Korzár logo Korzár
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Chorý pacient má nádej na vyliečenie

Veľa rokov bol Andrej Daňko zrastený so slovenským vrcholovým futbalom ako jeden z mocných konárov košatého stromu. Zrazu ho niet, nepočuť o ňom. V

Košiciach je mimoriadne populárny ešte z čias, keď pod prezývkou "Morjo"

tvoril s "Oťom" Štafurom a Bobym Pollákom legendárnu záložnú trojicu VSS.

Ale to už je minulosť, krásna, no ukrytá v nenávratne. Zaujímalo nás, čo robí A. Daňko, keď o ňom niet chýru. Vytočili sme jeho telefónne číslo a dohodli si stretnutie pri šálke kávy. Pri voňavom moku sa rozprúdil rozhovor.

Cíti sa tréner Daňko bez futbalu o niečo lepšie, ako ryba bez vody?

"Priznám sa, bez futbalu je to ťažké. Bol som roky v kolobehu, taký bol môj život. Aj túlavý, nie vždy istý, ale to patrí k trénerskemu povolaniu, človek nikdy nezakotví dlho na jednom mieste. Niekedy je zo strany klubov záujem a niekedy nie. Potom trénerovi nezostáva nič iné len počkať na ponuku."

Každé zlo je na niečo dobré. Súhlasíte s nami?

"Nikdy som nemal toľko voľného času. Pre mňa sú skutočne aj vzácne chvíle. Som konečne doma s manželkou, viac sa môžem venovať i ďalším rodinným záležitostiam. No musím zároveň povedať, že mám smoliarsky rok. Prišli úmrtia v rodine, vážne choroby najbližších, vlečúce sa zranenie syna Martina. Toto všetko mi uberá z pohody."

K svojim predchádzajúcim trom klubom, do Humenného, Prešova a Rimavskej Soboty, ste prišli vždy vtedy, keď ich superligovým mužstvám priháralo. Urobme za tými piatimi rokmi inventúru. Pristavme v Humennom. Tamojší Chemlon pod vašim vedením získal zaslúžene Slovenský pohár. Zostali vám na tie tri necelé ročníky pekné spomienky?

"Do každého z vymenovaných celkov som išiel pomôcť. V Humennom odo mňa najprv chceli, aby som spracoval určitý prehľad a na jeho základe pripravil reogranizáciu. Súčasne som mal spolupracovať s mojimi predchodcami, aby sme pre mesto a jeho okolie zachránili najvyššiu súťaž. V decembri však Peter Gombár odišiel domov do Stropkova a ja som sa stal hlavným trénerom. Spolu s mojim asistentom Michalom Kopejom sme do mužstva zabudovali dovtedy veľmi málo známych hráčov. Asi po roku sa vytvorila veľmi dobrá futbalová partia, mala svoje vodcovské osobnosti, ktorými boli najmä Peter Dzúrik, Jožko Valkučák a Vlado Sivý. V mužstve zavládla herná pohoda, hrali sme dobrý behavý futbal. O kvalitných jednotlivcov je stále záujem a ešte počas môjho účinkovania v Humennom začali odchádzať schopní hráči do bohatších klubov. Moja práca nevyšla nazmar, humenský klub si tým pomohol. Mal azda rok dva počkať so súhlasom na prestupy mladých talentov, lebo ich cena by sa určite zvýšila a na svoje by si prišli tiež verní fanúšikovia. Spomínam na nich v dobrom, nakoľko v najťažších chvíľach stáli pri nás."

Presuňme sa o niekoľko kilometrov južnejšie do Prešova. Dobre sa pojedal "koňarský" chlebík?

