Korzár logo Korzár
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Bolo to v novembri 1939

"Dňa 15. marca som urobil veľkú chybu. Myslel som si, že keď Čechov ušetrím vojny a dám im najesť, dostanú rozum. Mal som s nimi zatočiť ako s

Poliakmi, ale to nič, to sa ešte môže urobiť. Do každého húfika sa bude strieľať guľometmi a ak bude ešte voľáka demonštrácia, zrovnám Prahu so zemou, ako som to urobil s Varšavou. Čechov rozptýlim a nasťahujem sem Nemcov".

Tieto a ďalšie vyhrážky počul v Berlíne 16. novembra 1939 krátko po tretej hodine poobede vtedajší veľvyslanec protektorátnej vlády v Ríši František Chvalkovský. Padali z úst rozzúreného Adolfa Hitlera, ktorý na tento deň zvolal mimoriadnu poradu k stavu v okupovaných krajinách. Za prítomnosti najbližších spolupracovníkov Himmlera a Bormanna, ale tiež z Prahy prizvaného ríšskeho protektora von Neuratha, štátneho tajomníka Franka, splnomocnenca pre záležitosti wehrmachtu v protektoráte generála Fredericiho a vedúceho Neurathovej kancelárie dr. Völkera ešte Chvalkovskému oznámil:

"Udalosti 28. októbra a 15. novembra ukazujú, že si Česi nezasluhujú iný osud ako Poliaci. Nedopustím, aby sa vývin udalostí v protektoráte uberal rovnakým smerom ako dosiaľ. Hocaké ďalšie demonštrácie dám potlačiť vlastnými bezpečnostnými silami, bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy, a to najradikálnejším zásahom. Ak bude treba, postavím do ulíc aj delá. Nariaďujem zavrieť české vysoké školy na tri roky, páchateľov zaistiť a väčší počet študentov umiestniť do koncentračných táborov. Uzavretie vysokých škôl možno skrátiť, ak sa ukáže obrat k lepšiemu. Oznámte však, že toto je posledná výzva prv, kým dám protektorát zrušiť!"

POPRAVY BEZ SÚDU

O hodinu už Chvalkovský telefonoval do Prahy, že ešte tejto noci budú obsadené všetky vysoké školy. Ďalšie pokyny vraj vydá po svojom príjazde nočným rýchlikom. Keď odišiel, porada pokračovala. Zachoval sa o nej Himmlerom spracovaný záznam. Podľa neho, vodca rozhodol, že za každého Nemca zraneného pri demonštráciách, popravia troch študentských vodcov. Čiže nie iba zaistia, ako predtým povedal Chvalkovskému.

Dohľadom nad vykonaním rozkazu Hitler poveril osobne K.H. Franka. Toho nepochybne nadchlo, že vodca tak povedal pred všetkými prítomnými, hlavne pred Frankovým mocenským sokom v protektoráte, Konstantinom von Neurathom. Hoci nijaký konkrétny doklad, ani zmienený Himmlerov záznam, o otcovi myšlienky neľútostného postupu voči českému vysokému školstvu nehovorí, bol to zrejme práve Frank, ktorý prišiel do Berlína s "podnetnými" nápadmi a popudmi. Nikdy sa totiž netajil tým - na to už doklady jestvujú - ako veľmi českých študentov nenávidel. Okrem iného aj preto, že sám bol skrachovaným pražským vysokoškolákom.

Ešte z Berlína dal do sídla pražského gestapa, do Petschkovho paláca, zvolať tajnú poradu veliteľov jednotlivých zložiek okupačnej moci a pri spiatočnej ceste lietadlom si, pravdepodobne, premyslel plán. Vedel, že sa za dôveru musí Hitlerovi odvďačiť rýchlym splnením rozkazu. Ráno sa rozbehla brutálna akcia, ktorá vošla do dejín ako 'Sonderaktion 17. November 1939'.

V rozpätí niekoľkých včasných ranných hodín prepadlo gestapo s ďalšími nemeckými policajnými jednotkami vysokoškolské internáty v Prahe, Brne a v Příbrami. Prvým terčom sa stala pražská Hlávkova kolej. Na zásahu sa zúčastnil aj sám K.H. Frank. Vyše dvoch tisíc študentov dovliekli do Ruzyne, kde urobili organizátori gesto a nečakane prepustili menej ako dvadsaťročných a cudzincov. Ostatných - najnovšie údaje hovoria o 1267 študentoch - poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg pri Berlíne.

