krát. Či a kedy so súčasnou partnerkou, mladučkou modelkou Ilonou Andrejsovou (22), plánuje deti, aj to nám prezradil stále mlado vyzerajúci lámač ženských sŕdc, Zdeněk Podhůrský. Obrovský mediálny rozruch spôsobil jeho vzťah s Ivetou Bartošovou, ktorá si kvôli nemu dokonca chcela siahnuť na život.
Tento rok ste oslávili päťdesiatku. Boli to zlomové narodeniny?
- Päťdesiatka je zlomová len v tom, že podvedome viete, že ste niekam došli, prekonali pomyselnú hranicu polovice a že to už teraz asi pôjde skôr smerom dolu, než hore. I keď je pravda, že mám mnoho starších kamarátov ako Jirka Krampol, Karel Štědrý - to sú ľudia, ktorí majú po sedemdesiatke a sú stále úžasne vitálni. Užívajú si život, veľa sa smejú, športujú... Takže si vravím, že to azda vyjde aj mne. Že mi vydrží energia aj vitalita.
Takže z ďalšieho krížika na chrbte vystresovaný nie ste...
- Nie, ale je mi ľúto, že mám už asi ten lepší kus - mladosť - za sebou. Moja mamička vraví: 'Konečne si dozrel v muža.' Tak som možno dozrel, no veľmi si to nepripúšťam.
Zrelosť dospelého chlapa vás neláka?
- Nie. Radšej by som bol stále chalan. Ja si na svoj vek vôbec nepripadám. Pamätám si, že keď som bol mladučký, 20- až 25-ročný, každý mi tykal, nechceli mi naliať v krčme, predať cigarety. Vtedy som si prial byť starší a vyzerať dospelo, aby ma ľudia konečne brali vážne. Dnes by mi vôbec nevadilo, keby mi tykali a nebrali ma vážne.
Takže to, že vyzeráte podstatne mladšie, než je váš reálny vek, je dôsledok genetiky? Alebo aj starostlivosti o seba?
- Je to jedno s druhým. Faktom je, že chodím pravidelne do posilňovne, rád lyžujem, jazdím na koni, jem striedmejšie než kedysi. Ale nerobím to z donútenia. Jednoducho, chcem vyzerať dobre a nie tučne a staro. Navyše sa snažím otužovať - každé ráno sa umývam v studenej vode, žijem vo vidieckom domčeku, kde nie je vždy práve najteplejšie. A hlavné je, že som v stálom pohybe. Aj dovolenky trávim aktívne. Váľanie sa na pláži nie je nič pre mňa, radšej chodím a robím si výlety.
Aj keď ste dušou mladík, rokmi vás, predpokladám, život niečomu naučil.
- Samozrejme, mnohému. Niekoľkokrát som dostal po nose, takže som o čosi obozretnejší. Mal som tiež niekoľko vzťahov, ktoré ma poučili. I keď, musím sa priznať, že som recidivista, takže keď sa ma ľudia pýtajú, či by som sa ešte ženil, vravím, že to nevylučujem. Nie som typ, ktorý si povie, že keď mi to nevyšlo už dvakrát, tak to nevyjde ani po tretíkrát. Myslím, že to pokojne môže vyjsť. Ale zatiaľ to neplánujem.
Trúfli by ste si ešte aj na dieťa?
- Momentálne túto otázku neriešim, pretože moja priateľka to zatiaľ, našťastie, nechce. Ja mám svojich detí dosť, takže teraz nad tým nepremýšľam. Ale určite rezolútne netvrdím, že nie. Myslím, že u chlapa je to ešte do istého veku celkom prípustné - ešte takých päť rokov mám pokojne čas.
Boli ste dvakrát ženatý, žili ste v niekoľkých dlhších vzťahoch. Akú skúsenosť ste si z toho odniesli?
- Že by som mal byť opatrnejší. No človek asi stále inklinuje k rovnakému typu partnera...
Čo spájalo všetky vaše partnerky?
- Otvorenosť, úprimnosť a istá naivita. Nemyslím tým hlúpu, ale skôr takú príjemnú naivitu. Ja mám naivizmus rád aj ako maliarsky štýl. V Čechách mám galériu, v ktorej vystavujem tvorbu našich naivistov. A aj v povahe ľudí mi je táto vlastnosť blízka. Tá čistota neskazená inými vplyvmi, to rýdze v človeku. Toto, myslím, spájalo všetky moje partnerky.
Teraz máte veľmi mladučkú priateľku...
- Mal som aj mladšie (smiech), ale to neboli dlhodobé vzťahy. Teda, s výnimkou mojej druhej manželky, s ktorou som žil 16 rokov a s ktorou mám dcéru Marušku. S ňou som začal randiť, keď mala 19.
Čo vás stále láka na mladých ženách?
- Asi tá neskazenosť. Keď vidím, že ten charakter je ešte čistý, že to, čo vraví, je pravda.
Podarilo sa aj vám uchovať si neskazenosť?
- V to veľmi dúfam! A myslím si, že určité hodnoty sa u mňa nikdy nezmenili a azda sa ani nezmenia a vždy budem uprednostňovať iné veci, než sú peniaze. Pre mňa je naozaj dôležitejší charakter.
