Častokrát ujdú i pozornosti okoloidúcich vodičov, ktorí sa náhlia každý za svojim cieľom. Najazdené dva milióny kilometrov bez nehody sú preto istotne dôvodom na malú oslavu. Taká sa včera konala v Dopravných podnikoch mesta Košice, ktorých vedenie ocenilo prácu dlhoročného vodiča s dvoma miliónmi kilometrov na svojom konte. Samozrejme, bez jedinej jednej nehody.

Päťdesiatsedemročný Imrich Bene jazdí autobusmi od roku 1963. Nie však ako cestujúci, už tridsaťšesť rokov si pravidelne sedáva za ich volant. Začínal so starými škodovkami, dvadsať rokov jazdil na Ikarusoch a posledné tri mu robí spoločnosť na linke číslo 52 - trasa Šaca Košice - Krásna - autobus značky Karosa. Doma má dvadsaťosemročný Fiat 125, ten však nevyťahuje z garáže často. Kým v práci má za sebou dva milióny, na vlastnom autíčku najazdil iba osemdesiat tisíc. Takisto bez problémov. A čo je jeho tajomstvom?

"Ponáhľam sa pomaly. Okrem toho to chce pevné nervy, pokoj a rozvahu, ale istotne aj kus šťastia. Moje tajomstvo je v tom, že mám tú prácu rád. O šoférovaní autobusu som sníval už ako dieťa a sen sa mi splnil. Vždy som chcel byť vodičom, už od detstva, keď prišiel v štyridsiatom ôsmom do Šace prvý autobus... Inú prácu si ani neviem predstaviť. Samozrejme, že boli aj ťažké chvíle. Neraz sa ktosi vyhrážal, že si ma podá, keď som sa zastal revízorky, alebo si cestujúci ponadávali, keď autobus meškal - nie z mojej viny. O to viac ma potešilo, keď ma ktosi z cestujúcich podržal. Strávil som za volantom veľa hodín, vo všedný deň i vo sviatok a neľutujem," hovorí o svojej práci Imrich Bene, ktorému včera kolegovia gratulovali k najazdeným kilometrom.

"Najazdiť dva milióny kilometrov v mestskej doprave nie je jednoduché, na niektorých linkách sa to ani nedá - päťdesiatdvojka má však dlhú trasu a je to pomerne rýchly spoj. Nielen kilometre sú však dôležité. Najviac si ceníme, že sú to dva milióny bez jedinej nehody. Ak vodič spôsobí sám nehodu, trebárs ide len o trochu pokrivené plechy, začínajú sa mu najazdené kilometre zratávať od začiatku," komentovali uznanlivo výkon pána Beneho riaditeľ DPMK Ing. Igor Reiprich a dopravný námestník Ing. Arpád Schwartz.

Ako sme sa dozvedeli, prácu svojho manžela si cení aj jeho pani. Sama robila desať rokov sprievodkyňu, kým sa táto funkcia v roku 1976 nezrušila. Má teda pre neho pochopenie. "Bolo veľa sviatočných dní, kedy nebol doma, ale to patrí k jeho práci, nemohla som sa na to hnevať," hovorí pani Irena. Ako dodáva, jej manžel tridsať rokov nezaspal do práce.

"Zaspal som iba niekedy na začiatku - keď som bol mesiac ženatý," prezrádza s úsmevom Imrich Bene. Jeho malé oslavy sa včera neskončili. Dnes má totiž meniny a o deväť dní oslávi spolu s rodinou - so svojimi troma dcérami a piatimi vnúčatami, päťdesiate ôsme narodeniny.