-Klaudia JURKOVIČOVÁ & Miro PROCHÁZKA

Skladateľ Janko Melkovič sa zviditeľnil, a to poriadne, kedysi koncom šesťdesatych rokov, keď nemal do čoho pichnúť a bral všetko možné, čo mu dobrácki priatelia sprostredkovali. Jednou z výpomocí bolo vystupovanie v detskom programe "Lastovička". Navlečený v medvedej koži stvárňoval zlého zvera, ktorého sa deti mali ukrutánsky báť. Janíčko si však stanovil podmienku. Chcel aby v titulkoch, ktoré vtedy bežali pred programom, stálo: Medveď - hudobný skladateľ Janko Melkovič. Čo mu nesplnili. Program beží, zjaví sa dravý medveď, vydesené deti utekajú na všetky strany. Vtom si zviera sníme hlavu a povie: "Deti, nebojte sa, ja nie som medveď. Ja som hudobný skladateľ Janko Melkovič!"

Dnes tohto rodáka zo Spišskej Novej Vsi poznáme predovšetkým ako hudobníka, príležitostného speváka a herca v Radošinskom naivnom divadle alebo Jakubiskových filmoch. Stretli sme ho na ostrove Rhodos, kde trávil leto a neskôr v priestoroch košického GES-ka, kde sa s Jurajom Jakubiskom zúčastnil Talk show Stana Dančiaka.

o Janíčko, čím všetkým si vlastne bol?

- Pri pohľade späť prichádzam k poznaniu, že hoci som nemal na ružiach ustlané, keby som mal možnosť si život zopakovať, nič by som nemenil. Bratislavské konzervatórium, kde som študoval kompozíciu a flautu, ako si aj privyrábal skladaním piesní, jazzové výstupy, Traditional Club, tanečné večery v PKO. Zaujímavé to bolo v pamätnom roku 1969, kedy ma ako nepohodlného vylúčili zo Zväzu skladateľov. Stano Štepka ma potom zobral do divadla sťa nádejného nového autora. Určitý čas som pôsobil tiež ako dramaturg v televízii.

o Prešiel si celé Slovensko na bicykli, a ako chlapec si spával pod širákom.

- Dodnes však najradšej spomínam najmä na udalosti, ktoré ma čakali po roku 1969. Ako protisocialistický živel som nemal veľa šancí na presadenie sa, zvlášť, keď ma prevelili do Malaciek za radového učiteľa na ľudovú školu umenia. Zarábal som niečo cez dve tisícky. Do toho rozvod. Div som neodpadol, keď som zbadal rozsudok - na alimentoch som mal platiť 2300 korún. Veď toľko som ani nezarábal! Keď som sa ozval, že nebudem mať z čoho žiť, ohúrila ma odpoveď zo súdu - vraj oni dobre vedia, aké fantastické príjmy ja mám, lebo si zistili, že som komponoval pre Beatles. Vy sa smejete, ale ja som si potom musel ako za študentských čias po nociach privyrábať hraním v baroch a cez víkendy som musel pre zmenu vyhrávať po svadbách.

o Čiže politika výrazne ovplyvnila tvoj život.

- Politika je vo všetkom. Je v tebe, vo mne. Je neoddeliteľnou súčasťou nášho života.

o Čo alkohol?

- Už to nie je ono.

o Pamätám sa, že ste v Bratislave ráno po opici s karikaturistom Mariánom Vanekom chodievali do hotelu "Bláha", vlastne "Krym" a rovno od dverí si u hlavného objednali dve vodky. Kopli ste ich do seba, bežali na záchod, strčili dva prsty do krku, hodili šabličku. Utekali nazad a tými dvoma mokrými prstami ste ukazovali: "Pán hlavný, ešte dve vodky!"

- Ako vravím, dnes to už nemá šmrnc. Najlepšie bolo, keď nás s Mariánom poslali ako tuberákov na liečenie do Vyšných Hágov. Ja som si vzal gramafón, Vanek saxafón, takže nás za všeobecného nadšenia násilne posielali na vychádzky. Vracali sme sa tak po dvoch-troch dňoch. To boli časy!

o Nechystáš memoáre?

- Odnepamäti chcem písať svoje pamäti. Na veľa vecí sa už nepamätám, ale dobre si pamätám, že od nepamäti chcem písať svoje pamäti.

o Kedysi si sa zúčastňoval autorsky "Zlatej lýry". A dnes?

- Nie sú súťaže. A keď, tak nezaujímavé.

o Nevychádza ti nejaké retro?

- Práve som po krste druhého cédéčka s pesničkami Radošínskeho divadla pod názvom "Druhá dobrá správa".

o Nejaká nová tvorba?

- Nedávno som otváral v bratislavskej galérii Focus výstavu fotografií "Kolosy a kološteky na Rhodose". Kolosy sú veľké ženské rite na pláži a kolo-šteky menšie kuriozity aj ženského rodu.

o Mieniš presedlať?

- Nechcem sa stať fotografom. Reakcie na výstavu sú veľmi rozporuplné. Niekto vychvaľuje do neba, ale v knihe návštev sú aj poznámky: "Jano, hraj divadlo, komponuj, nefoť!" Nezamýšľam sa stať maliarom ako Gott, len som si to chcel skúsiť. Je to moja prvá a, dúfam, aj posledná výstava. Drahý špás, to fotografovanie. Mám tam také veľké formáty, farbu.

o Nevydáš to?

- Čosi vari po časopisoch.

o Veľa cestuješ?

- Rád cestujem. Výjazdy do zahraničia chápem sčasti aj ako investície, lebo pri nich vnímam najmä, čo nové sa podarilo tamojším umelcom stvoriť v oblasti hudby.

o Skladáš?

- Akurát tak uhlie. Dosť dávno som nakomponoval básne od Válka, Feldeka a ďalších, ale asi ich nikdy nenahrajú, lebo treba veľký symfonický orchester. Vieš, nechcem sa dostať do polohy, ako sa podarilo mnohým ľuďom, ktorí prestali robiť umenie a kopírujú už len sami seba, prípadne sa kopírujú navzájom. Chcem vytvárať stále niečo nové a neustále prekvapovať. Žiaľbohu, zaškatuľkovali ma už viac ako herca než skladateľa. Hoci, poviem ti, trúfal by som si ešte na takú filmovú hudbu alebo muzikál.

o Aký?

- S Ľubom Feldekom sa naň už dlhšie chystáme, hľadáme len divadlo.

o Námet?

- Tém je viac. Don Juan, Antigona, ale aj súčasníci.

o Ako v práci?

- Dobre. Toť minule, vieš, mám vo výstupe takú píšťalku s vodou a vytváram ňou zaľúbenému páriku atmosféru švitoriacich vtáčikov. Istý kolega mi dnu nalial saponát, takže onedlho som bol celý v pene a tá stúpala sťa v "Hrnčeku, var!" Kto prišiel na scénu sa, pochopiteľne, začal rehotať a divadlo sa nekonalo, lebo spadla opona.

o Čo rodina?

- Nič.