A hoci by si už mohol užívať zaslúžený odpočinok, stále pracuje. S poľským štátnym súborom Slonsk má trvalú spoluprácu, pre košický balet vytvoril choreografiu pre prvé (folklórne) dejstvo baletu Giselle. Juraj Kubánka.
Človek by si nemal nič robiť z ľudskej hlúposti, treba sa na nej len smiať. A to aj vtedy, keď človeka urážajú.
Ste stále v plnom pracovnom tempe. Netúžite ešte po oddychu?
- (Smiech.) Veď ja aj oddychujem. No človek pokiaľ vládze, mal by pracovať. Najmä pokiaľ ide o tvorbu, bola by škoda nerobiť. A ako ja rád vravievam - čo by som vlastne robil, keby som nerobil?!
Viete, čo by ste robili?
- To je tá otázka! Tanec je mojou celoživotnou náplňou. Práve preto, že pre mňa nebol a nie je len povolaním, ale mojou životnou láskou a záľubou, nepociťujem potrebu príliš veľa oddychovať.
Kedy ste sa do tanca zamilovali?
- Ešte v časoch môjho detstva. Vyrastal som v prostredí, kde folklór ešte plnil svoju pôvodnú funkciu, bol súčasťou každodenného života na dedine. Vtedy sa pri každej spoločenskej príležitosti spievalo, tancovalo, rozprávalo. Takže všetko, čo je vo folklóre krásne a pravdivé, som nasával s materinským mliekom. A to som túžil odovzdávať aj publiku.
Nemrzí vás potom súčasná situácia, keď sa viac darí rôznym pseudokultúram?
- Už nie, zvykol som si. Súčasný stav chápem ako istú účelovú devastáciu systémovosti hodnôt, kde na prvej priečke stojí zlaté teľa - peniaze. Čo sa dá robiť. Prišli spoza mora, učili nás bankovníctvu a dnes vieme, ako to bankovníctvo dopadlo a čo prinieslo. Robím si z toho špás, lebo z ľudskej hlúposti, aj keď niekedy bolí, si treba robiť žarty. Lebo inak by sme sa stali veľkými pesimistami.
Očakávate teda aj renesanciu folklóru?
- Ja si myslím, že folklór žije - aj keď v inej podobe. Na dedinu sa už vo svojej pôvodnej forme nikdy nevráti. No žije tam v podobe činnosti folklórnych skupín, ktorých je zatiaľ dostatok. Oni udržiavajú tradície, takže nemám obavy, že by folklór zanikol. Postihnutá je profesia, tvorba. Profesionálne interpretovanie nie folklóru, ale jeho hodnôt. Lebo účelom profesionálnych telies, akým bol napríklad SĽUK, je sprostredkovávanie estetických a etických hodnôt, ktoré sú folklórnym prejavom vlastné, širokej verejnosti. Tým je povedané všetko.
SĽUK-u ste dali svoje najlepšie roky, čo dal SĽUK vám?
- Je pravda, že som dal SĽUK-u najlepšie roky, hoci on mi ich celkom neoplatil. Ak spomínam na ľudí, mám úžasné spomienky. Oni mi dali náplň môjho života. No so SĽUK-om ako inštitúciou som mal stále problémy, pretože tam boli a dodnes pretrvávajú politické záujmy. Riaditelia boli vždy dosadzovaní. Zažil som tam 12 šéfov a z toho jedine hudobný skladateľ Moyzes a prof. Vladimír Húska za niečo stáli. Ostatní sa hrali na umeleckých šéfov, hoci boli z celkom iných fachov. Takže veľa projektov, ktoré sme začali so Stračinom alebo Vilom Gruskom, stopli a ja som sa dostával do situácie, že hudobní skladatelia už so súborom nechceli spolupracovať. Na inštitúciu mám pomerne zlé spomienky, no na ľudí krásne.
Aké je to pracovať celý život s krásnymi ženami?
- No isteže to nie je nepríjemné. (Smiech.)
Nie je to občas komplikované?
- Ani nie. Mnohí si mysleli, že tam mám hárem, no ja som si s domácimi nikdy nezačínal. Človek, ak je v nejakej pozícii a zodpovedný za prácu širšej skupiny ľudí, nemôže si začínať nejaké avantúry, lebo by to dopadlo veľmi zle. S dievčatami, s ktorými som spolupracoval, som mal vždy veľmi korektné vzťahy.
Takže vaše múzy nikdy neboli z kolektívu?
- Ale áno, jednu som si vzal za manželku a trvá to dodnes.
Čo si vážite a obdivujete na ženách?
- V prvom rade to, že sú ženami. Sú to matky, rodičky, pôvodkyne rodu. Sú také krásne, ako je krásna príroda.
Ako sa udržiavate v kondícii?
- Neviem, či som ešte v kondícii. (Smiech.) Ale moja mama mi zvyčajne hovorila, že človek by si nemal nič robiť z ľudskej hlúposti, že sa na nej treba len smiať. A to aj vtedy, keď človeka urážajú, lebo tým, že sa na tom bude vzrušovať, si nepomôže. Mám si zapamätať, že keď sa budem správať korektne, tak múdry človek ma urážať nebude a z hlupáka si netreba nič robiť. Toho sa držím dodnes. Aj keď som v živote dostal veľa poriadnych kopancov, vždy som sa nad tým zasmial. To je to, čo človeka udrží, Že sa zbytočne nenervuje. Keď sa občas nervujem, tak len sám nad sebou. Ale na ľudskú hlúposť som si zvykol, tá ma už nerozhádže. Aj súčasný stav, ktorý je dnes v profesionálnej robote, ma zamrzí, ale nemôže ma rozhádzať, lebo ho spôsobili zasa len hlupáci.
Profil Juraja Kubánku (*31.10.1928)
je slovenský tanečník, choreograf, umelecký vedúci a režisér
jeden z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku. Základné prvky ľudového tanca spojil s novým moderným náhľadom na tanec a jeho vyjadrovacie možnosti
v roku 1957 absolvoval štúdium choreografie tanca na VŠMU v Bratislave
40 rokov pôsobil v SĽUK-u ako choreograf, tanečník a režisér
jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel
príležitostne si zahral aj vo filme
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
