pekne baviť. Že vraj kde? A hlavne ako? No na nejakej tej Helloween party. Jedna taká sa v miernom predstihu konala už uplynulý piatok v GES - ku. Mala aj taký menší nadtitul, alebo podtitul, no proste to bola party DJ Tibora prezývaného tiež Apa Egriho. A že ako bolo?
No poviem vám, že tam bolo veľa tekvicových hláv, a týmto nemyslím zúčastnených, ale tie pravé a lá US tekvicové usmiate "fejsíky". No a hrala sa tam i hudba, a bol tam i personál a keď by som to mal takto z "pľacu" odhadnúť bolo tam i zopár "zabávaniasachtivých" osôb. Bolo by to možno naozaj všetko fajn, keby tých posledne menovaných nebolo len tých zopár, teda prakticky asi tridsať, možno s prikrášlením až štyridsaťpäť. A tí len sedeli a sedeli, a veď kto by sa už len bavil. Po nejakom tom úvodnom slove Apiho a anketke "že čo teraz, keď už je raz tak" sa na želanie, i keď neviem presne koho zahralo zopár skladieb, ktoré by za normálnych pomerov - teda počtu ľudkov na meter štvorcový - vytvorili aj takú naozajstnú "disco feeling" náladu.
Ako sa dalo predpokladať väčšia časť divákov sem prišla len so zámerom vypočuť a pookukovať si kapelku Nocadeň. Tá teda nastúpila v plnej zostave na pódium a hrala... Pre tých, čo sa vyznajú zazneli napríklad pesničky ako Láva, Vietor Dážď, ale i Fén (ktorý nevysuší slzy), či Steny.
Poviem vám, že týto štyria chalani si naozaj zaslúžia obdiv, pretože zahrať koncert pre toľko ľudí, by sa možno iní ani nepokúsili a hneď by to zbalili. Po takej trištvrte hodine to aj "akože" urobili, no boli hneď aj naspäť a hrali. Začali svojím súčasným singlom Budím sa sám a "zabrdli" i do čias Mariky Gombitovej z ktorej repertoáru vybrali svoju obľúbenú skladbu Zem menom láska. Svoj výstup nakoniec uzavreli "repetovkami" a opäť zahrali skladbičku Steny, s ktorou súťažili i na nedávnom Košickom Zlatom Poklade.
Potom sa už naozaj začala diskotéka a na parkete sa objavili aj nejaké tie strašidielka, o ktorých to vlastne malo byť.
Čo dodať? Párty sa asi nevydarila celkom tak ako mala, no vynikajúco dopadol "komorný" koncert kapelky Nocadeň. Snáď sa to podarí niekedy inokedy... Možno budúci rok...
Autor: Palo DUŇÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.