trestného činu vraždy. Podľa posledného rozsudku si má odpykať za vraždu desať rokov straty slobody. Rozsudok ale ešte nie je právoplatný.
Obžalovaný Anton A. bol v tom čase nezamestnaný a 10. júla 1995 sa vybral podpísať pracovnú zmluvu. Zablúdil ale do krčmy, kde popíjal s kamarátmi. Popoludní bol natoľko opitý, že nevládal ani prejsť od krčmy na autobusovú zastávku, ľahol si do priekopy pri ceste a zaspal. Od zastávky ho delilo len tridsať metrov. kamaráti, namiesto toho, aby mu pomohli, mu zobrali len tašku s vecami a nechali ho spať. Zaspal neďaleko domu, v ktorom býval jeho bývalý spolužiak a kamarát, starosta obce Sveredník, Štefan K. (1953). Bývalého spolužiaka uvidel cez okno svojho domu spať v priekope. Prišlo mu ho ľúto a zorganizoval niekoľko chlapov z dediny. Spoločnými silami preniesli Antona A. do jeho domu a uložil ho do postele, nech sa z opitosti vyspí. Obžalovaný sa prebral až podvečer.
Podľa jeho výpovede sa zobudil a videl Štefana K. stáť pri okne a fajčiť. Chcel ísť domov. Kamarát ho ale presviedčal, aby ešte nešiel, že si ešte musí pospať a keď ho nepočúval, pokúšal sa ho zadržať násilím. Vtedy ho niekoľkokrát udrel päsťou do tváre. Vyšiel na chodbu, kde pri vchodových dverách uvidel svoje topánky. Chcel sa obuť, ale Štefan . opäť za ním pribehol a bránil mu v odchode. Na chodbe uvidel aj murárske kladivo. Kamaráta ním, aby ho pustil, dvakrát udrel do hlavy. Potom vyšiel z domu.
Murárske kladivo malo hmotnosť 1165 gramov. Poškodený utrpel zlomeninu oboch očníc, zlomeniny čelovej kosti a spodiny lebečnej s výtokom mozgového tkaniva.
Previezli ho do nemocnice. Poranenia ale boli príliš vážne. Vznikol imobilizačný syndróm, zostal extrémne vychudnutý, pridružil sa hnisavý zápal priedušiek a pľúc. Na následky poranení mu po dvoch mesiacoch, 20. septembra 1995, zlyhalo srdce a zomrel.
Anton A. po celý čas tvrdil, že kamaráta nechcel v žiadnom prípade zabiť, ba ani mu len ublížiť. Bol len dezorientovaný, chcel ísť domov a v tom mu bránili. Keď použili proti nemu silu, použil ju aj on. Následky si vtedy nedokázal uvedomiť.
Hlavné pojednávanie vytýčili na december 1996. Viackrát ho pre rôzne príčiny odročovali. V apríli 1997 vyniesol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok - Antona A. odsúdil za trestný čin vraždy, s použitím paragrafu 40, ktorý umožňuje mimoriadne zníženie trestnej sadzby (za vraždu hrozí trest straty slobody od desať do pätnásť rokov), na päť a pol roka v prvej nápravnovýchovnej skupine.
Medzi argumentáciami o takomto treste figurovalo okrem iného to, že podľa znalca konal obžalovaný nereálne, v klamnej domnienke, že je ohrozený. Nešlo však o patologickú opilosť a obžalovaný si ju navyše, privodil sám.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal prokurátor. Trest považoval za neprimerane mierny. Najvyšší súd rozsudok v auguste 1997 zrušil a vrátil krajskému súdu, aby o ňom opäť rozhodol. Znovu sa začala séria odročovaní. Krajský súd vyniesol verdikt po ďalšom rozsiahlom dokazovaní až teraz. Odsúdil ho za vraždu na desať rokov straty slobody.
Rozsudok ale zatiaľ nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.