Je možná debata, či krok, ktorého sa včera dopustila, bol ozaj "jediný spôsob ako sa môžem očistiť," čo zvestovala na svojom brífingu. V domnienke, že o mesiac by už nikto nehovoril o tom, že niekam vsunula Rosovej kartu, neodporuje ani fakt, že kauza by sa na ňu večne vyťahovala asi podobne, ako na Dzurindu dvojnásobné platy.
Na strane jednej teda ten, kto chce, "podvod" proti nej použije, keď to bude výhodné, takže "očistenie" je relatívne. Na strane druhej "očisťovať" sa v prostredí, kde spod vrstiev špiny už nič iného ani nevytŕča, veľa zmyslu nedáva.
Tým, že v afekte kampane prijala rolu "slušnej", čím sa vyhranila nielen voči prezidentovi, ale napokon i voči Dzurindovi, nastavila také očakávania v kruhoch tvorcov mienky a, hm, morálnej smotánky národa, že keby mandát rituálne neodhodila v diaľ, ich podporu, svoj najväčší kapitál, by do budúcej kariéry zrejme stratila. V tomto zmysle "jediný spôsob" ozaj alternatívu nemal.
Či nemal alternatívu aj objektívne, s tým sa dá polemizovať. Existujú kvantá porušení zákona, ktorých následkom nie je žiadna sankcia. O zlyhaniach etických, využívajúc diery zákonov, nevraviac... a ak sa občas domáhame rovnosti všetkých občanov napríklad tým, že požadujeme zrušiť imunitu, tak aj v opačnom garde sa črtá zásada, že politik, na ktorého sa inak kladú oprávnene vyššie nároky, má právo jedného priestupku bez hrdelného trestu.
Ešte i vtedy, ak sa v kampani štylizoval, resp. nechal štylizovať, to "dressingu", ktorý mu je zrazu pritesný... Pretože, aby sme sa neuvádzali do omylu (podvod!), autor tohto textu nie je celkom presvedčený, že vnútorný štandard Radičovej je z úplne inej nadmorskej výšky ako, povedzme, vážený priemer SDKÚ...
Podstatnejšie je toto: hoci netreba upadať do vytŕženia, ako niektorí politológovia, Radičovej krok ostro kontrastuje s takpovediac endemickou nechuťou prijať zodpovednosť a dôsledky. Opustiť parlament nie je žiadna obeť (napr. pre autora by bol rok v NR SR čosi medzi gulagom a klinikou), ale Radičová nastolila precedens, ktorý po nej bude musieť každý "vykuk" podliezť.
Nie je zlé, ale dobré, že vzala na seba ódium samosudkyne v mravnom systéme, ktorý si určila sama. Slovensko nemá nazvyš autorít, ktoré by vierohodne hlásali nieže akúsi zodpovednostnú hierarchiu (skôr anarchiu), ale vôbec čokoľvek. Pozrite sa na mandátový výbor, ktorý si brúsil zuby na verdikt...
V situácii, keď štát má zdecimované nielen politické strany, ale aj súdy, cirkvi, podnikateľské stavy, kultúrne a intelektuálne elity (mimo komentátorov, samozrejme), je každé gesto tohto typu cenný príspevok. Jedno gesto ničím nepohne, ale až ich bude desať či sto, nejaké ľady sa azda polámu.
Radičová preukázala istú silu a úspech do budúcnosti (hoci nie na poste predsedu SDKÚ) jej treba želať už len preto, aby výklad mal príťažlivosť, aby ukázal, že k úspechu vedú aj iné cesty, ako, hm, nástenky, igelitky a sprostredkovatelia z Washingtonu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
