odila v americkom meste Port Artur v štáte Texas 19. januára 1943. Jej mama bola notárkou a otec inžinierom v ropnej firme.

Otec ju naučil čítať a premýšľať

V ukážkovej americkej rodinke mal na Janis najväčší vplyv práve jej otec, inteligentný a sčítaný pán, ktorý s budúcou speváčkou diskutoval o vážnych životných veciach. Janis sa stávala čoraz múdrejšou a milovala knihy. A bola veľmi citlivá. Jej matka Dorothy spomína: "Bola smutná a nespokojná, keď nemala veľa pozornosti. Bežná empatia nestačila."

Prudká zmena v puberte

V 15 rokoch však nastal v jej správaní zvrat. Dovtedy skôr tiché a pokojné dievča sa zmenilo na priamočiaru a hrubú tínedžerku, ktorá nemala problém komukoľvek povedať, čo si o ňom myslí. Ako neskôr konštatuje, svoje detstvo považovala za nešťastné a niet sa čomu čudovať. Na strednej škole, kde sa študenti delili na obľúbených a neobľúbených, si vyslúžila vlastnú skupinu. Neznášali ju úplne všetci a musela si zvyknúť na prezývky "prasa" alebo "obluda". " Bola som nehodiaca sa. Čítala som, maľovala a nebola som z tých, ktorí neznášali černochov." Okrem toho nebola práve najchudšia a jej tvár "zdobilo" nevábne akné, ktoré museli odstrániť až lekári.

Rozhodnutie: Chcem spievať

V tom čase vzniklo jej rozhodnutie stať sa speváčkou. Spôsobili to jej kamaráti, pre ostatných obyčajní grázli, ktorí počúvali černošský blues, ako napríklad Bessie Smith alebo Leadbellyho. Na Lyn to zapôsobilo, začala spievať v zbore a sama si skúšala blues. Napriek všetkému sa jej podarilo zmaturovať a začať štúdium na univerzite v Beaumonte a neskôr v Austine. Ani jednu však nedokončila. Podstatné však bolo, že nemusela byť v rodnom Port Arture, plnom malomeštiakov, kde psychicky trpela. V Beaumonte sa pridala k beatnikom a v roku 1961 mala v kaviarni Halfway House svoje prvé verejné vystúpenie. V Austine napriek tomu, že ešte stále nebola veľmi pekná, vystupovala s kapelou Waller Creek Boys. Už v tom čase si na živobytie zarábala predajom marihuany a sama so všeličím experimentovala.

Spieva za pivo, ničia ju drogy

Neskôr sa Janis dostáva do San Francisca, kde si hneď po príchode nachádza miesto v klube ako speváčka. Jej honorárom je však nanajvýš pivo, a tak si zarába príležitostnými prácami. Jej alkoholizmus však začína byť reálny, okrem toho začína brať drogu speed. V roku 1964 na istý čas odchádza do New Yorku. Priatelia ju presviedčajú, aby sa vrátila domov do Port Artura a dala sa dokopy, kedže bola taká zničená a strhaná, že podľa vtedajších opisov vyzerala ako kostlivec.

Veľký úspech

Janis ich počúvne, no už v roku 1966 je naspäť v San Franciscu a začína spievať s kapelou Big Brother and the Holding Company. Kapela hrá na mnohých festivaloch, no najvačšia sláva prichádza až s akciou Monterrey International Pop Festival, kde hrali pred 70 000 divákmi, ktorí nadšene a s údivom počúvali, čo Lyn dokáže so svojím hlasom. V tomto období prichádza aj prvé televízne vystúpenie v Show Dicka Cavetta. Koniec týchto časov prišiel v roku 1968, keď sú členovia kapely rozhádaní. Prispela k tomu aj skutočnosť, že Janis sa stala hviezdou, zatiaľ čo Big Brother and Company boli vnímaní len ako jej sprievod, ešte k tomu príliš slabý pre vychádzajúcu hviezdu.

Nová kapela

Na scénu tak prichádza Cosmic Blues band, nová kapela, ktorú Janis Joplin založila a album I Got Dem Ol Kozmic Blues Again Mama! Odohrali množstvo koncertov v Amerike aj v Európe a hrali aj na najznámejšom festivale všetkých čias - Woodstocku. Vystúpenie Cosmic Blues band na tomto festivale sa dodnes považuje za jeden z najlepších koncertov v dejinách vôbec.