Ešte 17. novembra večer v jazdiarni ruzyňských kasární popravili deväť funkcionárov študentských spolkov. Správu o tom musela uverejniť Česká tlačová kancelária. Dodatočne potom oznámila, že 18. novembra zastrelili ďalších troch Čechov, medzi nimi dvoch policajných úradníkov pre údajné "násilné prepadnutie Nemca". V skutočnosti išlo o obyčajnú slovnú škriepku v električke. Obe exekúcie boli prvým prípadom hromadnej odvetnej akcie, uskutočnenej podľa Heydrichových a Himmlerových smerníc o "zvláštnom zaobchádzaní" na území protektorátu.

Išlo o prvé politické vraždy s vylúčením justície a tiež počiatok nacistického ťaženia proti českému národu. Zničením jeho inteligencie ho chceli ujarmiť a zotročiť. Potvrdilo to nasledujúce pozatýkanie a napokon povraždenie veľkej časti univerzitných profesorov, surovo pozabíjaných najmä v Mauthausene a v Osvienčime. Samotné uzavretie vysokých škôl postihlo 1223 učiteľských síl, 15 172 českých študentov a 2394 inej národnosti, desať univerzít, techník a fakúlt, vrátane pražskej Akadémie výtvarných umení.

TRIKOLÓRA NA STOLE

Prológ k dráme 17. novembra 1939 sa odohral o tri týždne skôr. Pred 60. rokmi pripadol 28. október na sobotu. Protektorátne úrady ju vyhlásili za bežný pracovný deň a varovali pred neuváženými činmi. Veľká časť obyvateľstva však videla v pripomienke vzniku československého štátu príležitosť, ako vyjadriť nesúhlas s nemeckou okupáciou. Už 30. septembera, v deň prvého výročia mníchovského diktátu, prebehol úspešný bojkot pražskej hromadnej dopravy a protektorátnej tlače. Odbojové organizácie začali od začiatku októbra vydávať letáky s výzvami k demonštráciám k "novému 28. októbru".

Rovnako funkcionári vysokoškolských spolkov rokovali o spôsobe účasti študentov. Hoci padli aj úvahy, že nacisti zrejme hľadajú zámienku k rozsiahlejšiemu zákroku proti vysokým školám, prevládol nakoniec názor ísť spolu s ostatnými do ulíc. Jeden z členov vtedajšej študentskej samosprávy na Hlávkovej koleji, Antonín Peřina, si napríklad spomína na schôdzu v predvečer 28. októbra. "Hlasy boli za aj proti. Všetko vyriešil ťah študentskej samosprávy. Za schôdze otvorili šperhákom všetky izby - študenti boli práve na večeri - a každému položili na stôl československú trikolóru aj so špendlíkom".

V sobotu ráno sa ľudia obliekli do sviatočného a v mnohých mestách vyšli do ulíc. Niekde aj štrajkovali. Na vysokých školách sa neprednášalo. V Prahe boli davy na Václavskom námestí už od deviatej. V improvizovaných stánkoch predávali trikolóry, nejeden chlap mal čiernu kravatu alebo čapicu "masaryčku". Vyvolávali protinemecké heslá, spievali národné piesne a československú hymnu aj so zakázanou slovenskou časťou. Nemci taký odpor nečakali. Nik im dosiaľ z plných pľúc nevykričal, aby z okupovanej krajiny odišli.

Študenti sa zväčša držali spolu podľa internátov alebo fakúlt. Medzi skupinkou z Hlávkovej koleje bol aj podpredseda študentskej samosprávy a štúdijný referent, poslucháč štvrtého ročníka lekárskej fakulty Univerzity Karlovej Jan Opletal. Na obed sa všetci vracali na internát. Po ňom riešili otázku, či sa poobede vrátia do ulíc alebo nie.

Antonín Peřina spomína, ako pri tejto dileme vystúpil práve Opletal: "Povedal, že účasť na demonštrácii je dobrovoľná. Podľa neho sa svet musí dozvedieť, že s okupáciou nesúhlasíme. Strhol nás svojím záverom, že kto sa bojí, nech ostane doma, on pôjde. Väčšina z nás vyšla do ulíc aj odpoludnia a podvečer."

