Korzár logo Korzár

Bolo to v novembri 1939

"Dňa 15. marca som urobil veľkú chybu. Myslel som si, že keď Čechov ušetrím vojny a dám im najesť, dostanú rozum. Mal som s nimi zatočiť ako s

Poliakmi, ale to nič, to sa ešte môže urobiť. Do každého húfika sa bude strieľať guľometmi a ak bude ešte voľáka demonštrácia, zrovnám Prahu so zemou, ako som to urobil s Varšavou. Čechov rozptýlim a nasťahujem sem Nemcov".

Tieto a ďalšie vyhrážky počul v Berlíne 16. novembra 1939 krátko po tretej hodine poobede vtedajší veľvyslanec protektorátnej vlády v Ríši František Chvalkovský. Padali z úst rozzúreného Adolfa Hitlera, ktorý na tento deň zvolal mimoriadnu poradu k stavu v okupovaných krajinách. Za prítomnosti najbližších spolupracovníkov Himmlera a Bormanna, ale tiež z Prahy prizvaného ríšskeho protektora von Neuratha, štátneho tajomníka Franka, splnomocnenca pre záležitosti wehrmachtu v protektoráte generála Fredericiho a vedúceho Neurathovej kancelárie dr. Völkera ešte Chvalkovskému oznámil:

"Udalosti 28. októbra a 15. novembra ukazujú, že si Česi nezasluhujú iný osud ako Poliaci. Nedopustím, aby sa vývin udalostí v protektoráte uberal rovnakým smerom ako dosiaľ. Hocaké ďalšie demonštrácie dám potlačiť vlastnými bezpečnostnými silami, bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy, a to najradikálnejším zásahom. Ak bude treba, postavím do ulíc aj delá. Nariaďujem zavrieť české vysoké školy na tri roky, páchateľov zaistiť a väčší počet študentov umiestniť do koncentračných táborov. Uzavretie vysokých škôl možno skrátiť, ak sa ukáže obrat k lepšiemu. Oznámte však, že toto je posledná výzva prv, kým dám protektorát zrušiť!"

POPRAVY BEZ SÚDU

O hodinu už Chvalkovský telefonoval do Prahy, že ešte tejto noci budú obsadené všetky vysoké školy. Ďalšie pokyny vraj vydá po svojom príjazde nočným rýchlikom. Keď odišiel, porada pokračovala. Zachoval sa o nej Himmlerom spracovaný záznam. Podľa neho, vodca rozhodol, že za každého Nemca zraneného pri demonštráciách, popravia troch študentských vodcov. Čiže nie iba zaistia, ako predtým povedal Chvalkovskému.

Dohľadom nad vykonaním rozkazu Hitler poveril osobne K.H. Franka. Toho nepochybne nadchlo, že vodca tak povedal pred všetkými prítomnými, hlavne pred Frankovým mocenským sokom v protektoráte, Konstantinom von Neurathom. Hoci nijaký konkrétny doklad, ani zmienený Himmlerov záznam, o otcovi myšlienky neľútostného postupu voči českému vysokému školstvu nehovorí, bol to zrejme práve Frank, ktorý prišiel do Berlína s "podnetnými" nápadmi a popudmi. Nikdy sa totiž netajil tým - na to už doklady jestvujú - ako veľmi českých študentov nenávidel. Okrem iného aj preto, že sám bol skrachovaným pražským vysokoškolákom.

Ešte z Berlína dal do sídla pražského gestapa, do Petschkovho paláca, zvolať tajnú poradu veliteľov jednotlivých zložiek okupačnej moci a pri spiatočnej ceste lietadlom si, pravdepodobne, premyslel plán. Vedel, že sa za dôveru musí Hitlerovi odvďačiť rýchlym splnením rozkazu. Ráno sa rozbehla brutálna akcia, ktorá vošla do dejín ako 'Sonderaktion 17. November 1939'.

V rozpätí niekoľkých včasných ranných hodín prepadlo gestapo s ďalšími nemeckými policajnými jednotkami vysokoškolské internáty v Prahe, Brne a v Příbrami. Prvým terčom sa stala pražská Hlávkova kolej. Na zásahu sa zúčastnil aj sám K.H. Frank. Vyše dvoch tisíc študentov dovliekli do Ruzyne, kde urobili organizátori gesto a nečakane prepustili menej ako dvadsaťročných a cudzincov. Ostatných - najnovšie údaje hovoria o 1267 študentoch - poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg pri Berlíne.

