Otázkou je, koľkí kresťania vedia, že v istom historickom období pápež nesídlil v Ríme. No a ak to aj vedia, tak je otázne, či si spomenú, kde vlastne pápeži v tomto období sídlili. Už to však naznačil titulok – bolo to vo francúzskom meste Avignon. Avignon leží na pobreží Stredozemného mora, má okolo 90 000 obyvateľov a jeho najznámejšou pamiatkou je práve Pápežský palác.
Kráľ kontra pápež
Trochu zjednodušene možno povedať, že za to, že v Avignone stojí Pápežský palác, môže francúzsky kráľ Filip IV. (vládol v rokoch 1285 do 1314). Ten si znepriatelil cirkev a dostal sa do veľkého konfliktu s pápežom Bonifácom VIII. Kráľ dokonca vyslal do Ríma skupinu, ktorá pápeža zajala a chcela ho uniesť do Francúzska. 86-ročný pápež toto poníženie neprežil a na druhý deň z rozčúlenia zomrel.
Presadil Francúza
Keďže ani nasledujúci pápež Benedikt XI. kráľovi celkom nevyhovoval, po jeho smrti Filip presadil (v roku 1305) za pápeža Francúza Bertranda de Gotha, ktorý prijal pápežské meno Klement V. Pretože v tej dobe vládol v Ríme chaos a násilie, premiestnil Klement V. v roku 1309 pápežský úrad do francúzskeho Avignonu. Tam mal kráľ Filip IV. pápeža takpovediac pod kontrolou.
Avignonské zajatie pápežov
Tým sa začalo takmer 70-ročné obdobie, ktoré sa v cirkevnej histórii označuje aj ako tzv. avignonské zajatie pápežov. Pápež Klement V. žil a pracoval v Avignone ako hosť dominikánskeho kláštora. S prestavbou starého biskupského paláca na veľkolepé pápežské sídlo začal pápež Benedikt XII. (bol pápežom v rokoch 1334 až 1342) a jeho nasledovník Klement VI. (1342 – 1352). Prv než sa budeme venovať samotnému palácu, možno uviesť, že Avignon bol sídlom pápežov od 9. marca 1309 do 13. januára 1377.
Sedem pápežov
V Avignone sídlilo sedem pápežov: Klement V. (1305 – 1314), Ján XXII. (1316 – 1334), Benedikt. XII (1334 – 1342), Klement VI.(1342 – 1352), Innocent VI. (1352 – 1362), Urban V. (1362 – 1370) a Gregor XI. (1370 – 1378). Pozorný čitateľ si možno všimol, že sme "vynechali" roky 1314 – 1316. V tomto období zostal pápežský stolec neobsadený. Posledný zo spomenutých pápežov, Gregor XI., pôsobil od roku 1377 opäť v Ríme. No, ešte celkom stručne treba spomenúť, že v ďalších rokoch došlo k tzv. cirkevnej schizme (rozkolu), vyznačujúcej sa pápežským dvojvládím – jeden pápež "úradoval" v Avignone a druhý v Ríme.
Starý a nový palác
Venujme sa ale už palácovej stavbe. Zo stavebného i časového hľadiska možno palác rozdeliť na dve samostatné (aj keď prepojené) stavby. Prvou je starý palác a druhou nový palác. Jednoduchší starý palác bol postavený za Benedikta II., a to v rokoch 1334 až 1342. Stavebné práce riadil podľa pápežových inštrukcií architekt Pierre Poisson z Mirepoix. Táto stavba pôsobí pomerne stroho a jej štyri krídla sú chránené vežami. Za pápeža Klementa VI. sa v roku 1342 začalo s rozširovaním paláca, pričom táto prístavba je dnes známa ako nový palác.
