Korzár logo Korzár
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Ako som zdolal maratón

Krátko pred štartom - Pohodička. Zabávame sa na postaršom chlapíkovi s dvoma ploskáčikmi čaju za pásom (aspoň to vyzerá na čaj...). Rehoce sa. On,

ja, kamoš i ostatní.

Štart - Riadny grupák - asi tisícka železných mužov i žien. Neviem, ako vpredu Štefko a spol. Ale my vzadu vyrážame vychádzkovým, dôchodcovským krokom. S kamošom dávame bacha, aby sme jeden druhého nestratili. Začína sa to rozdeľovať do dvoch prúdov. Zjedol nás ten vľavo. Naľavo-napravo sa snažíme zachytiť ksichty známych. Počuť nadšené výkriky - Jančíí! Tomíí! Majáá! Ocíí! Odušu mávame, od ucha k uchu sa usmievame - čo ak nás berie kamera.

Úvodné kilometre - Hlavná, Komenského, hokejový štadión Loky, Podhradová, Anička. Drží sa to pokope. Ľudia-diváci sú všade, lepia sa na nás, dychčia nám na krk, tľapkajú, zjapú, mávajú - sú fantastickí. Beží všetko, čo má nohy. Raz niekoho predbiehame my, potom niekto nás. Za sebou nechávame úplne drobnučkého, tenučkého deduška s malou striebornou hlavou, pomaličky prepletajúceho nôžkami na samom kraji cesty. Úžasne mu aplaudujú. "Mám 76 rokov, 76!", hrdí sa starký. Neskôr predbiehame vozíčkara, má dlhé čierne vlasy ako metalista. Nejde mu to, pomaličky sa plantá. Nemá pretekársky vozíček vpredu s takým väčším kolesom, iba obyčajný s malinkým kolieskom. Zavadzia, tak prejde do pruhu v protismere. Trúbia naňho policajti. Míňame vedúcu skupinku, zazrieme Štefka. Máme 3 km, oni už pomaly 6.

Kilometer číslo 5 až 15 - Prvá občerstvovačka na Aničke. Ešte sú ionťáky. Berú všetci. Dávame si len pár glgov, aby sme nežblnkali, a, i keď riadne pečie, neoblievame sa, aby sme neboli lepkaví. Fandia dokonca i bezdomovci. Sedia na lavičke, tlieskajú a ohromne sa pri tom bavia. Mier, Štefánikova, krytá plaváreň, Jantárova, Južná trieda, otočka na Námestí osloboditeľov, zase Južná trieda. Na Mieri veselo vyhráva cigánska kapela. Fantastická pohoda. Únava? Kríza? Bolesť? To čo je. Inak, aby bolo jasno, držíme sa až na samom konci, sme maratónski nováčikovia, chceme naozaj iba jediné - dobehnúť. Na Jantárovej pri ceste pred stĺpom na drevenej stoličke, donesenej z domu z kuchyne, sedí skalný fanúšik-babička, vášnivo tlieska a ešte vášnivejšie skanduje: "Do toho, do toho!" Na Južnej triede pre zmenu na zastávke električky na inej stoličke sedí iná babička, vedľa nej stojí deduško. Bežíme okolo, starká nám začala tlieskať, ale spadli jej barly opreté o stoličku. Starký, dvíhajúc jej palice, ju zahriakol, tak radšej prestala. Malé veselé deťúrence stojace popri ceste nastrkujú ruky, chcú si s maratóncami tľapnúť, tak si s nimi zopárkrát pacneme. Stále pohoda, dá sa.

Km č. 15 až 21 - Rastislavka, Moyzeska, stará športová hala, Watsonka, Komenského, Hlavná. Už síce nie sme takí živí, svieži, ale nič hrozné. Úsmev stále je. Dobiehame už trošku unaveného chlapíka. "Deväť kilometrov som bežal s Dzurindom! Ale potom ma opustili sily," vraví sklamane. "Koho opustili sily? Dzurindu?", pýta sa vedľabežiaci. "Nie Dzurindu! Mňa opustili!", vysvetľuje chlapík. Vedľa beží akýsi mladý šracko len v ponožkách. Číny má prevesené cez plece. Chvíľu šprintuje, chvíľu zas kľačí, a tak dookola. Vyzerá dosť divne. "Už mám zdolu krvavé ponožky. Zase budem mať nohy týždeň v dlahe. Ale urobím celý maratón, aj keby mal pes psa ...! Však som dajaký koňar!", hecuje sa mladý, asi Prešovčan. Riadnu chvíľu sa nás ešte drží, potom ho ale niekde strácame. Asi desať minút po nás finišuje prvý Štefko, Hlavná je na prasknutie. Musíme si sakramentsky strážiť tempo, aby sme sa nenechali uniesť fantastickou atmosférou a neprepálili to. Na to už mnohí neskôr skapali.

