať nedalo. V tomto smere si však svoje sny napĺňam pri spolupráci so Slovenskou filharmóniou, s ktorou už pravidelne spolupracujem na rodinných koncertoch. Je to stále buď moderované, alebo poloscénické predvedenie diel a podarilo sa mi tam vytvoriť takú atmosféru, že sa filharmonici na koncerty tešia a publikum ich vynikajúco prijíma. Takže to ma absolútne napĺňa.

Profil Martina Vaneka (*2.6.1966)

• vyštudoval bábkoherectvo na DAMU v Prahe
• takmer od jeho vzniku spolupracuje s divadlom GuNaGu, hral aj na bratislavskej scéne a.ha
• v Slovenskej filharmónii už 15 rokov pripravuje rodinné koncerty
• televízni diváci ho poznajú ako jedného z protagonistov seriálu Mafstory. S kolegom a kamarátom Igorom Adamcom tvoril dvojicu detských zabávačov v televíznej relácii Kakao
• je ženatý, má 2 dcéry

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.