desiatimi rokmi, odvtedy nejaký trvalejší vzťah s inou ženou už radšej nenadviazal, iba si sem-tam privedie do bytu nejakú "jednorázovku" a vyhodí si z kopýtka. Ako hociktorý iný muž v strednom veku, ktorý ešte nie je taký starý, aby ho "tieto veci" nezaujímali... V poslednom období bolo takou "jednorázovkou" pekná počerná Henrieta s príťažlivou postavou a dlhými starostlivo vyčesanými vlasmi, o takmer tridsať rokov mladšia od neho. Jej "služby" predtým využil už dvakrát a prednedávnom si ju na posedenie pri sviečkach a fľaške koňaku pozval aj po tretí raz.
Po nabažení sa zmyselnej lásky obaja zaspali spánkom spravodlivých.
Nadránom sa domácemu zazdalo, že Henrieta chodí po druhej izbe a čosi hľadá... "Zrejme chce využiť, že spím a chce ma okradnúť a zdúchnuť! Však počkaj, ja ti ukážem!" zastrájal sa v duchu, potichu sa vyšmykol z veľkej postele a ... "Čo robíš v tej vitrínke?!"
"Nič, neviem spať a tak... Prezerám si tvoje fotografie."
"Fotografie?! Ja ti dám fotografie, ty kurva jedna zlodejská cigánska!"
"Neviem spať a nechcela som ťa rušiť, tak som si spravila sódu so sirupom a prešla som do tejto izby. Zbadala som, že máš za sklom kôpku fotografií, chcela som si ich poprezerať. Dúfam, že nemáš nič proti tomu..."
"Chcela si ma vykradnúť, ty jedna..."
"Ale bež do pi..!"
"Ja ti dám, ty kurva! Pristihol som ťa pri krádeži, zavolám na teba políciu. Zlaté retiazky si mi chcela ukradnúť!"
"Neblázni, povedala som ti, ako to bolo..."
"Ty mi budeš klamať, ty kurva jedna!" zareval hlavný protagonista príbehu a dievčine, s ktorou strávil krásny a príjemný večer, uštedril úder do tváre. A za ním hneď ďalší a ďalší... Skopŕcla sa na zem... Údery otvorenou dlaňou, ale i päsťou vzápätí nahradili kopance.
Koberec i gaučová súprava boli postriekané krvou, dobitá Henrieta bezvládne ležala na zemi. Muž zdvihol telefón: "Haló, polícia?! Tu... Príďte! Prichytil som zlodejku, áno, vo svojom byte, práve mi chcela ukradnúť zlaté retiazky!"
Rozospatý muž na druhom konci linky najprv nechápal, čo vlastne od neho chcú, aká zlodejka, v akom byte, nešlo mu to veľmi do hlavy... Asi po tridsiatich piatich minútach došla do bytu pána V. policajná hliadka.
"Práve ma chcela okradnúť, šmejdila v skrinke, kde mám retiazky, pristihol som ju! Musel som ju spacifikovať!"
"Ako sa dostala do vášho bytu?" nerozumel policajt.
Bolo to na dlhé rozprávanie. Udalosti sa však vyvíjali trochu inak, než to chcel hlavný protagonista príbehu. Henrieta skončila v nemocnici, on síce podal na ňu trestné oznámenie pre pokus trestného činu krádeže ("Pristihol som ju, keď sa prehrabávala v mojich skrinkách!"), alejeho samého vyšetrovateľ obvinil z trestného činu ublíženia na zdraví.
Henrieta totiž po jeho útoku utrpela viaceré zranenia, ľahký otras mozgu, pomliaždenie hlavy a hrudníka, zlomeninu nosa, narazenie sánky, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou viac ako štyri týždne. "Za to mám ísť do basy, že som chcel zabrániť krádeži?! Veď ma chcela okradnúť, kurva jedna! Ja som ju len potreboval spacifikovať, kládla však odpor a tak som ju udrel. Ale nie toľkokrát, ako to ona uvádza!" bránil sa obžalovaný pred súdom. Poškodená uviedla, že nie je pravda, "čo on hovorí" a keby ho chcela okradnúť, mohla tak urobiť už predtým, keď dvakrát spala u neho... Súd vypočul znalca z odboru zdravotníctva, ktorý popísal jednotlivé zranenia i mechanizmus ich vzniku (k narazeniu sánky došlo po tom, čo Henrieta ležiac na zemi pri kopancoch narazila bradou do kovovej nohy konferenčného stolíka). Celú kauzu súd napokon uzavrel tak, že pána V. uznal vinným zo žalovaného trestného činu a vzhľadom na to, že dovtedy nebol súdne trestaný, uložil mu výchovný, rozumej: podmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov s podmienečným odkladom na jeden rok. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa k nemu zatiaľ nevyjadril, obžalovaný ešte hneď na pojednávaní podal proti nemu odvolanie s tým, že "predsa nič zlé neurobil, iba zabránil krádeži zlatých vecí". Zároveň v tejto súvislosti podotkol, že zotrváva na podanom trestnom oznámení na slečnu Henrietu ("Pristihol som ju, ako sa prehrabávala v mojich skrinkách a chcela mi ukradnúť zlaté retiazky! Ju by ste mali zavrieť!"), tá zasa trvá na svojom ("Nevedela som spať, spravila som si pohár sódy so sirupom, bola mi dlhá chvíľa, tak som si chcela poprezerať fotografie, čo mal vyložené za sklom..."). A mne prichodí len konštatovať, že to už je celkom iná kauza a vec ďalšieho dokazovania pred súdom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.