peňazí z predaja týchto akcií už dohodli. Údaje zverejnené v tabuľkovej časti štátneho rozpočtu dokonca hovoria o tom, že na použitie príjmov z privatizácie vzniesli ministri slovenskej vlády požiadavky vo výške viac ako 40 miliárd korún. Kompenzovali si tým veľkú časť požiadaviek, ktoré mali pôvodne na štátny rozpočet, ale tam im neprešli. Vtedy totiž dodotočné požiadavky rezortov dosahovali 55 miliárd, keď ich preformulovali na "rozvojové projekty" a "úhrady starých dlhov" a žiadali ich uhradiť z privatizácie, bolo to už len 41,4 miliardy. Niektoré požiadavky na privatizáciu boli známe - ide najmä o 6 mld korún, ktoré sa použijú na úhradu dlhov železníc voči Sociálnej poisťovni. Pri tých je zdroj jasný - predaj akcií Československej obchodnej banky. Neskôr sa k nim pridružilo 10 mld korún, ktoré sa použili na úhradu štátnych záruk. Taká istá suma mala byť pôvodne výnosom z privatizácie telekomunikácie. Objavovali sa však stále nové požiadavky na peniaze a tak rástol aj očakávaný výnos z privatizácie telekomunikácií. Zastavil sa na čísle 22,06 mld korún. Z týchto peňazí vláda schválila napríklad 3 miliardy do zdravotníctva. Tie definovala ako "úhradu časti záväzkov", nedefinovala však, či pôjde o záväzky zdravotných poisťovní, nemocníc, lekární alebo niektorej inej zložky zdravotníckeho systému. O účelovom používaní peňazí svedčí aj príklad z rezortu dopravy. Minister dopravy Macejko žiadal vládu, aby dala z privatizácie 1,06 mld sk na výstavbu diaľnic. Vláda to formálne zamietla, nad rámec jeho požiadaviek však dala presne 1,06 mld korún na "úhradu časti záväzkov z minulosti" v Štátnom fondom cestného hospodárstva. Ten pritom výstavbu diaľníc financuje. Najzaujímavejšie sú však požiadavky na "rozvojové projekty". Z privatizácie sa podľa predstáv jednotlivých ministrov mali hradiť také výdavky ako je prívod vody do elektrárne v Mochovciach (770 mil.), piaty most cez Dunaj z Bratislavy (2,5 mld), rýchlostná trať Bratislava - Trnava (400 mil.), rozvoj železníc (4 mld) alebo Národná onkologický program (2 mld). Boli však aj požiadavky, aby sa z privatizácie hradili projekty ako "Drevo - surovina 21. storočia" (50 mil.), "Akčný plán ... na ochranu biodiverzity" (20 mil.) v gescii ministra hospodásrtva alebo "Zabezpečenie laboratórnej techniky" (112 mil.) v gescii ministerstva pôdohospodárstva. Objem takýchto požiadaviek dosiahol 22,4 miliardy. Požiadavka na tvorbu rezerv na výplatu dlhopisov FNM sa medzi nimi nenašla. Vláda potom tieto programy zoškrtala na 8 miliárd, ale aj napriek tomu ide o typické "prejedanie" príjmov z privatizácie. Svedčí o tom fakt, že sa z privatizácie bude financovať napríklad dostavba SND alebo rekonštrukcia plochých striech škôl. Podľa informácií SME bol dôvod, prečo vláda súhlasila s prejedením príjmov z privatizácie fakt, že to bol jediný spôsob, ako zaistiť politickú priechodnosť návrhu štátneho rozpočtu. Kým pri rozpočte bola ministerka financií tvrdá a požiadavky svojich kolegov odmietala, pri míňaní peňazí z privatizácie sa nenašiel nikto, kto by presadil šetrenie. Výsledkom však je prudké zvýšenie fiskálneho deficitu verejných financií. Vláda síce deklaruje, že má byť 28 miliárd korún, podľa medzinárodných štatistických metód je to však 37 až 40 miliárd korún. Treba totiž doň zarátať aj výdavky na všetky "rozvojové projekty" a vysoko pravdepodobné je aj započítanie výdavkov na diaľnice. Deficit verejných financií tak nebude vládou deklarované 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ale viac ako 4 percentá. To je horší výsledok, než sa očakáva v roku 1999. Práve nízky fiskálny schodok bol dôvodom makroekonomickej stabilizácie v tomto roku, ktorá sa prejavilo okrem iného stabilizáciou kurzu koruny, nižšími úrokmi a lacnejším financovaním štátneho dlhu. Slovensko vďaka tomu zaznamenalo aj prvé zlepšenia u ratingových agentúr a relatívny úspech pri emisiách eurobondov. Opätovný nárast fiskálneho deficitu verejných financií by však mohol byť
Autor: dd
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.