naozaj bola taká úvaha, že čas do prvých narodenín vlády je dosť dlhý, aby sa naftové škvrny rozpustili v nových budovateľských úspechoch. Dnes sa ale čoraz väčšmi ukazuje, že minimálne v istej časti mocenského zoskupenia existuje vôľa usporiadať v koalícii veľké jesenné upratovanie.
Už fakticky niet dňa bez personálnej fámy, ktorú vzápätí ešte ktosi potvrdí a traja hneď dementujú. Černák, Šagát, Ftáčnik, Mikloš, Fogaš, Csáky, Schmögnerová, Čarnogurský - pomaly niet mena, ktoré by neprišlo do rečí. Niečo (časom všetko) sa dostane na verejnosť, niečo dočasne zadržia kuloáre. Vyznať sa v skrumáži je náročné, keďže zďaleka nie všetky kádrové "zlepšováky" sledujú svoj vlastný zmysel a obsah. Mediálne úniky sú častokrát snahou o nátlakovú hru proti iným stranám a jednotlivcom.
Z výročnej bilancie koalície a vlády sa veru stáva licitovaný mariáš o štyroch (jedenástich) hráčoch. Iste by bolo nespravodlivé tvrdiť, že celé je iba mocenský zápas a snaha urvať si čo najviac. Existujú i námety, vedené poctivým úmyslom vybieliť slabiny a sfunkčniť vládu i koaličné mechanizmy. Problém je, že je temer nemožné rozlíšiť návrhy v prospech veci od návrhov v prospech seba či rodnej strany. Zblízka i z nadhľadu sa takto núka obraz ten istý - koaličná opčná burza s hlavami.
Predvčerom Černák temer odstupoval, včera už ale šiel "bojovať o pravdu, keďže to má zmysel". Tento pán je ale spoľahlivo jediný, ktorý prežiť nemôže. Keďže sa od neho odkláňa i Demokratická únia, zostáva mu už len Dzurinda, čo je menej ako málo. Ten Černáka drží už len kvôli nádeji, že ho dokáže vymeniť za vedenie FNM. To je síce pokrok oproti Palackovi, pri ktorom si temer do poslednej chvíle myslel, že nápor zvládne, opäť však veľmi zlý mocenský odhad. Hlavy Kaníka a Sklenára síce budú predmetom burzových operácií, nie však ako protihodnota za bezcenného Černáka. Takýto kalkul bol priechodný ešte v lete, premiér ho ale zaspal.
SDĽ avizuje, že Sklenár je za ministra, ktorý padne tak či onak, obeť privysoká. Ľavica však veľmi razantne otvorila Šagáta, ktorého vyhliadky tiež prudko padajú a je už jasné, že v "balíku" SDĽ sa jeho meno objaví. Ak by sa DU s Dzurindom tu ukázali ústretovejší, viceprezident FNM by šiel cez palubu okamžite. Čo zase, samozrejme, nie je žiadny biznis pre DU; ak ale SDĽ vyprace školstvo, kde by sa rád natlačil Harach, najkrízovejší rezort si môže SDĽ vziať. To je špekulácia DU - zdravotníctvo by však dnes bral iba blázon. Naopak, stolička po Černákovi je voňavejšia káva - za tú už veru SDĽ celé školstvo i s Ftáčnikom rada pustí.
Nuž, tak nejako sa kupčí v koaličnom chráme. Pričom si treba uvedomiť, že ponuky, licity a výkričné ceny častokrát nie sú zjednotenou vôľou tej-ktorej strany, iba výkrikmi krídiel či dokonca jednotlivcov. SDĽ ako celok zatiaľ nemá jasnú predstavu, ako ďaleko a kam vôbec ísť. SDK je úplne rozďavená. A SMK a SOP zase vyčkávajú, čo silnejší vymyslia, s personálnym bublifukom ale tiež veselo pracujú.
Politicky i štrukturálne najprevratnejší príspevok do debaty je nápad so znížením počtu členov vlády. Je nesporne dobrý a prínosný. Obchodnícke ťahy, ktoré v prejave SDĽ sledujeme, však serióznosť tejto agendy silne spochybňujú. Napokon, na tej slávnej Koaličnej rade, ktorá skončila informačným "embargom", sám Migaš túto ideu podryl slovami, že "je to folklór a v SDĽ o tom žiadny orgán nerokoval". Čo ešte neznamená, že navrhovateľ Magvaši hovoril iba za seba. Predsedova reakcia je ale svedectvom, že verejnosti sa podhadzujú mediálne polotovary, ktorých reálny politický background je ťažko odhadnuteľný.
Obcovanie s figúrami a funkciami - to je obraz koalície, dva týždne pred dňom zúčtovania. I keď sa draží sčasti aj na otvorenej scéne, prehľadnosti a zrozumiteľnosti je na burze koaličných hláv asi toľko, ako v Palackových tendroch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.