tam prví ľudia prichádzali už 5000 rokov pred naším letopočtom ako lovci a na vyvýšených miestach si zakladali chatrče, chovali dobytok, ovce a ošípané a pohybovali sa po hrebeňoch Karpát ďalej na západ.
Príchod rôznych kmeňov
Už v 6. storočí pred naším letopočtom toto územie v širšom rozsahu obsadili severotrácke kmene a z východu cez Karpatský priesmyk prichádzali do strednej Európy omádski jazdci - Skýti iránskeho pôvodu a spolu so Sarmantami obsadili stred dnešnej Podkarpatskej Rusi. Postupne tam prenikli lužické kmene a v laténskej dobe aj Kelti, ktorí sa stali nositeľom pokroku vo výrobe železa a získavaní iných kovov. Budovali prvé veľké huty v Bátore, Novo - Kalinove, vyrábali surové železo, ktoré spracovali v Mukačeve, Gališ - Lovačke a inde. Železom zásobovali ďalšie oblasti strednej Európy.
Koncom uplynulého letopočtu vplyv nad týmto územím začali preberať Dákovia a tí sa stávali súčasťou Dáckeho kráľovstva, kde vládol legendárny vodca Burebista. Budovali hradné opevnenia v Malej Kopanii a v Solotvino - Četamii. Príchodom Dákov nastali aj lúpežné nájazdy na rímske provincie, čím sa narušovala rovnováha a vzájomné vzťahy s Podunajskom, Panóniou, Nórikom a inými. Dáckym kráľom sa stal vojvodca Burebista, ale jeho vláda sa skoro rozpadla.
Nový vzostup dáckeho štátu nastal v rozhraní 1. a 2. stor. za panovania kráľa Diurpana a Decebela. Ich moc potom narušil Trajanus (105 - 106), keď Dákovia boli porazení a zem spolu s východným Slovenskom bola vyplienená a zničená. Trajanus tam založil rímsku provinciu Dáciu a jej hranice siahali pozdĺž horného Potisia.
Predkovia Rusínov - Slovania
Po čiastočnom upokojení v tomto priestore vypukli Markomanské vojny za vlády rímskeho cisára Marca Aurelia Antonia, ktorý tam znova konsolidoval pomery. V druhej polovici druhého storočia vtrhli na toto územie sarmatské kmene - Jazygovia a aj ony robili nájazdy do okolia a narušovali rovnováhu v Karpatskom oblúku. Dochádzalo k mnohým šarvátkam medzi vtedajšími kmeňmi a medzi nimi boli aj prví Slovania, ktorí sa postupne stávali predkami Rusínov.
Nastalo veľké sťahovanie národov, ktoré zavŕšil príchod Slovanov, ale aj Avarov a iných spoločenstiev. Postupne sa v tejto časti Európy okrem Byzantskej ríše, na západe sformovala Veľkomoravská ríša a na juhovýchode Bulharská. Z východných Slovanov - Antov sa na východe tvorila Kyjevská Rus, ktoré medzi sebou zvádzali mocenský boj v tomto priestore, ktorý sa potom vyostril príchodom staromaďarských kmeňov do Dunajskej kotliny. V roku 907 následkom toho, ale aj z iných dôvodov zanikla Veľká Morava.
Nepriateľské vzťahy pretrvávali medzi Veľkou Moravou a Východofranskou ríšou, neskôr aj medzi Kyjevskou Rusou a Byzantskou ríšou. V roku 882 boli položené základy Kyjevskej Rusi a knieža Vladimír Svjatanovič krajinu rozšíril a upevnil a roku 988 prijal kresťanstvo. Podobne aj knieža Mieško z rodu Piastovcov na severe formoval koncom 1. tisícročia štát Poľanov a vzápätí Boleslav I. Chrabrý sa zmocňuje Malopoľska. Silná ríša Bulharov bola v roku 1018 pripojená k Byzantskej ríši a Slovensko sa stalo súčasťou Uhorska.
V našom okolí bolo zaujímavé územie Veľkej Moravy po Bielych Chorvátoch, po rozpade ríše na sever Karpatskej kotliny. Nakoniec západná časť spomínaného územia po Bielych Chorvátoch pripadla českým Přemeyslovcom, stredná časť územia pripadla Poľsku a východná aj s Podkarpatskou Rusou boli pripojené ku Kyjevskej Rusi. Riešilo sa to vojensky a dohodami, a preto táto časť územia sa určitý čas ocitla pod vplyvom Kyjevskej Rusi.
Kolíska Rusínov
Územie Podkarpatskej Rusi bolo až na 80 percent pokryté hustými a ťažko prístupnými lesmi a horami a boli tam aj ťažké životné podmienky. Zložitý bol prístup do jej vnútrozemia zo strany Kyjevskej Rusi. Nachádzala sa medzi hranicami - Poľska, Kyjevskej Rusi a Uhorska a dostávala rôzne pomenovania, ako "Terra indagiens" alebo "Terra Nulius", čiže bola ako krajina nikoho, ako krajina, kde sa diferencovala západná a východná kultúra.
Najlepší prístup na Podkarpatskú Rus bol z juhu Potiskej nížiny a to bol aj jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo sa koncom 13. a na začiatku 14. storočia stala súčasťou Uhorska s rôznymi prívlastkami - "Ruská Marka alebo Ruthenium". Dôležité je, že Podkarpatská Rus sa stala kolískou Slovanov - Rusínov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
