látky sa totiž zúčastňujú na látkovej premene a po ich "využití" ich telo opäť vylučuje. Preto ich množstvo v tele treba potravou stále obnovovať. Spomedzi nerastných látok je v ľudskom organizme zastúpených 7 dôležitých prvkov (tvoria až 70 % sušiny ľudského tela). Sú to vápnik, fosfor, horčík, sodík, draslík, fluor a síra. Ďalšie prvky sú v ľudskom tele zastúpené v oveľa menšom množstve, hovoríme, že sa nachádzajú iba v stopách, a preto sa aj nazývajú stopové prvky. Sú to meď, jód, mangán, zinok, chróm, molybdén, hliník, bór, kadmium a niektoré ďalšie prvky.

Potreba nerastných látok je nerovnaká. Ich množstvo sa líši podľa toho, o ktorý prvok ide. Kým medi napr. stačí dodať telu 1 - 3 mg denne, vápnika potrebuje organizmus denne až 1 g.

Vápnik je potrebný na výstavbu a udržiavanie štruktúry kostného tkaniva, pre zuby, zrážanie krvi a činnosť nervových vlákien. Hlavným zdrojom vápnika je mlieko a mliečne výrobky, najmä syry a tvaroh, ale aj vajcia a strukoviny.

Dospelý človek potrebuje denne - ako sme už spomenuli - až 1 g vápnika (presne je to 800 mg), ale deti, ťarchavé ženy a pridájajúce matky ho potrebujú podstatne viac. Ak organizmus pociťuje nedostatok vápnika, berie si "rezervu" z kostí, ktoré sú potom krehkejšie a lámavejšie. Táto choroba ohrozuje najmä starších ľudí.

Fosfor má veľmi dôležitú úlohu pri látkovej premene. Spolu s bielkovinami vytvára tzv. nukleoproteíny, ktoré sú súčasťou jadra buniek a ich protoplazmy, vplýva na delenie buniek a prenášanie dedičných vlastností. Nukleoproteíny sa zúčastňujú spolu s vápnikom aj na výstavbe kostí a zubov. Zmierňujú svalovú a nervovú dráždivosť a podporujú nervovú činnosť. Fosfor sa nachádza predovšetkým v mäse, rybách, vo vajciach, v mlieku a mliečnych výrobkoch.

Horčík je dôležitý nerast, ktorý sa zúčastňuje na tvorbe kostného tkaniva. Jeho spotreba sa zvyšuje najmä v období telesného rastu. Najviac horčíka obsahuje listová zelenina, ale aj pitná voda je jeho významným zdrojom.

Sodík je mimoriadne dôležitý na udržiavanie stálosti vnútorného prostredia organizmu. Ľudský organizmus prijíma sodíka ako chlorid sodný, t.j. v podobe kuchynskej soli, ale aj z bežnej potravy. Teda aj tzv. neslaná diéta privádza organizmu dostačujúce množstvo sodíka. Zdravý organizmus si sám zabezpečuje rovnováhu medzi príjmom a vylučovaním sodíka. Nedostatok sodíka môže však vzniknúť pri nadmernom potení. No takisto je nezdravé, ak sa organizmu prehnaným solením dodáva priveľa sodíka. Od tohto zlozvyku sa treba čím skôr odnaučiť, pretože prebytok sodíka v tele zvyšuje krvný tlak.

Draslík je veľmi dôležitý pre správny priebeh látkovej premeny. Nedostatok, ale aj nadbytok draslíka v tele môže vyvolať chorobné zmeny srdca. Nachádza sa podobne ako sodík v rozličných potravinách, najmä v orechoch, šunke, ementálskom syre, slanom pečive, chlebe, vo vajciach, v mäse hydiny atď. Pri liečení niektorých chorôb sa draslík vo zvýšenej miere vylučuje močom, a vtedy sa musí telu dodávať vo väčších dávkach v podobe liekov.

Chlór sa nachádza vo všetkých tkanivách a tekutinách tela. V žalúdku sa vyskytuje ako kyselina soľná. Zúčastňuje sa na látkovej premene podobným spôsobom ako sodík a takmer vždy sa vyskytujú spolu. Pri chorobách spojených s hnačkami vzniká úbytok chlóru v organizme, ktorý sa potom musí nahrádzať. Chlór prijímame do organizmu v podobe kuchynskej soli.

Síra je dôležitá na tvorbu bielkovín. Aj zdrojom síry pre ľudský organizmus sú rozličné bielkoviny. Síra sa najviac nachádza v hovädzom mäse, vo vajciach, v šošovici a syroch. V tele sa v relatívne väčšom množstve nachádza vo vlasoch, v nechtoch a slinách.

Železo urýchľuje v ľudskom orgnanizme látkovú premenu. Dôležité je najmä pre tvorbu krvného farbiva, hemoglobínu. Organizmus si udržiava zásobu železa v pečeni, slezine, kostnej dreni. Najviac železa získava telo z mäsa, zo žĺtka, strukovín, špenátu, šalátu, z hrozna a iných rastlinných látok.

Jód sa zúčastňuje na tvorbe životne dôležitého hormónu štítnej žľazy. Nachádza sa predovšetkým v mäse rýb, šaláte, jahodách, špenáte a iných rastlinách. Väčšinu potrebnej dávky jódu však dostáva náš organizmus spolu s kuchynskou soľou, ktorá sa u nás umelo obohacuje jodidom draselným.

Fluór je uložený v kostiach a zuboch. Najviac ho prijímame z pitnej vody, ktorá sa u nás umelo obohacuje malými množstvami fluoru. Je totiž dokázané, že fluor aj v celkom nepatrných dávkach znižuje kazivosť zubov.

Meď, mangán, zinok a iné stopové prvky uvádzajú do činnosti alebo aspoň podporujú činnosť iných dôležitých látok, ako sú vitamíny, aminokyseliny a soli. Nachádzajú sa v morskej vode, morských rybách a rastlinách (chaluhách).