väčšinou 100 hlasov, proti nebol žiadny poslanec. Vznikli však pochybnosti o okruhu poškodených osôb, niektorí poslanci pripúsťajú, že prezident zákon vráti, alebo dôjde čoskoro k novelizácii práve prijatého zákona.
Nárok na odškodnenie má občan SR s trvalým pobytom na jej území. Minister spravodlivosti J. Čarnogurský súčasne presadil, aby pod režim zákona spadali osoby, ktoré žili na území Slovenskej republiky z rokov 1939 - 45, teda mimo obsadených južných území.
Výkonný predseda Židovskej náboženskej obce František Alexander pripustil, že z oprávnených 1400 žijúcich rasovo prenasledovaných ľudí, "bude možno aj polovica škrtnutých, čo by bola nehoráznosť".
Minister spravodlivosti však tvrdí, že Maďarsko prijalo zákon o odškodnení, ktorý sa vzťahuje aj na osoby vtedajšieho Maďarského štátu a teda aj na našich občanov vtedy žijúcich napríklad v Dunajskej Strede. Poslanec SMK L. Köteles uviedol, že odškodnení boli len občania Maďarska. "Slovenská spoločnosť je zaujatá tzv. okupovanými južnými územiami. Podľa prijatého zákona nemôžeme odškodniť vojakov SNP, ktorí boli zajatí v Slovenskom Rudohorí, bolo to totiž mimo územia vtedajšej Slovenskej republiky. Nebudú odškodnení ani z Maďarska a ani zo Slovenska," poznamenal.
Návrh zákona v pôvodnej podobe sa vzťahoval iba na väzňov koncentračných táborov. Napokon poslanci rozšírili okruh poškodených aj na zajatcov v zajateckých táboroch. Ide najmä o vojakov armády Slovenského štátu, ktorí najmä po potlačení SNP boli prevezení do zajateckých táborov. Oprávnené osoby majú nárok na peňažnú náhradu za každý i začatý mesiac deportácie v sume 3 tisíc korún. Ak oprávnená osoba počas deportácie zomrela, náhrada za smrť predstavuje 100 tisíc korún. Náhrada v tomto prípade patrí pozostalým, ak im zomretý poskytoval výživu.
Právo na odškodnenie sa podľa návrhu E. Rusnákovej (DU-SDK) vzťahuje aj na osoby odvlečené z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava. Poslanec Cuper sa spýtal, prečo neodškodniť celú Európu. Rusnáková však argumentovala, že nárok na odškodnenie majú osoby, ktoré majú slovenské občianstvo a v čase odvlečenia sa zdržiavali v Protektoráte Čechy a Morava napríklad z rodinných dôvodov. U osôb, ktoré boli väznené v koncentračných táboroch, nárok prechádza na vymedzený okruh dedičov. U osôb väznených v zajateckých táboroch nárok na odškodnenie neprechádza na dedičov v prípade úmrtia priamych postihnutých. Finančné náklady na odškodnenie sa odhadujú v objeme okolo 450 mil. korún.
***
Poslanci včera definitívne schválili aj ďalšie dva návrhy predložené ministrom spravodlivosti Jánom Čarnogurským - zákon o registri trestov a novelu právnej normy o advokácii. Podporu získala aj vicepremiérom Ivanom Miklošom predložená novela o štátnej štatistike. Minister životné prostredia SR László Miklós uviedol nový zákon o geologických prácach a štátnej geologickej správe (geologický zákon), ktorý upravuje podmienky projektovania, vykonávania, vyhodnocovania a kontroly geologických prác, pôsobnosť štátnej geologickej správy a sankcie za porušenie tohto zákona. Aj túto právnu normu parlament počas popoludňajšieho rokovania definitívne schválil.
Skupina poslancov pripravila na rokovanie NR SR novelu zákona o obecnej polícii, ktorou by sa všeobecné oprávnenia príslušníkov obecnej polície mali rozšíriť a priblížiť sa právomociam príslušníkov Policajného zboru. Rozprava o tejto novele bola búrlivá, zaznievali aj hlasy, že sa vytvára druhá polícia v štáte. Definitívne hlasovanie by sa malo uskutočniť ešte na 22. schôdzi.
Posledné dve hodiny deviateho rokovacieho dňa patrili druhému čítaniu poslaneckej novelizácie vysokoškolského zákona, ktorý vypracovali Peter Kresák (SOP) a Peter Osuský (SDK).
Autor: sp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.