Ešte 17. novembra večer v jazdiarni ruzyňských kasární popravili deväť funkcionárov študentských spolkov. Správu o tom musela uverejniť Česká tlačová kancelária. Dodatočne potom oznámila, že 18. novembra zastrelili ďalších troch Čechov, medzi nimi dvoch policajných úradníkov pre údajné "násilné prepadnutie Nemca". V skutočnosti išlo o obyčajnú slovnú škriepku v električke. Obe exekúcie boli prvým prípadom hromadnej odvetnej akcie, uskutočnenej podľa Heydrichových a Himmlerových smerníc o "zvláštnom zaobchádzaní" na území protektorátu.

Išlo o prvé politické vraždy s vylúčením justície a tiež počiatok nacistického ťaženia proti českému národu. Zničením jeho inteligencie ho chceli ujarmiť a zotročiť. Potvrdilo to nasledujúce pozatýkanie a napokon povraždenie veľkej časti univerzitných profesorov, surovo pozabíjaných najmä v Mauthausene a v Osvienčime. Samotné uzavretie vysokých škôl postihlo 1223 učiteľských síl, 15 172 českých študentov a 2394 inej národnosti, desať univerzít, techník a fakúlt, vrátane pražskej Akadémie výtvarných umení.

TRIKOLÓRA NA STOLE

Prológ k dráme 17. novembra 1939 sa odohral o tri týždne skôr. Pred 60. rokmi pripadol 28. október na sobotu. Protektorátne úrady ju vyhlásili za bežný pracovný deň a varovali pred neuváženými činmi. Veľká časť obyvateľstva však videla v pripomienke vzniku československého štátu príležitosť, ako vyjadriť nesúhlas s nemeckou okupáciou. Už 30. septembera, v deň prvého výročia mníchovského diktátu, prebehol úspešný bojkot pražskej hromadnej dopravy a protektorátnej tlače. Odbojové organizácie začali od začiatku októbra vydávať letáky s výzvami k demonštráciám k "novému 28. októbru".

Rovnako funkcionári vysokoškolských spolkov rokovali o spôsobe účasti študentov. Hoci padli aj úvahy, že nacisti zrejme hľadajú zámienku k rozsiahlejšiemu zákroku proti vysokým školám, prevládol nakoniec názor ísť spolu s ostatnými do ulíc. Jeden z členov vtedajšej študentskej samosprávy na Hlávkovej koleji, Antonín Peřina, si napríklad spomína na schôdzu v predvečer 28. októbra. "Hlasy boli za aj proti. Všetko vyriešil ťah študentskej samosprávy. Za schôdze otvorili šperhákom všetky izby - študenti boli práve na večeri - a každému položili na stôl československú trikolóru aj so špendlíkom".

V sobotu ráno sa ľudia obliekli do sviatočného a v mnohých mestách vyšli do ulíc. Niekde aj štrajkovali. Na vysokých školách sa neprednášalo. V Prahe boli davy na Václavskom námestí už od deviatej. V improvizovaných stánkoch predávali trikolóry, nejeden chlap mal čiernu kravatu alebo čapicu "masaryčku". Vyvolávali protinemecké heslá, spievali národné piesne a československú hymnu aj so zakázanou slovenskou časťou. Nemci taký odpor nečakali. Nik im dosiaľ z plných pľúc nevykričal, aby z okupovanej krajiny odišli.

Študenti sa zväčša držali spolu podľa internátov alebo fakúlt. Medzi skupinkou z Hlávkovej koleje bol aj podpredseda študentskej samosprávy a štúdijný referent, poslucháč štvrtého ročníka lekárskej fakulty Univerzity Karlovej Jan Opletal. Na obed sa všetci vracali na internát. Po ňom riešili otázku, či sa poobede vrátia do ulíc alebo nie.

Antonín Peřina spomína, ako pri tejto dileme vystúpil práve Opletal: "Povedal, že účasť na demonštrácii je dobrovoľná. Podľa neho sa svet musí dozvedieť, že s okupáciou nesúhlasíme. Strhol nás svojím záverom, že kto sa bojí, nech ostane doma, on pôjde. Väčšina z nás vyšla do ulíc aj odpoludnia a podvečer."

ODIŠIEL BEZ VEČERE

Rozsah pražských demonštrácií zjavne prekvapil nacistických predstaviteľov v Prahe aj v Berlíne. Nečakali, že po nedávnom rýchlom víťazstve nad Poľskom by mohol odpor Čechov k jestvovaniu protektorátu dosiahnuť také rozmery. Ešte pred poludním volal Hitler Neurathovi. Keďže ho v úrade nezastihol, dal sa spojiť s Frankom. Tomu potom nariadil, aby nepokoje potlačil všetkými prostriedkami a mal aj okamžite oznámiť prezidentovi Háchovi, že vodca činí protektorátnu vládu zodpovednú za obnovenie a udržanie poriadku.

Zatiaľ čo protektorátni policajti zasahovali zväčša mierne, oddiely nemeckej poriadkovej polície aj SS už za dopoludnia a hlavne v podvečer na niektorých miestach v Prahe zakročili surovo a demonštrantov zaisťovali. Osobne dvakrát "zaúradoval" sám Frank.

