sa mohlo stať, ľutujem čo som urobil... Skutku som sa dopustil z nerozvážnosti... Mrzí ma čo sta stalo...". To boli záverečné slová štyroch kamarátov, bývalých spolužiakov, obžalovaných zo spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov, v tom čase maldistvého Mareka D. (1981), Karola N. (1980) a mladistvými Ľubomírom J. (1981) a Jozefom H. (1981). Všetci sú z Revúcej a boli žiakmi Gymnázia Martina Kukučína. Pred súdom obišli pomerne dobre. Hoci dvom znich hrozil trest od od päť do desať rokov straty slobody (podľa paragrafu 140 ods. 1,2 Trestného zákona), všetci vykĺzli s podmienečnými trestami.
Podľa obžaloby v dobe od 1. do 4. januára 1999, po vzájomnej dohode prostrednícvom osobného počítača naskenovali, uložili do počítačovej pamäti a následne vytlačili na tlačiarni podľa predlôh dvoch pravých bankoviek nominálnej hodnoty 100 Sk najmenej dvadsaťsedem falzifikovaných bankoviek, z ktorých časť uviedli do obehu. Stalo sa to v kancelárii Správy národného parku Muránska planina v Revúcej, kde jeden z obžalovaných pomáhal pracovníkovi kancelárie s počítačovým systémom.
Podľa posudkov skúšobňe a kabinetu platidiel Národnej banky Slovenska boli falzifikáty vyrobené technikou bezkontaknej tlače, chýbali na nich ochranné znaky ako vodotlač, metalický prúžok a miktorexty boli nečitateľné. Stupeň nebezpečnosti vykázali stupňom "4", teda "menej podarené".
Začalo sa to tým, že pracovníkovi správy padol v personálnom počítači triedy pentium, systém. Kolegov syn bol známy ako počítačový macher, hoci chodil ešte len do gymnázia. Vtedy ani nie osemnásťročný, teda ešte mladistvý Marek D., toho naozaj vedel o počítačoch, ich sytémoch a perifériách, pomerne veľa. Vedel ako pracovať so skenerom, ako uložiť údaje do pevnej pamäti, ako s nimi pracovať, ako používať tlačiareň. Marek si s padajúcim systémom kamarátovho otca skutočne poradil. Šikovného gymnazistu si do kancelárie, k počítaču, pozýval aj častejšie. Vyzerá to tak, že Marek bol oveľa bystrejší a šikovnejší, ako sa dalo očakávať. Veľmi rýchlo odpozoroval, ako sa možno dostať do kancelárie s počítačom, aj bez prítomnosti osadenstva.
Marek D. oslavoval príchod roku 1999 u kamaráta s ďalšími priateľmi. Pred polnocou, údajne preto, aby odtiaľ mohli lepšie sledovať ohňostroj, vošli do kancelárie správy. Zapli si aj púočítač, skúšali, ako funguje skener, ako pracuje tlačiareň. Stokorunáčka, ktorú zoskenovali, uložili do pamäte a vytlačili na farebnej tlačiarni Hewlet - Packard bola podľa ich mienky takmer na nerozoznanie od originálu. Do štvrtej rána vyrobili tri falošné stokorunáčky. Jedna sa nevydarila. Na ostatných ostrihali okraje a Karol N. s Markom D. sa o ne podelili.
Falzifikáty navyše pustili aj do obehu. Ešte v ten deň si Marek užíval s kamarátmi v jednom z miestnych barov. Hneď tam sa dohodli, že pôjdu vytlačiť ďalšie bankovky. Tak sa aj stalo. V jednom prípade si dokonca od čašníčky v bare vypýtali nožnice, aby mohli obstrihať z papiera formátu A4 čerstvo vytlačené bankovky.
Výroba falzifikátov sa neslávne skončila po piatich dňoch, 5. januára 1999. Marek sa pokúsil falošnou bankovkou zaplatiť v stánku PNS za cigarety, ale predavačke bola podozrivá. Pri zadržaní našla polícia u Marka päť falošných stokorunáčok a u jeho kamaráta Ľubomíra sedem.
Už prokurátor navrhoval pre všetkých obžalovaných, vzhľadom na ich doterajšiu bezúhonnosť, na to, že dvaja z nich pokračujú v štúdiu na vysokej škole, podmienené tresty, hoci sa nazdával, že v ich prípade nešlo o mladícku nerozvážnosť, ale cieľavedomú činnosť. Obhájca Karola N. a Jozefa H. zašiel ešte ďalej, žiadal, aby jeho oprvého mandanta stíhali za priestupok, lebo sa len díval a druhého dokonca oslobodili. Krajský súd napokon odsúdil s použitím paragrafu 40, ktorý umožňuje mimoriadne zníženie trestu, Mareka D. na dva roky, s podmieneným odkladom na tri roky a Karolovi N. s Ľubomírom J. vymeral pod va roky s okladom na dva roky. Jozef H. dostal rok s odkladom na osemnásť mesiacov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.