zúčastnil na spoločenských podujatiach a objavil sa na džezovom koncerte v košickom GES-ku, len tak mimochodom robil propagáciu svojmu novému albumu Prúdy 1999. Mimochodom preto, lebo keby sme si ho "neodchytili" a neprinútili niečo o ňom povedať, ani by sa nám k nemu snáď nebol priznal.

Kto inicioval vydanie nového albumu?

"Nápad natočiť CD so zostavou hudobníkov zo starých Prúdov sme dostali po rade úspešných minuloročných koncertov. Povedali sme si, že nechceme hrať už len staré veci, Medulienky, Zvoňte zvonky a iné. Tak sme šli do štúdia spraviť niečo nové, súhlasili s tým všetci aj Varga aj Griglák, dokonca prispeli vlastnými pesničkami. Nejde však o akési obnovenie kapely, pretože Prúdy ako také nikdy neexistovali. My sme v podstate skupina, ktorá je zložená z najvýraznejších osobností, ktoré v Prúdoch v priebehu tridsiatich rokov hrali. V takej zostave, aká je na CD, sme totiž ešte nikdy nehrali. Textovo spolupracovali Boris Filan a Kamil Peteraj."

Bola to pre vás teda premiéra?

"Koncertnú premiéru sme už mali za sebou, ale v štúdiu sme spolu ešte nikdy nerobili. Bolo to veľmi náročné hlavne pre nášho producenta Paľa Daneka, ktorý musel skĺbiť naše povahy a umelecké ambície. Pracovali sme systémom živého nahrávania, nepoužívali sme nejaké elektronické vymoženosti. Jednoducho sme prišli do štúdia a začali sme hrať."

Ako by ste vy osobne ohodnotili tento album?

"Myslím, že je to to najlepšie, čo sme doteraz vydali. V tomto tisícročí určite. Preto sme si dali aj názov Prúdy 1999."

Vaša hudba je pohodová, vypichuje svetlé chvíle života. Ako sa teda vy osobne vysporiadavate s touto hektickou dobou, viete napríklad obsluhovať počítač?

"Nie, neviem. A mám dokonca aj vlastnú internetovú stránku. Zriadil ju môj kamarát Peter Pišťánek a mňa strašne mrzí, že ju neviem obsluhovať. Keď tam náhodou niekto napíše, tak mi Peter telefonuje, čo má odpovedať. Takže v tomto som absolútne nedotknutý."

Necítite sa preto na vedľajšej koľaji?

"Nie. Mám dosť vlastných starostí a nejaké surfovanie po internete mi vôbec nechýba. Napríklad nemám ani žiaden elektronický notes, čo v dnešnej dobe letí. Mám hŕbu papierikov, na ktoré si píšem, čo ma čaká. A keď sa mi náhodou nejaký stratí, považujem tú záležitosť za vybavenú. Ale hektickú dobu samozrejme prežívam tak ako každý človek. Záleží len od toho, ako sa k nej človek postaví. Dôležité je uvedomiť si priority. Veď v podstate ide len o to, aby sme tu mohli slušne fungovať a nerobiť si navzájom problémy. Podľa mňa pracovná hektika sa predsa dá vydržať, ak sa človek neberie príliš vážne."

Máte nejaké slabé stránky?

"Ja žiadnu nemám. O slabých stránkach musí hovoriť niekto iný, ja si neuvedomujem žiadne. Možno som taký zaslepený, ale zatiaľ mi nikto nič nevykričal do očí. Myslím si o sebe, že som vyrovnaný človek."

To je obdivuhodné, mnoho ľudí sa o to snaží celý život...

"To trvá istý čas. Mne to tiež nedošlo naraz, treba sa stále snažiť. Keď si myslíte, že sa vám to podarilo, jasné, príde facka. Ale práve tak sa krok po kroku dostávete stále ďalej. A my sme vôbec aj boli taká generácia, keď sme ako dvadsaťroční dostali pár razy po papuli. Bolo to v šesťdesiatom ôsmom, keď nás oslobodili 'spriatelené' armády. Tiež sme verili, že sa niečo podarí zmeniť na vtedajšom režime. No a potom keď sa to začalo v roku '89 relatívne obracať k lepšiemu, perspektíva napredovania u štyridsaťročného človeka nie je až taká veľká. To najlepšie obdobie, nadšenie a chuť už boli za nami."

V súčasnosti sa v Bratislave po dlhšom čase opäť uvádzal muzikál Cyrano z predmestia, na ktorom ste sa autorsky spolupodieľali. Môžete porovnať Cyrana teraz a spred niekoľkých rokov?

"Vôbec nechcem porovnávať. A to ma práve štve, že ľudia majú stále sklon k porovnávaniu. Ja chápem Cyrana ako dielo, ktoré vzniklo a ktoré by malo žiť bez ohľadu na to, kto ho inscenuje, kedy a s akými interpretmi. Dielo ako také má stále čo povedať svojou tematikou aj napriek tomu, že vzniklo pred vyše dvadsiatimi rokmi. No a čo sa týka interpretov, osobne nemám rád, keď sa z nich umelo vytvárajú hviezdy. Ľudia vôbec prehnane uznávajú, keď sa niekto dovezie napríklad z Čiech a bez toho, aby o ňom niekto dovtedy počul, ho povýšia na nejaké 'božstvo'. Ale doma na vlastných ľudí často zabúdame len preto, že sú zo Slovenska."

Nielen Cyrano, ale dá sa povedať celá vaša tvorba je nadčasová a oslovuje viacero generácií. Ako to vnímate?

"Samozrejme, pociťujem to a hlavne na koncertoch, kde prídu mladí ľudia a vedia citovať moje texty. Je to to najlepšie, čo sa umelcovi môže prihodiť."

Kde vás najčastejšie kope múza?

"Múza? Joj, tak to by som niekedy chcel zažiť, aby ma kopla a ja by som 'z fleku' niečo zložil. Nie, nie, jediná moja múza je len termín, ktorý čím viac sa blíži, tým som tvorivejší."

Nedávno ste sa v Košiciach objavili na džezovom koncerte v GES-ku. Máte rád džez?

"Mám k nemu veľmi kladný vzťah. Rád ho však počúvam, len keď je jednoduchý a zrozumiteľný, nie prehnane intelektuálsky."

A aký je váš vzťah ku Košiciam?

"Košice sú jedno z prvých miest, kde sa začalo na ulici žiť. Je tu výborná atmosféra, veľa dobrých ľudí. A je tu jedno špecifikum. Oproti Bratislave tu ešte necítiť súperenie medzi ľuďmi."