nám preberal zákazníkov. Vedel napríklad, kedy prichádzajú Ukrajinci a chodil po nich až k vlaku... A do dnešného dňa ho ľudia odtiaľ zháňajú. Naše dohováranie tomuto pánovi bolo zbytočné, lebo sa s ním vôbec nedalo hovoriť. V kritický deň som zašiel s kolegom na kávu do automatu, ktorý je na autobusovej stanici, kde za nami prišiel aj ďalší taxikár. Keď sme sa vracali, stretli sme Jána B. a kolega V. sa ho opýtal, či sa tak rýchlo vrátil z Užhorodu, lebo ráno povedal, že tam ide. On sa rozkričal, že mu nemáme čo rozkazovať, že nás všetkých odjebe," vypovedal pred súdom taxikár Štefan O., ktorý vystupoval v úlohe svedka. Zdôraznil, že Ján B. zrazu vytiahol spoza opaska pištoľ, mieril na nich a pohyboval ňou akopby kosil. Muži hľadiaci do ústia hlavne zdúpneli. Pud sebazáchovy ich hnal niečo urobiť. Skrývali sa jeden za druhého... Nachádzali sa na voľnom priestranstve, kade prechádzali ľudia. Aj tých sa podarilo pištoľníkovi poriadne vyľakať. Taxikári využili chvíľu nepozornosti Jána B. a zdupkali za najbližší roh budovy. Odtiaľ videli, že aj ten, čo ich ohrozoval pištoľou, uteká na železničnú stanicu. I keď viacerí okoloidúci podľahli panike, našli sa aj takí, ktorí si zachovali chladnú hlavu a zavolali na políciu. To, že sa incident na stanici odohral presne tak, potvrdili aj ďalší dvaja poškodení, ktorí boli jeho priamymi účastníkmi.
Verzia Jána B., ktorého prokurátor obžaloval z trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, pretože sa inému vyhrážal smrťou, ako aj z výtržníctva, bola trochu iná. "Už vyše šesť rokov ma prenasleduje organizovaná skupina ľudí. Patria medzi nich aj tu prítomní svedkovia a mafia. Patria k Boržovi a spred železničnej stanice vyštvali všetkých taxikárov, čo k nim neptrili. Ja som zostal posledný. Pýtali odo mňa výpalné 200 tisíc korún. Vraj ak nezaplatím, zapália mi auto, dom, ale hrozili mi aj zabitím a vyvraždením celej rodiny... Toto peklo v mojom živote začalo v čase, keď som začal podnikať. Robil som taxikára a okrem toho, čo som už povedal, ma dvakrát aj zbili... Nakoniec dosiahli, čo chceli. Skončil som s taxikárčením a oni majú voľné pole, lebo na stanici niet človeka, ktorý by sa im postavil," bránil sa pred Okresným súdom Košice II obžalovaný. Na margo incidentu povedal, že to bolo naopak, ako tvrdia svedkovia, lebo ten, ktorého napadli, bol on. "Bolo to 9. apríla tohto roku, keď som okolo pol desiatej dopoludnia priviezol na železničnú stanicu zákazníka. Po jeho vystúpení z taxíka som zbadal, že k môjmu autu zozadu utekajú dvaja z tu prítomných svedkov. Naskočil som rýchlo do auta a zaistil som dvere... Skúšali niektoré otvoriť, ale sa im to nepodarilo. Kričali niečo a od hnevu mi opľuli okienko na dverách auta, z ktorého ma chceli vytiahnuť. Trúbil som, ale nikto z ľudí, ktorí boli na blízku, mi neprišiel na pomoc. Medzitým sa jednému z tých dvoch podarilo otvoriť zadné dvere, ktoré som nestihol zaistiť a vošiel do auta. Vtedy som v sebaobrane vytiahol pištoľ... Chcel som tým docieliť len to, aby sa mi podarilo dostať k telefónu a zavolať políciu. Vyskočil som z auta a utekal som na autobusovú stanicu," predložil súdu svoju verziu obžalovaný. Z jeho ďalšieho rozprávania vyplynulo, že keď telefonoval, zbadal prichádzať tých dvoch, ktorí obliehali jeho auto spolu s tretím kolegom. Postavili sa mu vraj do cesty, pričom ho jeden chytil za tvár a prstami sa mu snažil zatlačiť oči... Chceli mu zobrať pištoľ, cítil, ako ho ktosi ohmatáva a tak trhol zbraňou, ktorú mal ukrytú pod sakom a šermoval ňou. "Nikomu som sa pištoľou nevyhrážal. Snažil som sa len odtiaľ utiecť, nič viac. Nie ja ich, ale oni ma napadli. Kvôli nim som musel zanechať živnosť a žiť z podpory. A tak Boržovi ľudia majú stanicu len pre seba. Nie je tam už nikto, kto by zavolal políciu, pretože ľudia, ktorí vidia, čo sa tam deje, sa boja o svoju existenciu," povedal na záver Ján B., ktorý presviedčal súd, že oháňanie nabitou a streľbyschopnou zbraňou bola z jeho strany nutná sebaobrana.
Viacero nezainteresovaných svedkov však potvrdilo slová poškodených, ktorí tvrdili, že trojicu taxikárov napadol obžalovaný a nie naopak. Samosudkyňa uznala Jána B. vinným v zmysle obžaloby a s prihliadnutím na to, že konal pod vplyvom dlhodobého stresu a žil v napätí, mu vymerala trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Dostal tri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Súčasťou trestu je aj prepadnutie Taurusu Brazil 9-milimetrového kalibru.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.