Čestný dvor
Vedením stavebných prác poveril pápež Jeana de Louvresa. Ten postavil novú vežu a priľahlé budovy, vrátane veľkej kaplnky, dlhej 52 metrov. Táto kaplnka slúžila ako modlitebňa pre pápeža. Počas vlády Klementovho nástupcu Innocenta VI. boli postavené dve ďalšie veže. Nasledujúci pápež Urban V. ukončil výstavbu hlavného dvora (známeho ako čestný dvor) pridaním ďalších budov.
Desať veží
Interiér paláca bol bohato zdobený freskami, tapisériami, obrazmi, sochami a drevenými stropmi. Pápež Benedikt II. v snahe podporiť rozvoj umenia pozval v roku 1339 do Avignonu Simoneho Martiniho, význačného maliara sienskej školy. Niekoľko jeho fresiek možno aj dnes vidieť v konzistóriu. Palác má dokopy desať veží a v podstate bol navrhnutý ako nedobytná pevnosť. Medzi najkrajšie miestnosti paláca patrí tzv. jelenia sieň, vyzdobená loveckými freskami a keramickými kachličkami. V tejto miestnosti mal pracovňu Klement VI.
Najväčší v Európe
Veľká audienčná sieň je piatimi stĺpmi, ktorých hlavice nesú plastiky zvierat, rozdelená na dve časti. Vo veľkej hodovnej sále, kde sa konali voľby pápežov, dnes visia gobelíny zo 17. a 19. storočia. Avignonský pápežský palác je považovaný za najväčší gotický palác v Európe. Celková podlažná plocha paláca je 15 000 štvorcových metrov, čo je plocha, na ktorú by sa zmestili štyri bežné katedrály. Žiaľ, do súčasnosti sa zachovalo málo umeleckých diel, ktoré pôvodne skrášľovali palác. V roku 1413 vypukol v konzistóriu požiar, ktorý zničil mnohé diela. Po odchode pápežov späť do Ríma bol palác niekoľko rokov v rukách protipápežských síl.
Z paláca kasárne
V roku 1433 sa však dostal opäť pod kontrolu pápežských legátov. Palác, spolu s mestom, ktoré ho obklopovalo, zostal potom pod pápežskou kontrolou ďalších 350 rokov. Postupne však chátral, a to napriek tomu, že v roku 1516 bol reštaurovaný. Keď v roku 1791 vypukla francúzska revolúcia, palác bol už vo veľmi zlom stave, ale revolučné sily ho aj tak obsadili a vyplienili. V roku 1791 sa palác stal dejiskom masakry kontrarevolucionárov, ktorých telá boli vhodené do jednej z veží paláca (Tour de Latrines). Počas vlády Napoleona prevzal palác štát a využíval ho ako kasárne a väzenie.
Pripojenie k Francúzsku
Počas tzv. tretej republiky bolo zostávajúce vnútorné drevené obloženia a vybavenie paláca použité na výstavbu stajní a fresky boli zamaľované a z väčšej časti zničené. Paradoxom je, že táto vojenská "okupácia" paláca ho zrejme zachránila pred úplným rozpadom. Dohoda, podpísaná v Tolentine 19. februára 1797, oficiálne uznala pripojenie celej oblasti Avignonu späť k francúzskemu štátu. Toto pripojenie však pápež uznal až 30. mája 1814. Pápežská stolica sa na kongrese vo Viedni v roku 1815 ešte pokúsila získať Avignon späť pod svoju vládu, ale tento pokus bol neúspešný.
Od roku 1906 múzeum
V roku 1906 sa Pápežský palác v Avignone stal múzeom a odvtedy je v podstate v permanentnej rekonštrukcii. Dnes môžu turisti z celého sveta navštíviť vyše 20 miestností paláca. Palác je dejiskom mnohých kultúrnych aktivít, konaných počas celého roka. Prestížny je Avignonský divadelný festival, ktorý v roku 1947 založil Jean Vilar a ktorý sa koná každý rok v júli na Čestnom nádvorí. Historické centrum Avignonu, vrátane Pápežského paláca a známeho mostu, bolo v roku 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
