Zdenko VOSTAL
Rysy sú mačkovité šelmy, od príbuzných mačiek sa líšia krátkym chvostom, osrstenými štetôčkami na konci ušníc a bokombradami po bokoch hlavy. Chýrne sú ostrým zrakom, starí ľudia vraveli, že rys vidí aj cez múr. Vysoké nohy rysa svedčia, že sú viac prispôsobené pre pohyb na zemi než na lezenie po stromoch. Traduje sa názor, že rys striehne na korisť na strome a zmocňuje sa jej skokom zhora. Je to nesprávny názor. Rys vylieza na stromy iba výnimočne, napr. keď ho prenasledujú psy. Mláďatá rysa však rady šantia na stromoch. Rys nestriehne na korisť ako mačka, ale sliedi za ňou. Snaží sa nebadane doplaziť k vyhliadnutému zvieraťu, náhle mu skočiť na šiju a prehryznúť krčné tepny alebo väzy. Ak sa útok nepodarí, korisť viac neprenasleduje.
Rys je samotár, tak ako väčšina mačkovitých šeliem. Len samice žijú spolu s mláďatami. Každý dospelý jedince má vlastné teritórium, ktorého hranice značkuje trusom alebo močom. Aktívne sú prevažne za šera a v noci, iba na miestach, kde sa cítia celkom bezpečné, lovia i cez deň.
V Európe má domov rys ostrovid, podobne ako ostatné veľké šelmy, bol v strednej a západnej Európe takmer vyhubený. Slovenské pohoria Západných Karpát tvorili západnú hranicu jeho rozšírenia. Vďaka ochrane po druhej svetovej vojne sa rys rozšíril na Moravu, do Čiech, Rakúska a Nemecka. Rys ostrovid je prezývaný aj tigrom našich lesov. Dosahuje hmotnosť 12 až 40 kg. Obýva rozsiahlejšie lesy v stredných a vyšších polohách. Úkryty si robí pod vývratmi, v skalných trhlinách alebo v opustených norách po líškach a jazvecoch. Jeho hlavnou korisťou sú zajace, drobné kopytníky a hlodavce, chytá aj pozemné druhy vtákov. Poľovníci ho považujú za škodcu, najmä na srnčej zveri, ale straty zavinené rysom sa často zveličujú. Sú však známe prípady, že rys strhol pasúce sa ovce, tiež zdecimoval populáciu muflónov vysadených za území Slovenského krasu. Ukazuje sa však, že väčšie škody rys spôsobí zvyčajne len pri osídlení nových stanovíšť, kde na neho zver nie je zvyknutá a ľahšie sa nechá rysom prekvapiť. Naopak sa dokázalo, že prítomnosť rysa kladne pôsobí na kondičný stav populácie lovnej zveri. Rys, podobne ako vlk, loví hlavne zvieratá zoslabnuté chorobou alebo vekom, čím uskutočňuje prirodzený výber najzdatnejších jedincov pre ďalšie rozmnožovanie. Vo viacerých západných krajinách preto znova zavádzajú rysa do prírody. Záujem o jeho získanie majú aj zoologické záhrady. Tak sa stal vývoz živých rysov cenným exportným artiklom aj pre Slovensko. Ocenenie významu rysa sa prejavilo aj v tom, že do svojich znakov ho prijali Slovenská asociácia zoologických záhrad, ako aj Unie českých a slovenských zoologických zahrad. (na snímke).
Pytačky rysov prebiehajú od januára do marca, sú sprevádzané ďaleko počuteľným vreskotom, podobným ako pri ruji mačiek. V máji až júni sa rodia dve až tri škvrnité mláďatá. Od troch mesiacov ich matka učí loviť, pri matke ostávajú do nasledujúceho párenia. Pohlavne dospievajú až v treťom roku života.
V Severnej Amerike žijú rys polárny a rys červený, posledného chovajú i v košickej zoo. Na juhu Európy žije niekoľko rás rysa pardálového. V stepiach celej Afriky a západnej časti južnej Ázie žije rys púšťový, čiže karakal. Je fenomenálnym skokanom, loví letiace vtáky, za ktorými vyskočí až do výšky troch metrov. Karakal je veľmi prefíkaný, podobne ako líška. Je jediným rysom, ktorého nemožno skrotiť. Iné druhy rysa chované od mladosti v zajatí sa dajú celkom udomácniť. AJ u nás, na východnom Slovensku, v niekoľkých prípadoch lesníci skrotili rysa, ktorý sa stal poslušný ako pes.
Záverom upozornenie. Za určitý poplatok si môžete adoptovať rysa v košickej zoo. Prispejete tak na prevádzku tejto kultúrno-vzdelávacej inštitúcie a súčasne sa aj reprezentujete mená sponzorov sa totiž uvádzajú na klietkach, resp. oplotení adoptovaných zvierat.
Autor: Zvieratá košickej zoo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
