A hovorí sa aj o tom, že nepotrebujeme encyklopedické vedomosti, ale že sa máme vedieť vyjadrovať, pracovať v tímoch, robiť prezentácie a projekty. Táto teória pripomína prax západného sveta - mne špeciálne USA. Spomeňte si na nejaký americký film: škola je prezentovaná ako inštancia, kde si každý mixuje predmety podľa gusta, pripravuje postery, plagáty, pripravujú svoje eseje a podobne. A zase Američanov vnímame ako nevzdelaných, lebo o svete nevedia nič. Nemajú predstavu, kde leží Slovensko, nevedia, èo sú Alpy, že Mesiac je len jeden a tak podobne (a to je naozaj pravda, česť výnimkám). Moja otázka znie, čo sa stane, ak aj na Slovensku prejdeme na systém praktického vzdelávania? Budeme aj my takí hlúpi, že nebudeme vedieť, kde je nejaká Botswana, že nebudeme vedieť, že Pluto už nie je planéta?
Aj ja som veľký odporca encklopedických poznatkov, drilovania sa a podobných praktík, ktoré aj dnes stále fungujú. Ale čo sa reálne udeje, ak všetky tieto encyklopedické poznatky zrušíme? Nechcem, aby sme sa stali tak nevzdelanými ako iné národy. Načo mi bude vedieť prezentovať, ak nebudem vedieť, že voda je H2O? Je totiž fajn uvedomiť si, že "toto vie u nás aj malé decko". Tak ja len toľko, aby sme neprešvihli tú hranicu medzi "učíme sa pre život" a "encyklopédiou" a aby Slováci vždy vedeli, kde sú Alpy, že Afrika nie je ostrovný štát a tak podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.