Hovorca vládnuceho politbyra čítal vyhlásenie o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu so západným Nemeckom, ktoré platili 28 rokov.
Dopad tohto oznamu, zašifrovaného v byrokratickom jazyku, nebol v prvej chvíli celkom jasný. Potom sa však Schabowského opýtali, kedy nové nariadenie začne platiť. Ten sa pozrel do poznámok a vyjachtal: "Pokiaľ viem, vstupuje to do platnosti... teda, okamžite, bezodkladne."
V tej chvíli ešte netušil, že jeho vyhlásenie bude mať ďalekosiahle dôsledky. Správa sa rýchlo šírila a už o deviatej večer bol prvý hraničný priechod do Západného Berlína v obliehaní. Pohraničiari nemali od vedenia strany oficiálne pokyny, aby nechali kohokoľvek prejsť cez hranice. Z vlastnej vôle sa však rozhodli nechať zbrane mlčať a odstrániť bariéry. Strážcovia ďalších priechodov sa zachovali rovnako. Múr sa stal nepotrebným.
Posledný komunistický predseda vlády NDR Egon Krenz tvrdí, že pôvodne mali v pláne umožniť voľný pohyb medzi východným a západným Nemeckom až na druhý deň ráno, aby všetky hraničné priechody mohli dostať príslušné pokyny a aby sa občania mohli riadne postaviť do radu na víza.
"Bol to jeden z mnohých prešľapov tých dní," vyhlásil nedávno G. Schabowski. "Konali sme pod tlakom udalostí. Som šťastný, že sa to zaobišlo bez krviprelievania. "Nemali sme v úmysle strhnúť múr," dodáva E. Krenz. "Myslel som, že by sme týmto spôsobom mohli upokojiť napätú politickú situáciu."
Namiesto toho dosiahli pád komunistického režimu a o 11 mesiacov neskôr aj zjednotenie Nemecka. Krenz a Schabowski sa dodnes nemôžu dohodnúť, kto má na svedomí zmätok, ktorý nastal v tú noc, keď padol múr. Krenz trvá na tom, že nariadil Schabowskému požiadať reportérov o zablokovanie správy do štvrtej hodiny ráno nasledujúceho dňa. Schabowski, bývalý šéfredaktor denníka komunistickej strany Neues Deutschland, tvrdí, že nič také od Krenza nepočul, a okrem toho, žiadať médiá o utajenie informácie by podľa neho aj tak nebolo realistické.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.