Sečovská stredná škola si pripomenula štyridsiate piate narodeniny
Sečovce Maličké mestečko v strede Zemplína malo v piatok dosť "veľke šveto" (preložím: veľký sviatok). Okolo pätnástej tam hrala dychovka, rojilo sa tam nezvyklé množstvo áut a ľudí. Zišiel sa tam húf dnes už postarších pánov a dám, aby si spoločne zaspomínali na časy (vraj) najkrajšie teda na časy školské. Ich stredná škola totiž oslávila štyridsiate piate výročie založenia. Bol to zvláštny čas, pretože sa tam stretli "dievčatá a chlapci" v mnohých prípadoch aj poprvýkrát po tridsiatich rokoch. A predstavte si, stretli tam občas aj svojich učiteľov. Okrem spomínanej dychovky pre nich nechýbala akadémia v podaní súčasných študentov, prehliadky svojich tried, či posedenie pri poháriku a spomienkach.
V roku 1954 v Sečovciach vznikol pre nás dosť zaujímavý druh školy, ktorý sa nazýval Jedenásťročná stredná škola. To je vám taká škola, do ktorej sa dalo nastúpiť vo veku šiestich rokov a ak všetko dobre šlo, vyšli z nej 17 roční ľudia. Teda bola to zrastená základná škola a (vtedy len trojročné) gymnázium. Ročníky 9 až 11 tvorili tretí stupeň školy. V prvom roku existencie ho tvorilo 84 študentov. Škola vtedy bola, ale nemala priestory. Učilo sa v šiestich budovách.
Toto naše gymnázium sa za takmer polstoročie volalo mnohorako: Jedenásťročná stredná škola, Stredná všeobecnovzdelávacia škola a napokon gymnázium. V roku 1982 nastal špeciálny čas existencie sečovskej strednej školy a to taký, že bola zrušená. Málokto vie, že učebné pomôcky vtedy putovali do košického gymnázia na Kováčskej ulici, ostatné veci do tamojšej "zéešky". Obyvateľov a radných mesta Sečovce však zánik ich školy pravdepodobne trápil, keďže sú slušní lokálpatrioti. Snažili sa, aby v ich meste gymnázium znovu bolo a napokon sa im to aj podarilo. Druhého septembra roku 1991 bolo gymnázium obnovené. Aj teraz to má pomerne netradičnú formu, pretože osemročné gymnázium, SOU a DOŠ tam patria pod jedno riaditeľstvo. Nuž a s pomocou mesta sa tam vyskytol aj jav v dnešných časoch nevídaný, keď v roku 1998 dokončili novú, modernú školskú budovu.
Škola bola počas jej dlhej histórie vcelku úspešná, veď na nej učil napr. aj básnik Mikuláš Kasarda (pozorní maturanti si ho možno v učebnici všimli). Ani absolventi nie sú ľuďmi bezvýznamnými. Vyštudovali tam napríklad terajší riaditelia múzeí v Michalovciach a Trebišove, ale aj veľká šéfka zo štatistického úradu v Bratislave a mnoho významných dnes vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Veľa absolventov je dnes učiteľmi na tej istej škole.
Určite je tu veľa ľudí, ktorí sa už tešia na ďalšie stretnutie pri oslave päťdesiatky.
Ján DZURDŽENÍK
Autor: Komu zvonia do hrobu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.