PREŠOV. Výťažok z prvoaprílovej akcie Deň vtákov má svojich konkrétnych adresátov. "Každý z nás žije v nejakom prostredí, vie o ľuďoch v núdzi. Máme tiež impulzy cez odbor sociálnych vecí, ale aj priame podnety. Všetky si preveríme, potom zasadne výbor a dohodneme sa," povedal Anton Bidovský, jeden z organizátorov akcie, inak hotelier a komunálny politik. Zdôraznil, že nedávajú peniaze nadáciám, ani inštitúciám, ale priamo konkrétnym ľuďom na konkrétny účel.

A. Bidovský: Primátora sme nenominovali

Kto sa objavil v čašníckom či kuchárskom ustrojení? V kuchyni majstroval hádzanársky majster Rado Pekár, prešovský župan Peter Chudík či futbalový internacionál Jozef Mačupa. Ďalšie miestne známe tváre sa zas objavili na "pľaci". Rolu čašníka na seba zobral aj A. Bidovský. A to preto, že je len sviatočným kuchárom. "Moje dcéry, teraz už dospelé ženy, sa veľmi tešili, keď išla mamka na služobnú cestu, lebo mali na výber na večeru chlieb so 'šmaľcom' alebo praženicu."

Akým spôsobom vyberajú "účastníkov zájazdu", ako ich nazývajú? "Myšlienka vznikla po tenise pri pive, že urobme niečo pre ľudí. Aby to bola zábava, ale aby mala aj nejakú koncovku. Sú tu nominačné kritériá. Ľudia, čo tu varia, prešli určitými predkolami. To znamená, že už varili na iných podujatiach. Števo Rafajlovič je vyhlásený guľášmajster, vyhráva aj trofeje. 'Mačupove holubki' sú tu vychytené. Župan sa presadil minulého roku, teraz prišiel s novinkou - 'karmonadľou'. Robíme vyhodnotenie, máme presné štatistiky. Dokonca podľa toho aj obmieňame jedálny lístok," vysvetlil Bidovský.

Ktoré jedlá sú teda top? "O prvenstvo zväčša súperili Mačupove holubki s bzenovským guľášom. Minulý rok išla na odbyt fazuľová s údeným Mira Šveca. Skôr to však bolo údené s fazuľou..."

Dostať sa medzi "účastníkov zájazdu" nie je jednoduché. Ten, čo varí, musí zaplatiť všetky suroviny, plus "prispieť iným spôsobom, takže nemáme taký nával dobrovoľníkov". A. Bidovský je známy aj kritickými názormi na primátora. Tohto roku Pavel Hagyari na Dni vtákov chýbal. Súvisí to s tým? "Ja v určitom slova zmysle vystupujem za organizátorov, ale my máme organizačný výbor a ten rozhoduje o nomináciách do kuchyne aj na obsluhu. A tohto roku bola nominácia taká," odvetil Bidovský.

P. Urban: Obsluhovať je niekedy namáhavejšie ako šéfovať väznici

Charita. To bol dôvod, prečo sa riaditeľ prešovskej väznice Pavol Urban rozhodol zapojiť sa do akcie. Ide o projekt, kde známi ľudia 1. apríla navaria chutné špeciality a osobne obsluhujú hostí, ktorí prídu ich jedlá ochutnať. "Jedna partia varí, druhá obsluhuje. Ja obsluhujem," prezradil nám príležitostný "prvoaprílový" čašník. Tejto úlohy sa zhostil už po piaty raz. "Patrím k mladším v partii. A vybrali ma preto do obsluhy, lebo som nikdy neveril, čo to je od dvanástej do dvanástej robiť čašníka. Nie je to len o ľuďoch, že sekírujú. Aj my si z nich vystrelíme, veď je prvý apríl. Ale je to neskutočná práca," dodal riaditeľ, ktorý si vzal ku košeli zeleného motýlika. Ako zarytý fanúšik Tatrana. A svoju skutočnú profesiu demonštroval darom od kamaráta - malými zlatými putami, zapichnutými na košeli.

Podľa P. Urbana práca čašníka nie je psychicky náročnejšia ako práca riaditeľa väznice, ale fyzicky. Jeho podriadení ho prišli skontrolovať, či mu obsluha ide odruky. Boli s ním spokojní.

Hoci pri varení nepomáhal, kuchtenie ho baví. Najmä mäsité jedlá. "Deti vravia, že keď varím, celkom ináč dochucujem ako manželka. Ale odkedy som riaditeľ, pomáham pri varení menej," priznal sa. Jeho špecialitou sú opekané mäsá na grile či guláše najmä na rodinnej chate.

M. Murajda: Kríza prejde, čašníkom byť nechcem

"Komunikatívni obsluhujú a tí, čo vedia variť, tak varia. Má to charitatívny zmysel. Preto sme tu a sme tu už piaty rok," zhodnotil akciu podnikateľ a honorárny konzul Holandského kráľovstva Matúš Murajda.

Priemysel je v kríze, textilný zvlášť, takže je to už aj príprava na nejaké budúce povolanie? "Nič nie je v kríze, je to len panika na finančnom trhu. Za určitý čas sa to spamätá," zareagoval podnikateľ, ktorý si seba nevie predstaviť ako čašníka: "Je to zaujímavá robota. Vždy po Dni vtákov si dám studenú sprchu na opuchnuté nohy, takže si vážim prácu čašníkov. Behajú osem hodín na rajóne hore-dole bez možnosti si sadnúť. Ale to nie je pre mňa. Zrejme som bol predurčený na niečo iné."

V mladosti okúsil všeličo: "Brigádoval som aj vo VSŽ na valcovni plechov, aj v Nemecku na sústruhu, kade-tade. Každá práca má svoje čaro, ale človek sa v nej musí nájsť. A ja som sa našiel v tej svojej manažérskej. A už mi to asi ostane do dôchodku."

Honorárny konzul sa do kuchyne pri štyroch dcérach, manželke a svokre tak skoro nedostane. "Mne sa ujdú len raňajky v nedeľu. A roznášam ich do postele. Každému podľa objednávky, ktoré pozbieram v sobotu večer."

Š. Rafajlovič: Nie je jedlo ani pálenka, ktoré by mi nechutili

Pomoc tým, ktorí to potrebujú. Aj v prípade starostu obce Bzenov (okres Prešov) Štefana Rafajloviča to bol dôvod, prečo sa zapojil do prvoaprílovej akcie. Pre hostí pripravil predjedlo i hlavné jedlo. Skutočnú špecialitu, ktorá šla rovnako ako po iné roky na dračku - Jeger guľáš. Návštevníci si pochutili aj na jeho bryndzovej nátierke. Na otázku, či hostí aj obsluhuje, vtipne poznamenal: "Nie. Ja som tu len na prácu. Na ukazovanie sa tu sú iní."

Starosta je známy výnimočnými kuchárskymi schopnosťami. Veď už varil na mnohých akciách a gastrofestivaloch nielen na Slovensku. Dokonca aj na majstrovstvách sveta. Na jeho špecialitách si pochutnali aj labužníci v Maďarsku. A odvšadiaľ si s "parťákom" priviezol aj medaily. "Už nám sily dochádzajú, tak varíme iba doma," dodal so smiechom.

O sebe vraví, že je "vonkajší" kuchár. "Manželka je interiérový, ja som ten, ktorý zabezpečuje gril párty," vysvetlil. Rodinné grilovačky či posedenia s priateľmi pri ohni sú v jeho réžii. "Opekám rebierka, kuracie krídelká či klobásky. Najradšej máme striky, ale robíme aj stejky," zažartoval a jedným dychom dodal: "My máme všetko radi. Lebo pre nás sa ešte zlé jedlo nevarilo a ani zlá pijatika nevyrobila či nevypálila."

Priznal však, že pri príprave nedeľňajšieho obeda manželke pomáha: "Deti mám rozbehané po svete, bývame teraz iba sami. V nedeľu si varíme klasické slovenské jedlá, hovädziu alebo slepačiu polievku a knedle, 'šnicle'. A keďže ja neviem variť málo, potom to v stredu musíme vyhodiť."

V. Lafko: Najťažšie je to za katedrou

Vincent Lafko ako niekdajší hádzanár - olympijský medailista nemal problém ako čašník byť celý deň na nohách. "Celý život som na nohách. Sedieť budem, až mi na to prídu," pousmial sa fúzatý prodekan Katedry športu Prešovskej univerzity.

Kde je to ťažšie? Na palubovke, za katedrou, alebo na pľaci? "Jednoznačne je to v pedagogickom procese. Toto tu je hobby a teším sa, že raz v roku môžem prísť medzi ľudí, zabaviť sa a obslúžiť ich." Okrem Dňa vtákov čas od času obsluhuje na grilovačkách či chatách, no pamätá si aj študentské brigády v rokoch 1968-69 na Mariánskej púti v Levoči. Kuchárom sa necíti byť: "Manželka sa v tom vyžíva a nepustí ma k sporáku."

Svoj voľný čas venuje športu, keďže je aj predsedom Olympijského klubu regiónu Prešov, rád navštevuje ako divák aj iné športy. Nielen hádzanú či plážovú hádzanú (ktorej je na Slovensku organizátorským priekopníkom), ale aj futbal, prípadne hokej. No občas ho bolo možné vidieť preňho v netradičnej úlohe záhradkára. "Mal som záhradku, teraz je však v horšom stave, lebo som sa presťahoval a mám ju pri dome," dodal V. Lafko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.