Nemecký fyzik Max Planck, ktorý žil v rokoch 1858 až 1947, bol jedným zo zakladateľov kvantovej mechaniky a za jeho objavné práce mu bola udelená Nobelova cena. Anglický astronóm nemeckého pôvodu William Herschel žil v rokoch 1738 až 1822 a preslávil sa mnohými astronomickými objavmi. Medzi najvýznamnejšie patrí objavenie planéty Urán a objavenie infračerveného žiarenia (objavil ho pri štúdiu Slnka).

Dve vesmírne observatóriá

To, čo poletí neskôr, ako malo, sú dve vesmírne observatóriá, pomenované po Planckovi a Herschelovi. Tieto dve vesmírne observatóriá budú do kozmu vynesené spolu, a to jedným nosičom Ariane 5, ktorý odštartuje z kozmodrómu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v Kourou (vo Francúzskej Guyane). Agentúra ESA pôvodne oznámila, že štart nosiča Ariane so sondami Planck a Herschel sa uskutoční 6. mája, v pondelok však táto agentúra vydala stručnú správu, že kvôli bližšie nešpecifikovaným anomáliám sa štart odkladá.

Reliktové žiarenia

Povedzme si niečo bližšie o sondách Planck a Herschel. Sonda Planck bude prvým európskym vesmírnym observatóriom, ktorého hlavný cieľ je štúdium mikrovlnového žiarenia kozmického pozadia (známeho pod skratkou CMB, čiže Cosmic Microwave Background). Toto žiarenie poznáme aj pod názvom reliktové žiarenie, pretože je skutočne určitým "reliktom" z prvých fáz vzniku nášho vesmíru po veľkom tresku (big bang). Sonda Planck bude celkovo treťou vesmírnou sondou, ktorá bude skúmať vesmír štúdiom mikrovlnového žiarenia. Planck bude zaznamenávať nepatrné fluktuácie (zmeny) spomenutého žiarenia, a to s dosiaľ nevídanou presnosťou.

Obraz raného vesmíru

Sonda tak poskytne takpovediac najostrejší obraz mladého vesmíru, teda vesmíru len 380 000 rokov po veľkom tresku. Na palube sondy bude teleskop rozmerov 1,9 x 1,5 m, ktorý bude sústreďovať žiarenie, prichádzajúce z vesmíru, na dve sústavy mimoriadne citlivých detektorov (jeden pre nízkofrekvenčnú oblasť, druhý pre vysokofrekvenčnú). Tieto detektory budú spolu merať teplotu žiarenia kozmického pozadia, pričom budú hľadať oblasti, ktoré sú trochu teplejšie či trochu chladnejšie, ako je priemer.

Zaregistrujú milióntiny stupňa

Detektory Planckovho observatória sú také citlivé, že dokážu zaregistrovať teplotný rozdiel len niekoľkých milióntin stupňa. Vysoká citlivosť detektorov je daná aj tým, že detektory sú kvapalným héliom chladené na teplotu blízku absolútnej nule. Životnosť sondy skončí prakticky vtedy, keď sa odparí všetko kvapalné hélium. Predpokladá sa, že sonda bude pracovať minimálne 15 mesiacov. Detektory sondy zachytia žiarenie v širokom rozsahu vlnových dĺžok, a to od jedného centimetra do jednej tretiny milimetra, čo odpovedá rozsahu od mikrovlnového žiarenia po tzv. ďaleké infračervené žiarenie (žiarenie na konci infračerveného spektra).

1,5 milióna kilometrov od nás

Pri štarte bude mať sonda Planck hmotnosť približne 1,9 tony. Rozmery sondy sú 4,2 m x 4,2 m. Sonda bude navedená na obežnú dráhu okolo tzv. druhého Lagrangeovho bodu (L2), ktorý leží približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme, na strane odvrátenej od Slnka (Slnko, Zem a bod L2 ležia na jednej priamke. Na zásobovanie sondy elektrickou energiou budú slúžiť lítiovo-iónové akumulátory a slnečné články s plochou 13 štvorcových metrov. Sonda Planck je považovaná za najdômyselnejší "stroj času" aký bol kedy zhotovený, pretože nám umožní nahliadnuť do ďalekej histórie nášho vesmíru.

Bude študovať aj tmavú hmotu

Jedným z cieľov sondy je presné stanovenie hustoty "normálnej" hmoty, čo umožní vypočítať celkový počet atómov vo viditeľnom vesmíre. Sonda však bude skúmať aj povahu záhadnej "tmavej" hmoty, ktorá nevyžaruje ani neodráža elektromagnetické žiarenie, ale ktorá "dáva o sebe vedieť" gravitačným pôsobením na bežnú hmotu. Vedci predpokladajú, že tmavá hmota tvorí až okolo 90 % celkovej hmoty dnešného vesmíru. Planck preštuduje aj našu galaxiu (mliečnu dráhu), pričom po prvý raz zmapuje rozloženie studeného prachu pozdĺž špirálových ramien galaxie.

Najvýkonnejší infračervený teleskop

Venujme sa teraz Herschelovmu observatóriu. Sonda Herschel je vystrojená najväčším a najvýkonnejším infračerveným teleskopom, aký kedy pracoval vo vesmíre. Primárne zrkadlo tohto teleskopu má priemer 3,5 m, čo je štyri razy viac, než bol priemer doteraz najväčšieho infračerveného vesmírneho teleskopu a temer jeden a pol ráz viac, než je priemer Hubbleovho vesmírneho teleskopu. Teleskop bude schopný zachytiť temer 20 ráz viac svetla než ktorýkoľvek predchádzajúci infračervený vesmírny teleskop. Aj tento detektor bude mať detektory chladené kvapalným héliom. Observatórium Herschel bude mať pri štarte hmotnosť približne 3,4 tony. Jeho výška je okolo 7,5 metra a šírka štyri metre.

Bude študovať vývoj hviezd a galaxií

Vesmírna misia Herschel je pionierskou misiou, ktorej hlavným cieľom je študovať pôvod a vývoj hviezd a galaxií. V rámci našej slnečnej sústavy bude observatórium Herschel študovať najmä asteroidy, objekty v tzv. Kuiperovom páse a kométy, ktoré sú akýmisi "fosíliami" z obdobia vzniku našej sústavy a obsahujú tie elementy, z ktorých vznikli planéty, vrátane našej Zeme. Observatórium bude podrobne študovať aj fyziku a kinematiku obrovských oblakov prachu a plynu, z ktorých vznikajú nové hviezdy a ich planéty. Ďalšou úlohou observatória bude charakterizácia zdrojov infračerveného žiarenia kozmického pozadia. Predpokladá sa, že toto vesmírne observatórium bude pracovať najmenej tri roky. Vesmírne observatóriá Planck a Herschel podstatne rozšíria naše znalosti o vzniku vesmíru a o procesoch, ktoré v ňom prebiehajú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.