Km č. 21 až 35 - Otočka pri Slovane a zase ten istý okruh. Po Hlavnej späť už na nás skoro všetci kašlú. Chodia po trati, akurát sem-tam ktosi, kto nevie, že po opačnej strane práve beží Štefko, zatlieska. Úsmevy nám miznú, ozývajú sa nohy, začína byť zle. Ľudí riadne ubudlo, iste doma obedujú. Pred nami, ani za nami nikto, len sem-tam predbiehame nejakého odpadlíka. Už vyzeráme zle, a tak i aplauz je teraz určite úprimný. Poteší. Viac by ale potešil ak už nie ionťák, tak aspoň voda, po ktorej však už na Aničke niet ani chýru-ani slychu. Kto neskoro chodí... Pijeme i oblievame sa stále viac, musíme, inak to nejde. Už dávno medzi sebou nedebatíme, nesmejeme sa, netľapkáme si s divákmi, nie je to nijaká sranda. Pozeráme do zeme, mlčíme, i ten náš beh už nabral nejaký iný, neznámy štýl, nastúpilo trápenie. Začíname sa lámať. Sem-tam ktosi zatlieska, ľudí popri trati síce ešte vnímame, berieme od nich vodu, ale nič viac. Na občerstvovačke do jednej ruky tri vody, do druhej tri citróny. A šliapeme ďalej. Na 30-ke už vieme, čo je únava, kríza i bolesť. Cieľ je tak ďaleko, že si ho ani nevieme predstaviť. Sme na Južnej triede, pred nami otočka, opäť Južná trieda, Rastislavka, Moyzeska, Watsonka, Komenského, Hlavná... Na 35-ke prvýkrát prestávame bežať, chodíme. Ešte po ten dom, ešte po tú značku. Nohy odchádzajú, ale nesmieme chodiť, lebo skapeme. Čas by mal stačiť, i keď ideme pomaly, len aby sme sa tam už nejak dostali...

Km č. 35 až 40 - Maratón začína. Niekto zatlieska, ale neviem kto, odkiaľ, je mi to jedno. Chodíme, bežíme, chodíme, bežíme - dookola. Po strede Moyzesky. Vidím ľudí. Dopravné značky. Koľajnice. Policajtov. Autá dávajúce prednosť. Zabaliť to? Hlavou mi lieta všeličo. Hľadám čísla označujúce kilometre. 38, 39... Ani neviem, ako som sa tam dostal. To už nemôžem, nesmiem vzdať. Ale opäť chodím. Prežúvam citróny, chlascem vodu, olievam sa. Pomáha to iba na chvíľu, no predsa. 40-ka: "Ešte to stíhate! Musíte vydržať!", kričia na nás. Pozerám neviem kam, škľabím sa, idem už iba zo zotrvačnosti.

Koniec - Námestie maratónca... Hlavná... Ľudia... Chodníček pre cyklistov... Tesco... Divadlo... Nemôžem, zas chodím. Už vidno cieľ. Ešte raz, poslednýkrát zabrať. Teraz... Koberček! Cieľ!!! 4 hodiny, 22 minút, 31 sekúnd. Hraničný limit je 4:30 h. Potom už len medaila, lavička a koniec... Úžasné, fantastické, skvelé.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 726
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 017
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 895
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 306
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 752
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 123
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 594
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 500
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 350
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus v Bardejove: Začínajú s plošným testovaním (minúta po minúte)

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené na celoplošné testovanie na Covid-19.

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené.
Polyfunkčný objekt, za ktorým je obytný súbor Park Anička.
Ilustračný záber tréningu mládeže v Aréne sršňov.

Mesto Prešov chce predať dom v Soľnej Bani jeho nájomcom

Krajňák nesúhlasí s takýmto zbavovaním sa majetku.

Soľná Baňa. Vľavo dom ešte vo vlastníctve mesta, vpravo pamiatka koniareň.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.
Minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii o národnom reformnom pláne.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop