Bez dlhých slov, hopsasa na to...
Neviditeľný
Lucia patrí k typom dievčat, ktoré jednoducho nemôžete prehliadnuť. Nielen kvôli svojej kráse (ktorá Ťaháčka nie je pekná), no predovšetkým kvôli jej dosť nezávislému oblečeniu. Teda, aspoň mne to tak pripadá, že svojim zjavne ojedinelým výzorom má dosť ďaleko k bežnému priemeru, aký si pobehuje po košických uliciach. Hoci od väčšiny ďalších "bonzáčikov" sa na tomto mieste dozviete, že Lucia sa venuje predovšetkým koncertom nie príliš komerčných skupín, ale niekedy urobí aj výnimku. Raz nám v slabej chvíľke porozprávala o svojich zážitkoch z lyžiarskeho výcviku, ktorý absolvovala asi v prvom ročníku strednej školy. Ešte dosť dlho po jej debatnej chvíľke panovala v mojich "smiechových" ústrojoch svalovka, a tak som jej navrhol, aby všetky zážitky spracovala do článku. Ten myslím aj napísala, no niekde sa asi stratil, a tak ste sa s tým umeleckým skvostom zatiaľ nemali možnosť na našich stránkach stretnúť. Dúfam však, že to už nebude trvať dlho. Ináč málokto by asi povedal, že táto rozpustilá deva študuje na takej škole, ktorá by mala byť liahňou budúcich asistentiek riaditeľa. Teda, viem si predstaviť takmer všetko, no ju v tejto funkcii len veľmi ťažko...
Palo
Aha, takže dnes sa tu mám vybonzovať na Lucinku. Tak, ako prvé uvediem, že býva na tom istom nemenovanom košickom sídlisku ako ja. Keď som ju prvýkrát stretol v redakcii, zdala sa mi véééľmi povedomá. Až neskôr som sa dozvedel, že sme mali tú česť navštevovať rovnakú základnú školu. A hneď sme mali tému na pokec. Keď sa tak niekde pohrabem v pamäti spomeniem si na jednú podarenú udalosť, na ktorej sme ako produkčný tím (Ja a ona) pracovali. Bola to jedna z tých zimných, reklamných, no hlavne adrenalínových akcií. A poviem vám, že to bola teda poriadna sranda. Hneď po príchode sme si nechali nejakými ľudkami a farebnými sprejmi postriekať hlavičky. Boli sme prosto "multifarební". Mne sa s tou hrôzou podarilo žiť až tri dni, no ona vydržala so svojím sivo - fialovým "három" o pár dníčkov dlhšie. Ináč je to celkom fajn osôbka, za zmienku určite stojí jej zvonivý a skoro všadeprítomný smiech. Júj, skoro by som zabudol, že ma skoro stále ťahá na nejaké koncerty, naposledy to bol Gladiátor a dokonca sa mi zdá, že mi navrhla aj Hex. No, uvidí sa...
Jana
S rozpustenými vlasmi, vyštípanými červenými líčkami - ktovie, či od zimy alebo od božtekov nejakého mládenca, večne usmiata - to je Lucia. Nezávislá, pravidelne sa ukazujúca na poradách a občas kvalitne prispievajúca na stránky Ťaháka... Vzhľadom na jej trošku extravagantný zjav a náklonnosť k undergroundovým skupinám by som povedala, že inšpiráciu hľadá pri "nezávisláckej" hudbe. Nuž, a keď pri nej aj tvorí, jasné, že jej články sú uvoľnené, písané prirodzeným štýlom - teda tak, aby sa dobre čítali. Je oživením medzi decentne vyzerajúcimi škrabákmi v Ťaháku a svojou maličkosťou tam vnáša iskru.
Katka
Ak niekto zažil v Ťaháku, čo to znamená "prúser" na vlastnej koži, tak to je ona. Vtedy sa to Ťahákom prevalilo ako smršť. Bola jednou z prvých chúdeniec, ktoré pykali za to, čo napísali. Odhliadnuc od toho, že vtedy si tú koberčekovú sprchu možno aj zaslúžila, tá cena za chybu bola tvrdšia, ako ktokoľvek čakal. Ale nech ju to vtedy mrzelo, ako chcelo, už to raz v novinách vyšlo a tak si svoj kríž niesla poctivo. No a od tých čias má moju úctu. A zrejme nielen moju. Totižto hovorieva sa, že mučenníci sa dostávajú do neba skôr. A tak akosi sa aj ona dopracovala do centra záujmov nás malých redaktorov.