Nevedno, čo bezprostredne po obede robil Jan Opletal, jestvuje však svedectvo, že niekedy medzi treťou a štvrtou prišiel za svojou priateľkou Mariou Kafkovou. Mali pred skúškou z anatómie a už prv sa dohodli, že sa budú spolu učiť. Podľa jej svedectva sa ale nemohol na nič sústrediť. Keď odišla okolo piatej kúpiť niečo na večeru, priniesla spolu s jedlom aj v neďalekom obchode vypočuté čerstvé správy o dianí na Václavskom námestí. "Počúval pozorne. Odrazu vstal, obliekol sa a odišiel. Neostal ani na večeru, vraj už musí ísť. Sľúbil, že sa večer zastaví, zatiaľ sa mám naučiť ďalšiu časť hrudníku. Ten večer som čakala zbytočne."

PÁCHATEĽ STRIEĽAL ZBLÍZKA

O ďalšom počínaní Jana Opletala sa dodnes nepodarilo získať vierohodné svedectvo. Nevie sa, či išiel na demonštráciu hneď alebo neskôr, sám alebo s kamarátmi. Isté je iba, že nechcel, aby ho, rovnako ako doobeda, sprevádzalo jeho dievča. Nenašiel sa ani svedok, ktorý by potvrdil, ako k jeho smrteľnému zraneniu došlo. Nevieme ani, či bol obeťou vytipovanou alebo náhodnou.

Najpravdepodobnejšie sa nachádzal niekedy okolo pol siedmej večer v zástupe demonštrantov, ktorý ustupoval pred skupinou nemeckej polície hore Žitnou ulicou. Náhle treslo zopár výstrelov. Rovno do srdca na rohu Žitnej ulice a Ve Smečkách trafili mladého robotníka Václava Sedláčka. Pri prevoze do nemocnice zomrel. O chvíľu neskôr skoro na tom istom mieste - podľa iného svedectva o kúsok vyššie, na rohu Žitnej a Mezibranskej - zasiahla strela do brucha aj Jana Opletala.

Ako povedal profesorovi Pačesovi, ktorý ho v neďalekej nemocnici na Karlovom námestí operoval, sprvoti ani nespozoroval, že je ranený. Zistil to až neskôr, keď mu prišlo zle a v priechode blízkeho domu začal vracať. Neznámi ľudia ho po siedmej večer dopravili na kliniku. Tam lekár pri operácii zistil, že ide o viacnásobný priestrel čriev jedným projektilom. Aj to, že páchateľ strieľal zblízka.

Operácia prebehla dobre, pravda, po niekoľkých dňoch sa prihlásil difúzny zápal pobrušnice. Keďže sa v tom čase nevedelo nič o penicilíne, ani iných antibiotikách, veľa ľudí na takúto chorobu umieralo. Opletal ako medik svojej chorobe dobre rozumel a vedel, v akej je situácii - ak sa mu nepodarí obnoviť priechodnosť čriev, zomrie. Navyše ho dráždil veľký záujem gestapa o jeho zdravotný stav. Nazdával sa, že sa ho Nemci chcú zbaviť. Odmietal aj jedlo, lebo si myslel, že je otrávené.

Hneď po operácii zastavili prof. Pačesa pred sálou traja chlapi od gestapa. Ako si spomína,"pozdravili ma hlučným zrazením opätkov a zdvihnutím pravice. Doktor sa predstavil po česky, volal sa Golla. Zaujímal sa len o Opletalov stav. Potom sa vypytoval na vyoperovaný projektil. Mal som ho pri sebe v sklenenej skúmavke. Išlo o náboj z revolverovej pištole stredného kalibru. Corpus delicti si odniesli, vraj ho potrebujú".

PROVOKÁCIA PRO POHREBE

Jan Opletal skonal 11. novembra a posledná rozlúčka sa pripravovala o štyri dni neskôr. Hoci pôvodne Nemci nechceli o nejakom obrade nič počuť, odrazu ho povolili. Predseda študentskej samosprávy na Hlávkovej koleji a hlavný usporiadateľ pohrebu Maximilián Martischnig musel na policajnom riaditeľstve podpísať reverz, že ručí za poriadok. V tom zmysle vyzval pražských študentov k pokoju aj letákom.

Sľúbený pokoj a poriadok tiež naozaj v prvej fázi pohrebu panoval. Na záver desaťminútového obradu zaznela zo štyroch tisíc hrdiel hymna, opäť so zakázanou slovenskou časťou Nad Tatrou sa blýska. Keď truhlu za zvuku tohto mohutného chorálu nakladali na pohrebný voz, vyrazilo odrazu provokatívne oproti čelu sprievodu policajné auto. Účastníci rozlúčky to pochopili ako urážku a tento moment zrejme rozhodol, že sa študenti po naložení rakvy nerozišli, ako pôvodne plánovali, ale dav sa pustil v zástupoch do pohybu smerom ku Karlovmu námestiu. O chvíľu sa už vzduchom rozliehali najrôznejšie protinemecké heslá, ktoré dopĺňali národné piesne. Začali sa pripájať náhodní chodci, zastavovali sa električky a dávali prednosť. Opakoval sa 28. október.

Študenti sa nazdali, že ich pred nemeckými vojakmi zachráni akademická pôda a vbehli do budovy Českého učenia technického na Karlovom námestí, iní do priestorov právnickej fakulty. Pre esesákov a gestapo stará študentská tradícia neplatila. Vtrhli do oboch budov, niektorých študentov násilne vyvliekli a odviezli neznámo kam.

Keď demonštrácia vrcholila, dal sa Frank zaviezť do stredu mesta "na kontrolu". Jeho osobný šofér Anton Uhl, povzbudzovaný svojím pánom, začal študentov provokovať. Jeden z nich ho celou silou udrel do tváre. Frank ho okamžite poslal do nemocnice. Uhlov rozbitý nos a hodinky mu na druhý deň, kým študenti pochovávali Opletala v jeho rodisku na Morave, u Hitlera poslúžili ako dôkaz nevľúdneho zaobchádzania s Nemcami v protektoráte.

ZÁHADA VÝBERU

Večer 16. novembra sa v kancelárii Zväzu českého študentstva v Čechách konala bežná porada výboru. Hlavným bodom bolo prerokovať finančné stránky majálesu. Pochopiteľne, najprv sa hovorilo o pohrebe, o demonštrácii a čo môžu Nemci podniknúť. Všetci sa vzájomne presviedčali, že tí majú práve teraz iné starosti, než sa zaoberať dákymi študentami.

Okolo desiatej prerušil poradu telefón. Niekto zo Zväzu nemeckého študentstva sa okrem iného pýtal, kto je prítomný na schôdzi. Tajomník mu ich všetkých po rade vymenoval. O niekoľko minút sa pred domom objavilo auto s desiatimi ozbrojenými esesákmi. Všetkých prítomných zatkli a odviezli do Pečkárne na gestapo. Len traja z nich sa neskôr dostali do koncentráku. Ostatní sa ocitli medzi deviatkou popravených večer 17. novembra.

Dodnes je záhadou výber týchto obetí. Boli medzi nimi totiž aj činitelia, ktorí podporovali protektorátnu politiku. Čudné je aj to, že daktorí už neboli študentami. Vôbec najväčšou záhadou ostáva, ako sa medzi nich dostal Slovák Marek Frauwirth, ktorý nebol ani študentom, ani študentským funkcionárom. Odpoveď nedal ani sám K.H. Frank pred mimoriadnym ľudovým súdom v roku 1946. Do protokolu uviedol iba, že "zavraždených vyhľadala nemecká tajná polícia spoločne s dôverníkmi, medzi ktorými boli aj voľaktorí defektní Česi". Nevedel či nechcel odpovedať ani na otázku za všetkých študentov žalujúceho Kuneša Sonntaga, prečo práve on a ďalší dvaja ostali nažive a prečo ostatní z účastníkov porady Zväzu českého študentstva museli zomrieť. Frank tvrdil, že sa na nič nepamätá.

Zato Kuneš Sonntag si veľmi dobre vybavoval z pamäti Frankov krik z neskorej noci 16. novembra 1939, keď ho ako zatknutého vypočúval: "Tak vy ste jeden z vodcov českej bandy, tej vašej pseudointeligencie! Pokúšali ste sa o puč! Povstanie sme potlačili, českú pseudointeligenciu zničíme a vás zastrelíme!"

Ľudský osud je zavše nevyspytateľný. Keď stáli o sedem rokov neskôr títo dvaja muži opäť zoči-voči, ich postavenie sa úplne zmenilo. Teraz kládol otázky niekdajší študent právnickej fakulty. Obrazne sa tak naplnila prvá časť cynického výroku K.H. Franka po uzavretí českých vysokých škôl: "Keď vojnu vyhráte, vysoké školy si otvoríte sami. Keď vyhrá Nemecko, nebudete ich potrebovať, postačia vám obecné školy!"

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 365
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 885
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 222
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 028
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 801
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 825
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 042
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 643
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 970
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 444
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 242
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Je tento medveď skutočne po smrti, alebo zastrelili jeho "dvojníka"?

Priblížia sa na 500 metrov a je po nich.


U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
Ilustračné foto.

Páchateľovi hrozí basa až na desať rokov.


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 042
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 643
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 970
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 444
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 242
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu