často umelé, nevynútené a spôsobené obludnou nešikovnosťou.

Taký je aj prípad "informačného embarga" Koaličnej rady (KR), ktorý až dofialova rozžeravil najmä novinárov. Oprávnene i nie.

Škandalózne bezpochyby je, ak v pozdný večer nechajú politici spravodajcov na chodbe čakať cez tri hodiny, aby im potom oznámili, že odteraz sa nedozvedia nič. Keďže zdúchli východom pre služobníctvo, mali reportéri vlastne šťastie, že sa obetoval Hamžík, ktorý ich slušne vyhodil - inak by tam stepovali do bieleho rána (pokiaľ by len Slota neprišiel zhasnúť).

Takýto štýl je odpudivý a skutočne evokuje mediálnu politiku predchodcov. Koarada je inštitút takého významu, že o informácie z nej je verejný záujem naprosto legitímny. Politici ho nemôžu ignorovať, lebo podlamujú už i tak naštrbenú dôveru k sebe. A dávajú prízemnú známku svojej politickej kultúre, ktorej integrálnou zložkou je otvorenosť a priamosť.

Na strane druhej je dokonale scestná predstava, že na výstupy z koarady existuje rovnaké právo na informácie, ako trebárs z vlády či parlamentu. Kolegovia žurnalisti, ktorí z tejto pozície napadli poľutovaniahodnú udalosť, triafajú úplne "mimo misu" a nemajú tušenia, čo to je za systém, o ktorom píšu. Koarada je totiž POLITICKÉ vedenie koalície. Tam buď vznikajú dohody a rozhodnutia, ktoré sú predmetom verejného záujmu, alebo nevznikajú, keďže k žiadnemu rozhodnutiu a zhode napríklad nedošlo. V takom prípade ale verejnému záujmu meritórne niet čím poslúžiť - na mieste je teda "no comment". Isteže nie "embargo", vecne to však vyjde nastejno.

Ukážme si na príklade, o čom to vlastne je. Posledná KR konzultovala aj spor okolo predsedu NKU. Ako je známe, SOP trvá na práve vlastnej nominácie (Bilek, poradca Schustera), čo je údajne súčasťou balíka kádrových dohôd v rámci koalície. SDK vzdoruje, keďže KDH a DS sú úplne proti, SDĽ a SMK to tiež nemajú vnútorne celkom usporiadané. Šarvátka na KR bola prudká, dohody niet. A teraz - o čom majú informovať? Že sa nedohodli? O dražení funkcií? Že SOP by NKU aj pustila, keby jej pribudol jeden minister resp. dvaja štátni tajomníci eventuálne šiesti okresní daňoví riaditelia??

Skrátka a dobre - proces tvorby politickej vôle, tobôž personálnych kšeftov, je sféra intímna. A o tom je prevažne KR. Osemdesiat-deväťdesiat percent jej agendy tvoria programové a kádrové polotovary, ktoré ešte neprešli schválením, len potýčkami, vydieraním a vekslovaním. Isteže sú to témy mediálne atraktívne, publicita je ale vyslovene kontraproduktívna. Verejná mienka neznáša, ak sa politici nevedia dohodnúť, a sama kričí, že je už frustrovaná tým, ako sa moc zaoberá sama sebou.

Dôverný režim KR preto nie je nič opovrhnutiahodné, podobne letia koaličné veci kdekoľvek. Doteraz dokonca i na Slovensku, iba nepadlo slovo "embargo". Témy sa tajili, a keď predsa presiakli, tak sa táralo do vetra, že "veci sa riešia", "dobrá vôľa existuje", "odložilo sa na budúce stretnutie" a pod.

Jednoducho a jasne. Je slušné a i politicky žiaduce poskytovať informácie z Koaličnej rady, keďže na ne existuje verejná objednávka. Z hľadiska spoločenského záujmu sú však relevantné iba výstupy "hotové". Publicita pre tie ostatné je iba surovinou pre "kauzy", dohady a nátlakové akcie strany proti strane. (Prečo sa asi Bilek "otvoril" práve teraz, keď sa schyľuje k rozhodovaniu, ak je dohoda stará ako sama koalícia?) Politici majú preto nielen legitímny nárok výstupy z KR selektovať, ale je to navyše z ich strany i prezieravé. A k verejnosti napokon i ohľaduplné, ak nemá byť valcovaná v podstate nezmyselnými škriepkami.

Novinári, samozrejme, majú v tomto smere predsa len iné priority. Čo ani v najmenšom nezakladá nárok politikov správať sa k nim arogantne.