syna s dcérou. Tibor to nevzdal. Deväť rokov absolvoval v ústave pre telesne postihnutú mládež, potom vyštudoval umeleckú priemyslovku, odbor aranžér. Po ukončení školy pracoval v divadle. Rok na to sa zamestnal vo Výrobnom družstve invalidov (VDI) Obzor. Odpracoval v ňom 15 rokov. V práci spoznal svoju manželku, ktorá má tiež zníženú pracovnú schopnosť. Prežil časy, keď sa družstvo v roku 1993 delimitovalo a prešiel s ostatnými zamestnancami do nástupníckeho subjektu VDI Horizont. Dnes vie, že je otázkou dní, kedy rozšíri štatistiku nezamestnaných s prabiednou vyhliadkou na možnosť zamestnať sa niekde inde. Úrady práce evidujú tisíce zdravých ľudí. Akú šancu má on, aby sa uplatnil na trhu práce, kde dopyt mnohonásobne prevyšuje ponuku?
O okolnostiach sprevádzajúcich súčasné dianie vo VDI Horizont sme písali už pred niekoľkými dňami. Družstvo nemá peniaze na mzdy, ani na vyplatenie podielov svojich členov. Ich budova prepadla v prospech daňového úradu a dnes už patrí potomkovi pôvodných majiteľov. Väčšinu z 24 zamestnancov už čakajú na úrade práce. Dôvody tejto situácie nám priblížil predseda družstva Štefan Majoroš. Povedal, že po delimitácii bývalého Obzoru ich družstvo ako jeden z nástupníkov získalo výrobný závod v Košiciach. Keďže VDI ho nevedelo sprevádzkovať, došlo k jeho predaju. Za 27 miliónov korún závod odkúpila firma Gaja. Túto sumu aj zástupcovia firmy zložili, ale vzápätí si späť požičali sedem miliónov korún. Časť mala ísť na zaplatenie dane, zvyšok na rozbeh výroby. Daň však podľa Š. Majoroša Gaja nezapatila a ani peniaze nevrátila. V súčasnosti sa už dlh Gaji voči VDI vyšplhal na zhruba desať miliónov korún. Tieto peniaze by pomohli družstvu obnoviť výrobu, teda šitie bielizne, ale stačili by aj na vyplatenie podielov členov družstva, ktoré majú byť splatné o niekoľko dní. Asi nikto nepochopí, prečo družstvo požičalo peniaze súkromnej firme, zvlášť, keď od štátu dostávala nezanedbateľné príspevky na prevádzkové náklady chránenej dielne.
Ako nám povedal Š. Majoroš, peniaze, teda zvyšných 20 miliónov za odpredaj závodu, použili najmä na splatenie tých záväzkov, ktoré prešli na Horizont po delimitácii. Nakontaktovali sa však na nás členovia Slovpedalu Poproč, výrobné družstvo v likvidácii, ktorí tvrdia, že to veru celkom tak nebolo.
"Naše výrobné družstvo tiež vzniklo po delimitácii Obzoru," pustil sa Imrich Benko, bývalý predseda Slovpedalu, do vysvetľovania. "Tu máte delimitačný protokol, kde sa uvádza, že Horizont nám mal vyplatiť 3,4 milióna korún do marca 1997. Doposiaľ však nie je s nami v tomto smere vysporiadaný a tak nás veľmi prekvapilo vyhlásenie pána Majoroša, že z tých peňazí vysporiadal záväzky družstva. Ešte stále sa s Horizontom kvôlu týmto peniazom súdime, hoci už sme v likvidácii."
Ján Sopko, bývalý podpredseda Slovpedalu, dodal: "Keby sme však v tom 97., tieto peniaze mali, mohli sme sa likvidácii vyhnúť. Len pre úplnosť chcem dodať, že v našom výrobnom družstve, ktoré malo dlhý čas monopol vo výrobe bicyklových pedálov, prišlo o prácu 160 ľudí. Keby sa nám podarilo peniaze získať, mohli by sme vyplatiť podiely našich členov, doplatiť mzdy, ktoré dlhujeme zamestnancom a možno by sa dalo uvažovať aj o opätovnom rozbehu aspoň časti pôvodnej činnosti."
Obaja páni nás ešte upozornili na to, že ak už Horizont vyplatil svojim členom polovicu podielov, stalo sa tak protiprávne, lebo podľa stanov sa podiely vyplácajú len zo zisku.
A čo na to všetko hovorí predseda Horizontu Štefan Majoroš? "Po započítaní vzájomných podlžností naše družstvo dlhovalo Poproču a ďalšiemu družstvu v Lipanoch spolu len 1,1 milióna korún, čo sme zaplatili. Dokonca sme toho vyplatili viac, keďže sme chceli týmto družstvám pomôcť. Lipany od nás dostali 800 tisíc a Poproč 1,3 milióna korún. Celá záležitosť je na súde, rozhodne on. Delimitačná zmluva však podľa mňa hovorí niečo iné, ako vám bolo povedané."
Neostáva teda naozaj nič iné, len počkať si na verdikt súdu a tak sa dopátrať pravdy. Na margo údajne protiprávneho vyplatenia polovice podielov členov družstva Š. Majoroš poznamenal, že tá bola vyplatená v júni 1995, teda mesiac po tom, čo predali výrobný podnik. Družstvo teda podľa neho vtedy malo dosť prostriedkov na vyplatenie aspoň polovice vkladov.
Štefan Majoroš tvrdí, že ak neprídu peniaze od firmy Gaja, čo je viac než pravdepodobné, hoci sa Horizont aj pokúša predať svoju pohľadávku, neostáva nič iné, ako hromadné prepúšťanie. Päť členov družstva má ostať naďalej, aby vysporiadali finančné záležitosti s tým, že v prípade vymoženia pohľadávok sú ochotní opäť rozbenúť chod družstva a stiahnuť ľudí naspäť z úradu práce. Zamestnanci sa pýtajú, či tých päť ľudí má ostať na to, aby si za ničnerobenie vyplácali mzdu a aby si rozdelili peniaze, ak ešte nejaké prídu. Predseda družstva na tieto pripomienky zareagoval slovami, že musí ostať päť členov, pretože to je minimálny počet pre existenciu družstva. A niekto vraj ostať musí, aby čakal na peniaze a všetko vysporiadal. Nuž, aj zamestnanci družstva čakajú. Na svoje výplaty, na to, kedy dostanú výpovede a na to, kedy sa pôjdu zaregistrovať na úrad práce. A ešte len potom príde predlhý čas čakania... - na novú možnosť zamestnať sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.