na ľubovoľné funkcie. V priamej nadväznosti sa to týka aj Najvyššieho kontrolného úradu (NKU).
Súčasná šarvátka o tento post naozaj priamo súvisí s dohodou o Schusterovi. Ako je známe, za jeho všekoaličnú podporu obetovala SOP jedno sedadlo vo vláde. Neskôr však Hamžíkovi akosi došlo, že až sa Schuster po voľbe vysvätí za "nadstraníckeho", SOP ako strana na celom biznise vlastne ešte prerobí: Minister fuč, a prezident bude "všetkých občanov". A tak sa vystriehla najbližšia príležitosť na vydieranie, aby sa manko nejako vymazalo. Voľba padla na NKU. Keďže z expiračnej doby Balejíkovho mandátu zostával ešte rok, traja partneri vtedy s pomerne veselým srdcom mĺkvo prikývli. Vo vypätom dusne Koaličnej rady nemohlo byť témou, že čo sa údajne sľubovalo pred voľbami. (Ak sa sľubovalo; autor si nespomína, že by sa špeciálne o NKU pojednávalo v programoch či na mítingoch. Autor ale môže mať sklerózu.) Na papier však neišlo nič - predsa len "nie sme ako oni". Taká je história, ako ju dnes opisujú dobre informované zdroje.
Toľko pre pobavenie, zvyšok už ale žiadna sranda nie je. Všetky tri partnerské strany nárok SOP teraz viacmenej spochybňujú. SDK skôr viac ako menej, SDĽ a SMK skôr menej ako viac, zhody však evidentne niet. Vyjadrujú sa hovorcovia, poslanci i ministri, mlčia však tí najkompetentnejší: Dzurinda, Migaš i Bugár. Ako je pravidlom v podobných potýčkach, ktosi zámerne zjednal kauze publicitu, takže každým mediálnym výrokom sa spor vyhrocuje.
Signál pre laickú verejnosť je zase mizerný - koalícia sa háda. Predmetom hádky je navyše bytie či nebytie, platnosť či neplatnosť dohody, čím sa zase znižuje vieryhodnosť politikov. Kompromituje ich väčšmi krátka pamäť, či vedomá lož? Tak či onak, Hamžík by si sotva trúfol luhať do očí trojnásobnej presile. Ak neluže, potom sa v koalícii zase znesväcuje najzákladnejší princíp, na ktorom každé politické súručenstvo padá a stojí - dodržiavanie zmlúv a dohôd. To treba jednoznačne podtrhnúť - dané slovo či písomný záväzok musia byť sväté (s jedinou výnimkou - ak obsah nie je explicitne protizákonný). Nech je nám ich predmet akokoľvek nesympatický, ako trebárs v tomto prípade, porušovanie dohôd je hrobárom dôvery a najkratšou cestou do pekiel. Je preto obyčajným farizejstvom, ak tí istí, ktorí onehdy plným právom odsudzovali podraz SDĽ voči SMK v kauze pozemkového fondu, dnes vykrikujú o tom, že "NKU patrí opozícii". Ak nechce byť napríklad DS vnímaná ako zbor pokrytcov, mala by nám vysvetliť, kde leží ten diametrálny rozdiel medzi podvodom na SMK a SOP.
Pritom celá "politologická" debata na tému "komu patrí NKU?" je celkom absurdná. Ak totiž koaličné strany naozaj sľúbili tento úrad v kampani opozícii, tak sľúbili nonsens. A nie preto, že vyzerá byť nad ich mentálne dispozície záväzok dodržať. Jednoducho preto, že na pojmy "koalícia" a "opozícia" je právne i politicky nezmyselné viazať akékoľvek funkcie s výnimkou parlamentných (a, samozrejme, vládnych). A to z celkom triviálneho dôvodu - zloženie koalície i opozície sa v priebehu jednej legislatívnej periódy môže teoreticky i desaťkrát zmeniť. Ak by sa ale mocenská skladba menila čo i len raz, je dokonale absurdné, aby sa zároveň prepriahalo i na NKU. A, prirodzene, v desiatkach či stovkách ďalších štátnych inštitúcií. To sa, samozrejme, nerobí. Rošády v priebehu volebného obdobia sú však vcelku obvyklé.
Samozrejme, že existujú a vždy budú existovať vysoké pozície, obsadzované podľa politického kľúča. Práve z vyššie uvedených príčin ale platí, že je nezmyslom to systemizovať podľa vzoru "toto patrí koalícii, toto opozícii." Takže HZDS, ktoré na dnes ohlásilo svoju menovitú kandidatúru, nemá z titulu svojej opozičnej príslušnosti na predsedníctvo v NKU žiadny systémový nárok. Ba dokonca ani morálno-politický. Ten by mohol vyplývať z charakteru a náplne práce úradu, ako i reálnej váhy HZDS. Ale - neviete náhodou, kto tu hlása predčasné voľby so zmenou vlády v júni 2000? Kam sa potom podeje "opozičnosť" predsedu NKU?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