"Oslovil ma vtedajší prezident Tatrana Vladimír Varga, aby som prišiel asistovať Antonovi Jánošovi, lebo zhodou okolností Peter Gombár odišiel. Stalo sa to čo nik nepredpokladal. Medzi Jánošom a Vargom došlo ku konfliktu a prvý tréner sa porúčal. Nastúpil som na jeho miesto a mojim asistentom sa stal doktor Juraj Mihalčin a pre prípravu brankára Miroslav Kováč. Zmluvu som podpísal do konca ročníka. Prešovčania v predminulej sezóne nedosahovali dobré výsledky a bolo nutné vytvoriť patričnú atmosféru, nakoľko Tatran oslavoval storočnicu svojho trvania. Rozhodne sme museli prejsť k atraktívnejšiemu futbalu. Mužstvo bolo dosť roztrieštené a bolo ho treba dať dokopy. Pred koncom ročníka sa mi do uší dostali správy o väčších zmenách v kádri a medzi funkcionármi. O predĺženie zmluvy som teda veľký záujem nejavil."

Naše putovanie ukončime na Gemeri. Tam ste si asi vydýchli po sezóne, že už to máte za sebou. Hoci neúspešne, no bol koniec stresom. Ako spomínate na necelý rok strávený v Rimavskej Sobote?

"Na programe bolo štvrté, alebo piate kolo, keď sa so mnou spojil tamojší prezident Štefan Szartó a požiadal ma o nahradenie trénera Františka Vassa, ktorý odchádzal. Ponuku som prijal a zostal mi asistent Juraj Csarnakovics. Začal som zbierať názory o mužstve i celkovom dianí v Taurise z každej možnej strany a potom som si ich vyhodnotil. Ukázalo sa, že sú vo vnútri problémy, niektorí hráči boli proti sebe a aj funkcionári mali rozdielny prístup k futbalistom. Vznikol tlak na podaktorých hráčov a tí odišli preč. Išlo o kvalitu Urblíka, Siaga a ďalších. Prichádzali noví, ktorých bolo treba zabudovať. Naša hra síce nebola najhoršia, no výsledky boli zlé. Prehrávali sme zápasy po hrubých chybách v činnostiach jednotlivca, čo vytváralo priestor pre isté podozrenia a naštrbovalo potrebnú vzájomnú dôveru. To sa s nami viezlo až do konca ročníka, ktorý sme nezvládli, keď nám nevyšiel rozhodujúci súboj s Ružomberkom."

Povráva sa, že Gemerčania radšej vypadli, nakoľko v tejto sezóne bude ľahšie postúpiť z druhej ligy, než udržať sa v superlige. Koľko je na tom pravdy?

"Možno celá, možno žiadna. Ja o takej špekulácii neviem, až čas ukáže, či by tento ťah Rimavskej Sobote pomohol. V každom prípade musia v Taurise skvalitniť káder, ak chcú postúpiť, veď skoro všetci hráči sa vymenili. Všetko bude záležať od finančných prostriedkov na prestupy. Osobne prajem gemerskému celku návrat do najvyššej súťaže, lebo je tam životaschopná pôda pre futbal."

Doma nie ste prorokom. Vraj vás vo VSS poslali k vode kvôli synovi. Je to pravda?

"Treba dať všetko na pravú mieru. Okolo polovice osemdesiatych rokov sme bojovali s Dunajskou Stredou a Trnavou o postup do federálnej prvej ligy. Mali sme veľa mladých, mimoriadne nadaných hráčov. Konkurovali sme obom súperom zo špice tabuľky, doteraz som presvedčený, že vtedajší funkcionári ZŤS, ako sa nazývala niekoľko rokov strojárska telovýchovná jednota, sa v tichosti zhodli, že im postup nevyhovuje. Dôsledkom boli výsledky zo vzájomných stretnutí práve so spomínanými mužstvami, keď naši činovníci hrali dvojitú hru. Znechutený som odišiel potom na tri a pol roka do Kuvajtu. Potom som bol opäť pol roka, tuším zase vo VSS. No opakoval sa podobný prípad. Z mládeže vyšli kvalitní nádejní futbalisti Majoroš, Timko, Dzúrik, Ondrej Daňko, Obšitník, Jaro Sovič. Mali len doplniť skúsenejších, ako boli Olejár, Serbin, Sabol, Vágner, Blahušiak. Rysovalo sa dobré podhubie na postup. Všetko sa začalo rozbíjať tým, že funkcionári mali iné vízie. Nakupovali nezmyselne hráčov, ktorí boli menej kvalitní, než sme mali my v kádri. Medzi mnou a funkcionármi došlo k názorovým nezhodám a spory vyústili do môjho odchodu. Upieklo sa to po jeseni, za mnou sa rozlúčil so Všešportovým areálom aj syn Ondrej, ktorý prerušil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ a narukoval do Dukly Praha. Niekomu sa obe rozlúčky hodili do kariet a spájali ich dokopy."