ODIŠIEL BEZ VEČERE

Rozsah pražských demonštrácií zjavne prekvapil nacistických predstaviteľov v Prahe aj v Berlíne. Nečakali, že po nedávnom rýchlom víťazstve nad Poľskom by mohol odpor Čechov k jestvovaniu protektorátu dosiahnuť také rozmery. Ešte pred poludním volal Hitler Neurathovi. Keďže ho v úrade nezastihol, dal sa spojiť s Frankom. Tomu potom nariadil, aby nepokoje potlačil všetkými prostriedkami a mal aj okamžite oznámiť prezidentovi Háchovi, že vodca činí protektorátnu vládu zodpovednú za obnovenie a udržanie poriadku.

Zatiaľ čo protektorátni policajti zasahovali zväčša mierne, oddiely nemeckej poriadkovej polície aj SS už za dopoludnia a hlavne v podvečer na niektorých miestach v Prahe zakročili surovo a demonštrantov zaisťovali. Osobne dvakrát "zaúradoval" sám Frank.

Nevedno, čo bezprostredne po obede robil Jan Opletal, jestvuje však svedectvo, že niekedy medzi treťou a štvrtou prišiel za svojou priateľkou Mariou Kafkovou. Mali pred skúškou z anatómie a už prv sa dohodli, že sa budú spolu učiť. Podľa jej svedectva sa ale nemohol na nič sústrediť. Keď odišla okolo piatej kúpiť niečo na večeru, priniesla spolu s jedlom aj v neďalekom obchode vypočuté čerstvé správy o dianí na Václavskom námestí. "Počúval pozorne. Odrazu vstal, obliekol sa a odišiel. Neostal ani na večeru, vraj už musí ísť. Sľúbil, že sa večer zastaví, zatiaľ sa mám naučiť ďalšiu časť hrudníku. Ten večer som čakala zbytočne."

PÁCHATEĽ STRIEĽAL ZBLÍZKA

O ďalšom počínaní Jana Opletala sa dodnes nepodarilo získať vierohodné svedectvo. Nevie sa, či išiel na demonštráciu hneď alebo neskôr, sám alebo s kamarátmi. Isté je iba, že nechcel, aby ho, rovnako ako doobeda, sprevádzalo jeho dievča. Nenašiel sa ani svedok, ktorý by potvrdil, ako k jeho smrteľnému zraneniu došlo. Nevieme ani, či bol obeťou vytipovanou alebo náhodnou.

Najpravdepodobnejšie sa nachádzal niekedy okolo pol siedmej večer v zástupe demonštrantov, ktorý ustupoval pred skupinou nemeckej polície hore Žitnou ulicou. Náhle treslo zopár výstrelov. Rovno do srdca na rohu Žitnej ulice a Ve Smečkách trafili mladého robotníka Václava Sedláčka. Pri prevoze do nemocnice zomrel. O chvíľu neskôr skoro na tom istom mieste - podľa iného svedectva o kúsok vyššie, na rohu Žitnej a Mezibranskej - zasiahla strela do brucha aj Jana Opletala.

Ako povedal profesorovi Pačesovi, ktorý ho v neďalekej nemocnici na Karlovom námestí operoval, sprvoti ani nespozoroval, že je ranený. Zistil to až neskôr, keď mu prišlo zle a v priechode blízkeho domu začal vracať. Neznámi ľudia ho po siedmej večer dopravili na kliniku. Tam lekár pri operácii zistil, že ide o viacnásobný priestrel čriev jedným projektilom. Aj to, že páchateľ strieľal zblízka.

Operácia prebehla dobre, pravda, po niekoľkých dňoch sa prihlásil difúzny zápal pobrušnice. Keďže sa v tom čase nevedelo nič o penicilíne, ani iných antibiotikách, veľa ľudí na takúto chorobu umieralo. Opletal ako medik svojej chorobe dobre rozumel a vedel, v akej je situácii - ak sa mu nepodarí obnoviť priechodnosť čriev, zomrie. Navyše ho dráždil veľký záujem gestapa o jeho zdravotný stav. Nazdával sa, že sa ho Nemci chcú zbaviť. Odmietal aj jedlo, lebo si myslel, že je otrávené.

Hneď po operácii zastavili prof. Pačesa pred sálou traja chlapi od gestapa. Ako si spomína,"pozdravili ma hlučným zrazením opätkov a zdvihnutím pravice. Doktor sa predstavil po česky, volal sa Golla. Zaujímal sa len o Opletalov stav. Potom sa vypytoval na vyoperovaný projektil. Mal som ho pri sebe v sklenenej skúmavke. Išlo o náboj z revolverovej pištole stredného kalibru. Corpus delicti si odniesli, vraj ho potrebujú".

