MVDr. Anton Hvozdík, CSc., zoopsychológ

Otázka: Náš 12-ročný syn je mentálne postihnutý Downovým syndrómom. Je extrémne bojazlivý, nesamostatný a úplne odkázaný na našu pomoc. Uvedomujeme si, že táto choroba je nevyliečiteľná. Dozvedeli sme sa však, že určité úspechy v tomto smere boli zaznamenané využívaním zvierat, preto by sme sa chceli dozvedieť viacej o týchto možnostiach.

Zn. Downov syndróm

Odpoveď: Jedná sa o tzv. animálnu pomocnú terapiu (AAT animal assisted therapy). Jej princípom je regulované, optimálne využitie vzťahu človek - zviera, pri pozitívnom vnímaní zvieraťa človekom a to za účelom pomocnej liečby niektorých klinických, psychopatologických, psychiatrických a resociálnych stavov človeka. Odporúča sa však aj na posilnenie vývinového a výchovného procesu u zdravých detí.

Súvislosti tejto pomocnej liečby je potrebné vidieť v skutočnosti, že človek ako druh Homosapiens má svoje "živočíšne" pozadie, čím sa stáva súčasťou prírodného spoločenstva. V tejto nadväznosti sa žiada upozorniť, že asi 85 percent ľudí má k zvieratám pozitívny alebo indeferentný vzťah. Averzívne postoje k zvieratám sú získané negatívnym tradicionalizmom alebo negatívnym zážitkom z detstva. Okrem toho vzťahy medzi človekom a zvieraťom majú pradávnu históriu určovanú ich spoločnou koexistenciou.

Animálna pomocná terapia je akceptovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), kde sa zdôrazňuje hlavne súvislosť so zlepšenou kvalitou života človeka, pritom sa využívajú prevažne tzv. spoločenské zvieratá (pes, mačka), ale aj iné druhy, ako morčatá, akvarijné ryby, delfíni, atď. Zvieratá v týchto prípadoch majú výrazný relaxačný účinok, spôsobujú pocity radosti, redukujú riziko kardiovaskulárnych, mozgových príhod, znižujú psychický a mentálny stres, zvyšujú pocit istoty, sebavedomia, napomáhajú sociálnym kontaktom medzi ľuďmi, kladne ovplyvňujú psychosociálny vývoj detí, pracovné výkony dospelých jedincov a redukujú osamelosť starých ľudí.

Vo vyspelých štátoch sveta je táto animálna pomocná terapia systémovo organizovaná a frekventovaná s primeranými výsledkami. Vzhľadom k tomu, že ide o komplexný, interdisciplinárny liečebný prístup, pri ktorom participujú odborníci rôznych zameraní (psychológ, psychiater, zoopsychológ, pediater, ortopéd, internista, atď.), vyžaduje sa pri ňom vysoká profesionálna koordinácia a erudícia.

Pokiaľ sa týka konkrétneho problému čitateľa, môžem z vlastných skúseností získaných počas dlhodobých pobytov v zahraničí (Južná Afrika) potvrdiť, že výsledky liečby pacientov s Downovým syndrómom boli veľmi povzbudzujúce. V týchto prípadoch bol využívaný kôň malého plemena Shetlandský pony. Boli pritom zaznamenané niekedy až výrazné zlepšenia v podobe manipulačného správania, mentálneho stavu pacientov (osedlanie, odstrojenie koňa, starostlivosť o neho, jazdenie) a ich emocionálneho naladenia (radosť, pozitívne očakávania, atď.). Okrem toho úspechy boli dosiahnuté hlavne u detských pacientov a v gerontologických, poprípade geriatrických prípadoch (pes, mačka).

Ako som uviedol, animálna pomocná terapia je zložitý proces, preto v našich podmienkach ju môžeme klasifikovať ako nadštandardnú a systémovo len ako perspektívnu. Následky laických pokusov tohto typu môžu mať nežiadúce, až fatálne následky (epilepsia, šok, atď.).