No boli ste aj v 1. FC. Prečo len asistentom?

"Keď so mnou rokovali, mal som byť hlavným trénerom. V priebehu dvoch týždňov, fakticky počas rokovaní a mojom uvoľnení z Vranova nad Topľou, sa niečo nepochopiteľne zmenilo. Šéftrénerom sa stal Jozef Obert a ja s Jánom Bodnárom sme pracovali ako jeho asistenti."

Kade - kde ste už boli. Dokážete vysvetliť pád slovenského futbalu?

"Som s ním spojený od roku 1961, keď mi urobili prvú registračku za Zemplín Michalovce. Mám svoj názor, hocikto mi môže oponovať, ale nech mi ho neberie. Po prvé, pri rozpade federálneho štátu sa rozišiel logicky aj futbal. My sme vytvorili dvanásťčlennú ligu a nevedeli sme zabezpečiť ani túto súťaž po stránke personálnej a kvalitatívnej. Naivne sme si mysleli, že bratislavský Slovan, posledný federálny majster, s ďalšími dovtedajšími prvoligistami, budú vedieť novovytvorenú slovenskú najvyššiu súťaž potiahnuť, zabezpečovať jej vysokú úroveň a šesť postupujúcich tímov z prvej národnej ligy pôjde výkonnostne nahor. Stal sa opak, silnejší sa prispôsobili slabším. Slovanisti hneď v počiatočnom období Slovenskej republiky pustili kvalitných futbalistov do zahraničia. Vtedy sa malo uvažovať, aby zostalo povedzme len tých desať účastníkov."

Vtiahli ste jeden z dôvodov mizernej úrovne najpopulárnejšieho športu na Slovensku. Ale je len ten?

"Ustúpilo sa aj od určitých zásad. Prestalo sa s ďalším vzdelávaním trénerov, čo bolo roky zaužívané. Športová medicína išla úplne stranou. Prestalo metodické pôsobenie a pán Kačáni na všetko nestačí. Vytratila sa informovanosť o modernizácii tréningových a zápasových záležitostí, preberanej predovšetkým z vyspelého zahraničia. Neporiadok nastal v nárokoch na trénerov, prestalo sa hľadieť na ich skúsenosť a odbornú vzdelanosť. Začalo sa narábať s rôznymi výnimkami. Vytratili sa veľmi rýchlo starší vysokofundovaní odborníci, ktorí už majú svoj vek, ale mohli byť výbornými technickými riaditeľmi klubov, alebo šéftrénermi. Mohli byť usmerňovačom futbalového života na Slovensku. Pozrite sa len na jednu benevolentnosť. V superlige pôsobia v úlohách trénerov i asistentov ľudia bez najvyššej kvalifikácie. Mnohí dostali výnimky, lebo vraj sú v treťom, štvrtom ročníku štúdia. Pýtam sa tých, ktorí ich udeľujú, či by sa nechali operovať tretiakovi, alebo štvrtákovi medikovi. Naša partia musela mať napríklad štyri roky praxe, kým mohla na jednotku. Dnes je v tom chaos."

A to sa tam hore, na zväze v Bratislave, pozerajú na všetko so založenými rukami?

"Ale nie. Akurát ak niekto začne odborne uvažovať nemá šancu na úspech. Napríklad pán Kačáni požadoval rozšírenie realizačných tímov. Vôbec nikto ho nerešpektoval. Žiadal najvyššiu triedu pre trénera a asistenta, pri každom superligovom mužstve by mal byť aspoň jeden úväzkový lekár, ktorý by sa pravidelne podieľal na tréningovom procese. Nemal by chýbať fyzioterapeut, ktorý je bežnou personou

v každom mužstve väčšiny krajín. Okrem iných úloh, ktoré vykonáva, supluje aj kondičného trénera. Nie je predsa mysliteľné a normálne, aby pri dvadsiatich piatich profesionálnych hráčoch zabezpečovali prípravu iba tréner so svojím asistentom. Nečudujme sa, že kvalita tréningového procesu u nás absentuje a nie je na takej úrovni ako v iných štátoch, kde futbal napreduje. Napríklad v Česku, s ktorým nás viaže spoločná tradícia. Tam si urobili poriadok, kým u nás o ňom nemožno hovoriť. Naše mužstvá v minulosti chodili častejšie do zahraničia, využívali reprezentačné prestávky na medzinárodné stretnutia. Hráči tým získavali skúsenosti, väčší herný prehľad."

Osobne vy ste hľadali nápravu u seba?

"Dlho som spolupracoval so Športdiagnostikom, firmou, ktorá sa venuje tréningovému procesu. Konkrétne rozvoju sily, rýchlosti, obratnosti, vytrvalosti. Posielali mi rôzne materiály a ja im týždenné tréningové cykly. Zistili, že sa líšia od špičkových európskych mužstiev v záverečnej fáze pred majstrovským zápasom, čo sa týka mužstiev v záverečnej fáze pred majstrovským zápasom, čo sa týka tonizácie napätia u samotných hráčov. Ide o nabudenie kreatínu fosfátu vo svaloch a pečeni, ktorý je rozhodujúci pri pohode futbalistu v zápase, pre živší výzor každého jednotlivca. Firme som zasielal materiály oni mi dávali spätné informácie, kde mi občas niektoré veci vytkli z odborného hľadiska, upozornili ma na chyby v tréningovom procese. Aj z toho vidieť, že v oblasti biochémie, fyziológie, telesných cvičení máme obrovské medzery v tréningu."

Nie sme tmári, no myslíte si, že akákoľvek vedeckosť po môže, keď nebude chcieť napredovať človek, nebudú podmienky?

"To sú predsa spojené nádoby. Bohužiaľ, okrem Prešova, Nitry, Interu Bratislava a čiastočne 1. FC Košice, majú kluby málo tréningových plôch o kvalite povrchov nevraviac. Len v adekvátnych podmienkach možno cibriť techniku hráča, ktorá je alfou a omegou futbalu. napríklad Cruyff bral do mužstva iba technicky vyspelých jednotlivcov. Beckenbauer doslova vyhlásil, že každého hlupáka naučíte behať, ale techniku treba vedieť vstrebávať a je prioritná. Ak je u nás situácia taká, aká je, nečudujme sa, že hráči nevedia stopnúť loptu, jej vedenie ej strnulé, prihrávky smerujú všade, len nie k adresátovi, sú navyše necitlivé, ako by sa hádzala psovi kosť. Potom chýba aj periférne videnie, je veľmi málo streleckých pokusov zo stredných vzdialeností. Som presvedčený, že u nás sa netrénuje menej ani viac, ako inde, ale výsledok je daný kvalitou hráčov. Nemáme však výber futbalistov pripomínajúci mnohé iné krajiny. Kdesi je chyba už v mládežníckej základni. Nesmieme totiž upúšťať od zásad a dávať chlapcom všetko, čo budú potrebovať v neskoršom veku. V žiadnom prípade sa nesmú dávať najmä u žiakov do popredia výsledky jednotlivých zápasov. Nutné je pestovať si individuality a nie uniformovanosť. Sú to viac-menej známe záležitosti, vie sa o nich, škoda iba, že reči si nepodávajú ruku so skutkami."

Hovorí sa, že čo sa za mlada naučíš, v starobe ako by si našiel. Vo futbale so taktiež platí, no svoje schopnosti musí hráč neustále rozvíjať. Nezdá sa, žeby na Slovensku sa táto myšlienka uplatňovala. Príliš veľa superligistov sa cení na majstrov sveta, pri občasných návštevách tréningov sme videli, že tréner kričal, znervózňoval sa a jeho zverenci používali pravidlo dvoch uší. Jedným počúvali a druhým trénerove slová vypúšťali. Potvrdíte nám náš názor?