Lenka
Rozhodla som sa práve v tejto chvíli,že toto večne usmievajúce sa žieňa premenujem na Bittnerča, keď môže byť Bargerča, môže byť aj Bittnerča. Myslím si, že ju dokonale vyjadruje označenie vysmiaté stvorenie, lebo to ona bez pochyby je. Neviem, či má na smiech nejaký patent, ale ona sa vždy usmieva, no nie tak ako dieťa na kolotoči, keď je z toho vytešené a úsmev mu zamrzne na perách, ale tak fakticky. Verili by ste, že ja som ju ešte nevidela mračiť sa? Vážne, sťa by nemala žiadné problémy, jednoducho svet - gombička. Jej pracovná aktivita je niekedy ohraničená počtom koncertov v našom meste, ale ináč ujde. Vždy nám vie na porade s úsmevom od ucha k uchu rozprávať o "prúseroch" svojich, či "prúseroch" svojich učiteľov alebo spolužiakov. Charakteristické je pre ňu aj nezávislácke oblečenie. Jej "look" vám môže mylne navrávať, že tá sa možno v škole iba niekedy zjaví ako prízrak a ináč to v hlave tiež nemá v poriadku. Ak ma však pamäť neklame, Bittnerča má vysoké ciele a rada by niečo dosiahla v tom živote. Takže uvidíme ako jej to vyjde, mi jej budeme v Ťaháku fandiť.
Meno:
Na moje veľké potešenie a mamino šťastie Lucia.
Prezývka:
V škole ma volajú Betty (podľa priezviska), ale vôbec sa mi to nepáči. A ináč som normálna.
Oči:
Že vraj pekné. Neviem, čo je na tom pravdy, no naisto viem, že sú modré.
Vzdelanie:
Momentálne je to so mnou biedne, ale čo už. Raz zo mňa možno niečo bude. Prinajhoršom budem zametať so všetkými, čo mi lezú na nervy.
Obľúbené témy:
Jáááj, na to je tu asi málo miesta, lebo ja sa dokážem rozprávať totálne o všetkom. Ale úplne najlepšie mi to ide o hudbe, koncertoch, životnom štýle, budhizme a samozrejme o názoroch na všetko.
Za čo by si bola schopná vraždiť:
Neviem, asi za nič. Teda, ak sa tým myslí za akú sumu. Ale ináč mám niekedy sto chutí skoncovať s ľuďmi, ktorí si myslia, že nič nedokážem a stále mi dávajú najavo, aká som nedokonalá. Ale to sú len také chute.
Pohlavie:
Ženské, a som na to hrdá. No pravdupovediac, niekedy by som si to veľmi rada vymenila. Však vy viete, na čo myslím.
Životné krédo:
"Ži a nechaj žiť". A ešte jedno: "Make love not war". Dúfam, že vám to netreba prekladať. A vlastne, keď nad tým tak rozmýšľam, tak mám aj tretie:"Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie", alebo ako hovorí moja mamka:"Nejak bolo, nejak bude". To je asi tak všetko.
Prečo prispievaš do Ťaháka:
Na blbú otázku blbá odpoveď: Lebo. Ale teraz vážne. Baví ma to. A ďalej je to na dlhšie uvažovanie.
Na čo by si najradšej zabudla:
Ja nerada zabúdam, najmä keď mám niečo urobiť a zabudnem. Napríklad, keď som mala vybrať z rúry tú fašírku a zabudla som (však mami). A ináč by som asi rada zabudla na 28. august - bližšie informácie vám k tomu asi nedám, nakoľko si ich sama ledva pamätám.
Zlozvyky:
No čo ja viem? Niektorí vravia, že som ukecaná, a iní zasa, že som veľmi tichá. A niektorí len skonštatujú, že tichá voda brehy myje. Neviem, či je práve toto zlozvyk, ale na nič iné už asi neprídem. Žeby som už žiaden iný nemala?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.