Nastal čas hrušiek a potrvá najmenej do februára budúceho storočia, informuje francúzsky denník Le Figaro.
Strom hrušky pôvodom pochádza z Blízkeho východu. Uvádza sa, že hrušky sa v Číne pestovali 4000 rokov pred Kristom. V súčasnosti je Čína najväčším svetovým producentom hrušiek, konštatuje denník.
Strom hrušky rástol aj v miernom pásme európskeho kontinentu, ale ovocie bolo nekonzumovateľné: bolo tvrdé a trpkej chuti. Na európskom území začali ako prví pestovať hrušky Rimania: systematicky hrušky štepili a zlepšovali ich chuťovú kvalitu. Už Rímania konzumovali hrušky surové i v tepelnej úprave, robili z nich aj pyré či ocot. Dve storočia pred Kristom už poznali šesť odrôd hrušiek. Najlepšie vyšľachtené kusy boli pomerne drahé a dostali sa na stôl len najbohatších Rimanov patricijov.
V stredoveku už bolo známych približne desať druhov hrušiek. Aj keď ovocie našlo obľubu medzi obyvateľstvom, jednoduchý ľud vo Francúzsku začal používať slovo hruška aj ako synonymum pre "imbecila" a "naivného človeka". Na druhej strane slovo hruška nesie aj kladný význam. Vo francúzskom jazyku sa dodnes zachoval frazeologizmus obsahujúci slovo hruška s významom myslieť na zadné dvierka.
Hruška je odolný strom. Hovorí sa, že môže žiť 250 rokov. Na celom svete existuje vyše 1500 rôznych druhov hrušiek. Na pultoch s ovocím sa však možno stretnúť sotva s desiatkou rôznych odrôd hrušiek.
Európa vypestuje viac ako polovicu svetovej produkcie hrušiek. Francúzsko je tretím najväčším producentom hrušiek na svete. Najviac hruškami posiate sú regióny a oblasti Provence, Alpes-Côte-d'Azur, región Rhône-Alpes, údolie Loire, juhozápadná časť Francúzska a Ile-de-France.
Vo Francúzsku sa skonzumuje vyše štyroch kilogramov hrušiek ročne na osobu.
Hruška je diétne ovocie. Je o niečo kalorickejšia ako jablko: na 100 gramov má 50 kcal. Obsahuje vitamíny A, B, C a E, ďalej minerály a stopové prvky v nízkom počte. Nezanedbateľný je však obsah vlákniny, uzatvára denník Le Figaro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.