"Bohužiaľ, niet vám v čom oponovať, lebo ozaj aj superligisti berú vo veľkej miere futbal dosť povrchne. Určitým základným veciam sa individuálne vôbec nevenujú a keď tréner chce zdokonaľovať techniku a kombinácie skupinovo, robia to s apatiou. Ako by ich chcel niekto podceňovať. Musia si uvedomovať, že opakovanie je matkou múdrosti. Nemožno tajiť, že máme veľa medzier, nevieme pomaly odoberať loptu bez faulu, kopacia technika je slabá, napokon som už tie zápory spomínal. Na všetko v konečnom dôsledku dopláca plynulosť hry, tá je rozhodujúca potom pre herný prejav a lákanie divákov do hľadísk našich štadiónov."

Nedostatky sa snažíme nahradzovať taktikou. Presadzujeme sa roky defenzívou, ktorá vedie až k nežiadúcej deštrukcii. Je málo tvorivých typov a preto útočná stránka hry hlboko zaostáva za obrannou. A dá sa povedať, že tento jav trvá v slovenskom futbale takmer od prvej polovice osemdesiatych rokov. Od čias, keď v hornej polovici tabuľky federálnej najvyššej súťaže sa pohybovali jeden-dva celky zo Slovenska, ostatné boli z Čiech a Moravy. Do akej miery, podľa vás, má taktika dominovať?

"Odpoviem na túto otázku inak. Bol som zaskočený slovami Jozefa Vengloša, ktorý asi pred desiatimi rokmi po pôsobení v Aston Ville nám rozprával o vtedajšej situácii v anglickom futbale. Bol typicky ostrovný, presýtený osobnými súbojmi, viac sa dávalo na defenzívu strácala sa atraktívnosť hry, padalo málo gólov. Angličania dali hlavy dokopy, zvolali seminár, kde si povedali, že treba uvoľniť defenzívu a hrať celoplošne, útočnejšie, že je treba angažovať hráčov z iných krajín, ktorí prinášajú spestrenie. Týmto smerom sa vybrali a v priebehu pár rokov sa Anglicko opäť dostalo na výslnie Európy a sveta. Prestala tam honba za výsledkami, hľadiská sa nanovo plnili desaťtisícami divákov. Aj keď je nutné dávať pozor na zadné dvierka, prednosť musí mať aktivita v ofenzíve. Nezabúdajme, že veľkí futbalisti a veľké mužstvá idú vždy smerom dopredu a nie dozadu."

Tento štýl vám bol blízky ešte ako aktívnemu hráčovi. na mieste záložníka ste odohrali 313 prvoligových stretnutí a dali ste v nich 56 gólov. Ak môžeme trochu posudzovať váš vplyv na mužstvo, tak najviac sa vám podarilo vtlačiť pečať vášho myslenia v Humennom. Možno k tomu prispeli mladí, taktikou ešte tak silne nezaťažení hráči, ktorí boli zároveň ofenzívnymi typmi. Teraz sme sa presvedčili, že náš futbal nie je na umretie, veď reprezentačná dvadsaťjednotka sa presadila v skupine, v ktorej boli Rumuni, Portugalci a donedávna veľmi silní Maďari. Veríte tiež v krajšiu budúcnosť futbalu medzi Tatrami a Dunajom?

"Dá sa súhlasiť s Ladislavom Jurkemikom a niektorými ďalšími kolegami, že jedna generácia musí futbalovo vymrieť, aby prišla ďalšia a slovenský futbal žil. Do najvyššej súťaže sa dostali po rozdelení federácie hráči, ktorí nemôžu hrať tak vysoko, keď má byť liga i futbal v štáte na dobrej úrovni. Istý pohyb vidieť už aj v bratislavskom Interi. Do mužstva zaradil Jozef Bubenko nádejných chlapcov, dali mu šancu dlhšie s nimi pracovať bez väčších tlakov. Iste, aj podmienky má tento klub na naše pomery veľmi kvalitné. Nechýba mu súce prostredie na tréningy, širší realizačný tím, a je ekonomicky najstabilnejší. Progres sa žiada aj v ostatných superligových kluboch."