Hipisáčka

Janis Joplin sa svojím prejavom, protivojnovým postojom a slobodným životom prihlásila k hnutiu hippies a stala sa jednou z jeho najjasnejších predstaviteliek. V hudbe sa jej podarilo spojiť doteraz stále rozdelený černošský a belošský spev. Teda, presnejšie povedané, jej ako beloške sa podarilo spievať ako černoške. Okrem iného bola propagátorkou tetovania, čím spôsobila revolúciu a neskoršie akceptovanie obrázkov aj na tele žien. Jej štýl a oblečenie je pre hnutie hipisákov jedno z najbežnejších. Koráliky, náramky a náhrdelníky, obrovské slnečné okuliare, pestrofarebné voľné šaty, občas až nahota. Typický chrapľavý hlas, strapaté vlasy a zvláštna príťažlivosť spôsobili, že sa mladé nepekné dievča stalo slávne a dokázalo v šoubiznise konkurovať aj mužom, čo v hudobnej oblasti tej doby nebolo bežné. Janis trpela depresiami, nemala rada samotu. "Na pódiu som s 25-tisíc ľudmi. Domov sa však vraciam sama." Nechcela sa stať ani umelou speváčkou, ktorej prvoradou vizitkou by bol jej imidž. "Nechcem byť nejakou Barbie, vešiakom na pekné šaty, figurínou, chcem to byť hlavne ja."

Zabili ju alkohol a drogy

Napriek veľkej sláve po festivale vo Woodstocku dostáva o pár mesiacov pokutu 20-tisíc dolárov za vulgárnosti a oplzlosti na koncerte v Tampe. Začiatok roku 1970 sa táto časť histórie končí. Kapela sa rozpadá a speváčkin stav je taký, že ešte aj počas šou v televízii musí mať v ruke pohárik s whisky a fajčiť. Dáva sa však znovu dokopy s Big Brother and Company, no aktívne začína hrať so svojou doteraz najprofesionálnejšou kapelou The Full Tilt Boogie band. Idú spolu na turné a ich posledným koncertným miestom sa stáva harwardský štadión. Po ňom mala v pláne už len nahrávať nový album Pearl. V štúdiu v Los Angeles však nestihla svoju prácu dokončiť. Kombinácia alkoholu a heroínu sa jej stala osudnou. Skonala 4. októbra 1970 v Landmark hoteli v Hollywoode.

Album vyšiel po smrti

Okolo jej smrti vzniklo mnoho konšpiračných teórií (CIA, samovražda...), no jej rodina všetko poprela. Najpravdepodobnejšia je tak verzia o nešťastnej náhode. Janis si po nahrávaní zašla do baru na niekoľko pohárikov a v hoteli užila väčšie množstvo heroínu. Mŕtvu ju našli na druhý deň ráno, keď neprišla do štúdia. "Je lepšie žiť aspoň chvíľu, ako v sedemdesiatke zomrieť pred televízorom v papučiach," hovorievala.
Jej telo bolo spálené a rozptýlené v Tichom oceáne. Album Pearl, nazvaný podľa jej prezývky "Perla", sa podarilo vydať v roku 1971 a stal sa na deväť týždňov najpredávanejším albumom. Obsahoval také hity, ako "Me and Bobby McGee" alebo Janisinu poslednú pieseň "Mercedez-benz".

Lennonovi spievala "zo záhrobia"

Okrem tohto albumu sa niekoľko dní po smrti dostala jej kamarátovi Johnovi Lennonovi do rúk nahrávka piesne Happy Birthday, ktorú mu naspievala na narodeniny. Médiá celú vec komentovali ako "spev Janis zo záhrobia, odkiaľ rozdáva radosť".

Hendrix v sukni

Okrem iných má Janis prezývku Hendrix v sukni, kedže jej hlas bol taký výnimočný a nenapodobiteľný ako Hendrixova hra na gitare. Práve s ním má spoločný aj vek odchodu z tohto sveta - 27 rokov. "Live fast, love hard, die young" (Ži rýchlo, miluj naplno a umri mladý...) - to bolo heslo ľudí vtedajšej doby. Janis za sebou nechala štyri albumy, no aj osobité Porsche 356 kabriolet pomaľované psychedelickými obrázkami alebo svoje papieriky na užívanie LSD. Tieto rarity sú v newyorskom múzeu Whitney museum. Janis sa v roku 1995 stala členkou Rock´n´rollovej siene slávy a v roku 2005 dostala cenu za celoživotné dielo. Na Joplin si spomenul aj časopis Rolling Stones. Aj keď na jeho titulku sa dostala až tesne po svojej smrti, v roku 2004 ju označil za 46. najdôležitejšieho umelca všetkých čias a v roku 2008 na 28. miesto v zozname najlepších spevákov všetkých čias.

Autor: Peter Baník ml.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.