Tak tri dni pred voľbami, alebo dve hodiny pred nástupom do Markízy na poslednú diskusiu, by to bolo úplne ideálne. Titulky "politická samovražda v priamom prenose" by potom nemali chybu.
Teraz, po kampani, ale majú. A názory, že sa znemožnila pre ďalšiu politiku, sú od veci. Osobná dráma Radičovej to však nesporne je, keďže póza slušnej a charakternej političky nového štýlu bolo to hlavné "posolstvo", ktorým sa vymedzovala voči Gašparovičovi.
Teraz má "z ostudy kabát", obraz, tri roky budovaný, leží rozmetaný v prachu a na javisku stojí akoby nahá. Asi ako ten Al Gore, najväčší bojovník proti skleníkovým plynom, keď sa odhalilo, že sám spotrebuje toľko energie, ako dvadsať priemerných amerických domácností...
Bez špecifického kontextu, ktorý dodáva Radičová, však žáner politickej, ani morálnej drámy kauza nenapĺňa. Obrana, ktorú po prvom šoku zvolila, síce nie je úplne korektná, ale základná téza, že nešlo o podvod, ale menej závažné porušenie zákona, je v poriadku.
Porovnanie s Rafajom (podpisoval prezenčku za Slotu) je úplne scestné. Tam išlo o úmyselné uvedenie do omylu za účelom materiálneho zisku (poslanecké náhrady), tu o, hm, "technickú pomoc" poslankyni, ktorá bola, vzdušnou čiarou, vzdialená päť metrov.
Keďže Radičová vedela, že sa to nesmie, čiže žiadny "skrat" (Dzurinda), ale úmyselné porušenie zákona, namieste je trest. Napríklad päťtisíc Sk, čo umožňuje akýsi disciplinárny poriadok, je slabé. Jeden poslanecký plat, alebo tri či šesť, by mohlo byť primerané skutku, ktorý spáchala. A k tomu dôrazné napomenutie (napr. Ficova žltá karta, hahaha).
Výzva na vzdanie sa mandátu, o ktorej vraj bude hlasovať mandátový výbor, je mimo misu. Odhliadnuc od smutného faktu, že tento takzvaný výbor je paródiou seba samého, čo je vysvedčenie, ktoré si doterajšou činnosťou vystavil, tak stavať inkvizičnú hranicu na základe tohto prečinu je morálny gýč prvého stupňa.
Ten, kto vo svete "slotovín", násteniek, igelitiek, vyšných i nižných Slavkovov, viníc a čiernych vôd od Radičovej vážne chce, aby za chybný prstoklad opustila parlament, by si mal zrovnať v hlave i to, že v kontexte gaunerov a cudzopasníkov, čo majú ústavnú väčšinu, je hra na nulovú toleranciu len fraška.
Nikto netvrdí, že podobne ako Antigona v dráme, aj Radičová by mala byť za svoj skutok velebená (a nie popravená), ale i bohovia sa vedeli hnevať na ľudí s mierou...
To, že elitný výbor sa chystá na akúsi výzvu smerom k nej, nemusí Radičovú vyrušovať. Keďže tú možnosť už pripustila, nemala by váhať ani sekundu, a mandátu sa pokojne sama vzdať.
Jeden rok bez parlamentu upevní nielen duševné zdravie, ale i osobný kredit človeka, ktorý dokázal vyvodiť dôsledky z vlastného zlyhania. Potom môže, bez výčitiek svedomia či strany, opäť kandidovať a pokúsiť sa reštaurovať obraz, ktorý si hlúpo počmárala. Žiadna dráma.
Viac o reakciách na Radičovej hlasovanie čítajte tu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