Tých bude od budúcej sezóny menej, lebo dôjde k reorganizácii. Stotožňujete sa s ňou?

"Už som povedal, že hneď po vytvorení samostatnej slovenskej ligy by možno mohlo stačiť desať účastníkov, ale v tomto období by som za zníženie počtu zo šestnásť nedal ruku do ohňa. Vo väčšine kluboch totiž už stoja zle s financiami, rozdiely nie veľké a asi sa ani tak skôr tento stav nezmení. To čo bolo pred nedávno, dnes neplatí. Vplyv Slovana, Trnavy, alebo Košíc na riadenie a usmerňovanie ligy už nie je taký veľký. Stávajú sa priemernými mužstvami a jesenný priebeh ukazuje, že každý môže s každým zvíťaziť alebo prehrať. Ďalším nebezpečenstvom je, či sponzori budú ochotní financovať tie celky, ktoré zostúpia. Vynára sa veľké riziko ďalšieho úpadku. Nie je nikde napísané, že v menšom počte superligistov sa sústredia tí najlepší futbalisti, lebo nebudú za nich môcť zaplatiť a tak zostanú v druhej lige, kde pôjdu výkonnostne dole. Budú čakať, kým ich kolektív postúpi... Nezabúdajme na to, že najvyššia súťaž motivuje aj dorastencov a žiakov, ktorí majú príležitosť vidieť svoje vzory priamo a nie len na obrazovke."

načrtli ste problematiku sponzorov. Pokiaľ plnia svoju úlohu mecenášov, konajú chvályhodne, ale nezdá sa, že vždy končia len pri ekonomickej pomoci. Alebo chcete vyvrátiť túto skúsenosť z predchádzajúcich rokov?

"Futbal je závislý na podnikateľských subjektoch. Ale nie je správne, keď hlavný sponzor dosadený na čelo správnej rady sa snaží nad mieru svojich vedomostí a športovej praxe ovplyvňovať odbornú stránku futbalového diania s čím sa doteraz veľmi často stretávame. Vytváranie nežiadúcich tlakov, taktiež neosoží futbalu a potom ani sponzor nedostane odplatu za svoje peniaze v záujme verejnosti."

Sú tu aj iné neduhy. Veľa sa hovorí o zmanipulovaných výsledkoch, prepojení futbalu so stávkovými kanceláriami. Viete niečo o tom?

"Áno, dá sa aj tak povedať, že v našom futbale pracuje zákulisie. Podnet k tomu dávame všetci, ktorí pri tomto športe pracujeme, lebo je veľmi veľa čudných výsledkov. Mužstvá až na malé výnimky si neudržujú stabilitu formy, ich výkonnosť kolíše a to napokon dáva podnet k rôznym špekuláciám. Viem však aj z vlastnej praxe, že bez vánku sa ani lístok nepohne. Ošúchané porekadlo, ale pravdivé."

Teda, keby ste sa ešte raz rozhodovali po skončení aktívnej činnosti, ako ďalej, čo by zvíťazilo - právnictvo, alebo trénerstvo?

"Mám právnický diplom a z môjho terajšieho pohľadu určite by som sa stal trénerom, no robil by som ho popri zamestnaní. Držal by som si iste inú robotu a bral futbal ako koníček.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 210
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 197
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 773
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 955
  5. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 11 943
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 050
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 148
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 596
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 510
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 357
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus v Bardejove: Začínajú s plošným testovaním (minúta po minúte)

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené na celoplošné testovanie na Covid-19.

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené.
Polyfunkčný objekt, za ktorým je obytný súbor Park Anička.
Ilustračný záber tréningu mládeže v Aréne sršňov.

Mesto Prešov chce predať dom v Soľnej Bani jeho nájomcom

Krajňák nesúhlasí s takýmto zbavovaním sa majetku.

Soľná Baňa. Vľavo dom ešte vo vlastníctve mesta, vpravo pamiatka koniareň.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Koronavírus: Slovensko má ďalších 19 úmrtí, Oravu a Bardejov plošné testujú (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 33 602. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 134 obetí.

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop