zakolísala bankami na celom svete. Iba na Slovensku sme sa tvárili, že je všetko v poriadku. Stačila však jedna chyba a všetko sa zrútilo ako domček z kariet. Tak nejak je medzi bankármi s odstupom času hodnotený vývoj Priemyselnej banky.

NBS - chodec na lane

Národná banka Slovenska sa bojí tvrdého postupu voči problémovým bankám. Jej strach je do značnej miery pochopiteľný. Rakovina v podobe zlých úverov sa totiž na Slovensku rozšírila natoľko, že ak by mala byť Národná banka Slovenska skutočne dôsledná, spôsobila by v tejto krajine vlnu krachov bánk. To by bola ťažká rana národnému hospodárstvu. Prehlbovanie recesie by pritom nikomu nepomohlo. Navyše nie je NBS personálne ani inak pripravená na prevzatie zodpovednosti nad všetkými, momentálne problémovými bankami.

Z tohto dôvodu sa NBS dostala do úlohy chodca na lane, ktorý si dobre uvedomuje, aké je riziko pádu, ale nemá inú šancu ako lavírovať a bojovať o každú sekundu rovnováhy. To bol aj prípad Priemyselnej banky. Už dávno NBS vedela, v akom stave je táto banka. Mala jasné požiadavky a začalo sa pracovať na ich splnení. Potom však prišiel jeden chybný krok - dovolila privatizáciu bez vedomia vlády. Národnej banke Slovenska muselo byť už po prvom odhalení všetkých skutkov jasné, že Priemyselná banka neprežije. Akurát si to nechcela pripustiť. Noví akcionári však od začiatku nemali šancu získať dôveru štátu. Boli to práve oni, kto pripravil štát o vplyv v banke a to sa neodpúšťa. Od začiatku bolo jasné aj to, že publicita, ktorú skrytá privatizácia banky vyvolá, môže spôsobiť jediné - stratu dôveryhodnosti a odliv vkladov. A tak všetci, čo majú trochu viac skúseností v bankovej oblasti, už od polovice septembra čakali, kedy Priemyselná banka padne. Zákony biznisu nakoniec zúfalé snahy NBS o záchranu Priemyselnej banky pochovali.

Risk, ktorý nevyšiel

Ešte väčšia zodpovednosť je však na pleciach vlády. Je hrozné, že súčasná vláda má podobne ako tá predchádzajúca fóbiu z bankrotov. Namiesto očistných procesov sa preto naša ekonomika stále viac potápa do svojich problémov.

Priemyselná banka mohla padnúť ešte začiatkom tohto roka. Vtedy sa totiž prišlo na to, aké problémy vôbec má. Nepadla. Koalícia sa nazdávala, že krach banky by asi nebol najlepší začiatok jej pôsobenia. Radšej sa vydala na ťažkú cestu ozdravovania banky. Navyše veľmi riskantnú - veď do Priemyselnej banky "pumpovali" likviditu samé štátne firmy - Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa a Slovenská záručná a rozvojová banka. Smola je v tom, že tento risk nevyšiel. Niektoré štátne podniky totiž za stále nevyjasnených okolností umožnili privatizáciu Priemyselnej banky do rúk štyroch nastrčených firiem. Vrátenie úložiek štátnym firmám, ktoré sa pohybujú okolo 4 miliárd korún, sa tak odkladá na neurčito. A možno na nikdy. Povinnosť tvorby opravných položiek, ktorá zo zavedenia nútenej správy vyplýva, navyše zvýši straty dvoch najväčších finančných inštitúcií v krajine - Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne.

Nastrčení akcionári

To, čo urobila v Priemyselnej banke skupina štyroch firiem - Tatra Reiffeisen Capital, Prvá penzijná investičná spoločnosť, Capital Invest a Capitalue - pripomína správanie privatizátorov z obdobia Mečiarovej vlády. Za pochybných okolností banku ovládli, nepriniesli do nej žiadne nové úložky, čakali, že za nich štát všetko vyrieši a oni potom predajú svoje podiely so ziskom konečnému majiteľovi. Ibaže po privatizácii Priemyselnej banky zrazu nebol nikto, kto by chcel túto banku zo svojich peňazí ozdraviť. Spomínané štyri firmy boli len nastrčené a skutočný záujemca o banku pokladal celú operáciu vzhľadom na medializáciu a rozhorčenie vlády zrejme za riskantnú. Štátne firmy, ktoré zistili, že nad bankou stratili kontrolu, sa snažili získať späť aspoň niečo z toho, čo do banky dali, keď ju ešte mala pod kontrolou vláda. Výsledok poznáme - prehlbujúce sa likviditné problémy, potom default a napokon nútená správa.

Kto zarobil a kto prerobil?

Jediný, kto na vývoji tejto banky zarobil, je zrejme Slávia Capital. Tá celú operáciu financovala. Bola však krytá Slovenskou kreditnou bankou (SKB), ktorá jej na tento účel vystavila zmenku - jeden z najlepších spôsobov zabezpečenia návratnosti peňazí. Dá sa preto očakávať, že SKB vyplatí Sláviu Capital a začne si pýtať peniaze od toho, komu ich dala ona. Nie je zatiaľ presne známe, či ich dávala priamo štyrom spomínaným firmám, alebo išli cez nejakého sprostredkovateľa. Je však viac ako isté, že niekde medzi SKB a akcionármi Priemyselnej banky sa problémy so splácaním vyskytnú. Stratiť viac ako sto miliónov na akciách, ktoré sa v dôsledku nútenej správy stanú bezcennými, nie je totiž pre žiadneho investora súčasť každodenného biznisu. V porovnaní so štátnymi firmami sú však straty týchto firiem iba zlomkom. Po sčítaní zníženia hodnoty akcií a zneistenia vkladov sa dostaneme k sume okolo 5 miliárd korún štátnych firiem, ktoré sa kvôli nezvládnutiu situácie v Priemyselnej banke ocitajú v značnej neistote.