Čo je pre vás dôležité v živote?
- Najdôležitejšie je, aby človek prežil život v zdraví a aby mal citové zázemie a rodinu. I keď dnes, bohužiaľ, už ten niekdajší model rodiny takmer vôbec neexistuje. V mojom okolí sú možno dva páry, ktoré spolu žijú viac ako 15 rokov. Ale ak sa bývalým partnerom podarí držať spolu, považujem to za úžasné. Ja mám dve bývalé manželky, tri deti a všetci sa spolu stýkame, cítime spolupatričnosť, narodeniny oslavujeme spolu, poznám priateľov svojich exmanželiek, ony zas poznajú moju partnerku. Sme skrátka jedna rodina.
Čo je základ, aby takáto "patchworková" rodina dobre fungovala?
- Základ je mať rovnaký pohľad na vec. Pre nás všetkých je prvoradé, že máme naše deti radi, že ich chceme dobre vychovať. Vždy sme si uvedomovali, že ony nemôžu za to, že to medzi nami dospelými neklapalo. Mali sme svoje problémy, ale deti sme do toho nezaťahovali. Normálne sme si povedali, že hoci nám to ako partnerom neklape, tak kvôli deťom chceme dobre vychádzať, byť kamaráti a pomáhať si. Lebo život je už sám o sebe dosť ťažký.
Takže sa intenzívne podieľate na výchove svojich detí?
- Áno. Snažím sa ich ovplyvňovať a od začiatku mám výchovu postavenú na komunikácii. Lebo najhoršie je, keď sa deti pred vami uzavrú a prestanú sa s vami rozprávať. Boli síce obdobia, keď som bol taký zahľadený do seba, do svojich problémov, práce, citov, že som vynechal nejakú etapu života mojich detí, že som len tak okolo nej prefrčal. No zrazu som si uvedomil, že je syn akýsi uzavretý. Chvíľu mi trvalo, kým sa to prelomilo, ale, našťastie, som to ešte odhalil včas a vyriešilo sa to. No mohol som to aj prešvihnúť a bolo by zle.
Takže ste tak trochu egocentrik?
- Asi áno. Ale v umení sa tomu nedá celkom vyhnúť. Aby bol človek kreatívny, potrebuje mať svoj svet, kam nikoho nepustí a kde sa môže koncentrovať. V čase, keď mám veľa práce, chodím síce po ulici, no som duchom neprítomný - rozmýšľam nad rolou, textom, alebo nad tým, čo píšem. Vtedy omnoho menej vnímam svoje okolie. Ale inak to nedokážem. Ak mám veľa práce, tak to rodina cíti.
Takže potrebujete mať vedľa seba veľmi tolerantnú partnerku.
- Áno, no za tie roky som sa naučil omnoho viac sa prispôsobovať. Už viem, že vzťahy sú aj o tolerancii, kompromisoch a ústupkoch.
Nie ste len herec, ale aj hudobník, fotograf... Nie je prakticky oblasť umenia, o ktorú by ste sa nezaujímali.
- Môj otec bol výtvarník - vyrábal bábky. Tiež som to chcel robiť, ale bol som veľký flákač. Pri ničom som dlho nevydržal. Otec ma aj dal na kreslenie, lebo technika kreslenia je pri bábkarčine dôležitá, ale po mesiaci-dvoch som sa na to vykašľal. Tak mi otec povedal, že keď to neviem, nech sa do toho nemiešam. Keď som končil základnú, hľadali sme spoločne s rodičmi školu, kam by som mohol ísť študovať. A keďže otec je nedoštudovaný architekt, dali ma na strednú stavebnú. Tú som skončil s odretými ušami a aj to len preto, že vedeli, že som už prijatý na DAMU. Inak by som v živote nezmaturoval. Už vtedy bolo jasné, že jediné, čo môžem robiť, je kumšt.
Vy ste však prednedávnom vdýchli život aj palacinkárni. Vraj ste vynikajúci kuchár.
- Moja babička bola kuchárkou na zámku, mamka vynikajúco varila a ja som to po nich zdedil. Rád varím aj pre veľkú spoločnosť. Pozvem si 20-30 priateľov a robím pre nich špeciality.
Varíte aj pre hostí svojej "palacinkárne"?
- Už sa stalo, že keď kuchár ochorel a nemal ho kto zastúpiť, tak som kuchtil aj servíroval. Pani, ktorú som obsluhoval, bola tým veľmi prekvapená. Ale snažím sa tomu vyhnúť. Varí tam môj mladší syn, ktorý je vyučený kuchár.
Kto je Zdeněk Podhůrský
herec, muzikálový spevák, hudobník rockovej kapely Underhill, moderátor (napr. relácia Páli vám to), fotograf
randil so speváčkou Ivetou Bartošovou, ktorá si kvôli nemu dokonca chcela siahnuť na život. Nezniesla, že sa počas ich vzťahu ďalej stretával so svojou druhou exmanželkou Markétou
herec sa netají, že má slabosť na mladšie partnerky. Momentálne tvorí pár s modelkou Ilonou Andrejsovou (22)
z dvoch manželstiev má 3 deti - 2 synov a 1 dcéru
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