PROVOKÁCIA PRO POHREBE

Jan Opletal skonal 11. novembra a posledná rozlúčka sa pripravovala o štyri dni neskôr. Hoci pôvodne Nemci nechceli o nejakom obrade nič počuť, odrazu ho povolili. Predseda študentskej samosprávy na Hlávkovej koleji a hlavný usporiadateľ pohrebu Maximilián Martischnig musel na policajnom riaditeľstve podpísať reverz, že ručí za poriadok. V tom zmysle vyzval pražských študentov k pokoju aj letákom.

Sľúbený pokoj a poriadok tiež naozaj v prvej fázi pohrebu panoval. Na záver desaťminútového obradu zaznela zo štyroch tisíc hrdiel hymna, opäť so zakázanou slovenskou časťou Nad Tatrou sa blýska. Keď truhlu za zvuku tohto mohutného chorálu nakladali na pohrebný voz, vyrazilo odrazu provokatívne oproti čelu sprievodu policajné auto. Účastníci rozlúčky to pochopili ako urážku a tento moment zrejme rozhodol, že sa študenti po naložení rakvy nerozišli, ako pôvodne plánovali, ale dav sa pustil v zástupoch do pohybu smerom ku Karlovmu námestiu. O chvíľu sa už vzduchom rozliehali najrôznejšie protinemecké heslá, ktoré dopĺňali národné piesne. Začali sa pripájať náhodní chodci, zastavovali sa električky a dávali prednosť. Opakoval sa 28. október.

Študenti sa nazdali, že ich pred nemeckými vojakmi zachráni akademická pôda a vbehli do budovy Českého učenia technického na Karlovom námestí, iní do priestorov právnickej fakulty. Pre esesákov a gestapo stará študentská tradícia neplatila. Vtrhli do oboch budov, niektorých študentov násilne vyvliekli a odviezli neznámo kam.

Keď demonštrácia vrcholila, dal sa Frank zaviezť do stredu mesta "na kontrolu". Jeho osobný šofér Anton Uhl, povzbudzovaný svojím pánom, začal študentov provokovať. Jeden z nich ho celou silou udrel do tváre. Frank ho okamžite poslal do nemocnice. Uhlov rozbitý nos a hodinky mu na druhý deň, kým študenti pochovávali Opletala v jeho rodisku na Morave, u Hitlera poslúžili ako dôkaz nevľúdneho zaobchádzania s Nemcami v protektoráte.

ZÁHADA VÝBERU

Večer 16. novembra sa v kancelárii Zväzu českého študentstva v Čechách konala bežná porada výboru. Hlavným bodom bolo prerokovať finančné stránky majálesu. Pochopiteľne, najprv sa hovorilo o pohrebe, o demonštrácii a čo môžu Nemci podniknúť. Všetci sa vzájomne presviedčali, že tí majú práve teraz iné starosti, než sa zaoberať dákymi študentami.

Okolo desiatej prerušil poradu telefón. Niekto zo Zväzu nemeckého študentstva sa okrem iného pýtal, kto je prítomný na schôdzi. Tajomník mu ich všetkých po rade vymenoval. O niekoľko minút sa pred domom objavilo auto s desiatimi ozbrojenými esesákmi. Všetkých prítomných zatkli a odviezli do Pečkárne na gestapo. Len traja z nich sa neskôr dostali do koncentráku. Ostatní sa ocitli medzi deviatkou popravených večer 17. novembra.

Dodnes je záhadou výber týchto obetí. Boli medzi nimi totiž aj činitelia, ktorí podporovali protektorátnu politiku. Čudné je aj to, že daktorí už neboli študentami. Vôbec najväčšou záhadou ostáva, ako sa medzi nich dostal Slovák Marek Frauwirth, ktorý nebol ani študentom, ani študentským funkcionárom. Odpoveď nedal ani sám K.H. Frank pred mimoriadnym ľudovým súdom v roku 1946. Do protokolu uviedol iba, že "zavraždených vyhľadala nemecká tajná polícia spoločne s dôverníkmi, medzi ktorými boli aj voľaktorí defektní Česi". Nevedel či nechcel odpovedať ani na otázku za všetkých študentov žalujúceho Kuneša Sonntaga, prečo práve on a ďalší dvaja ostali nažive a prečo ostatní z účastníkov porady Zväzu českého študentstva museli zomrieť. Frank tvrdil, že sa na nič nepamätá.

Zato Kuneš Sonntag si veľmi dobre vybavoval z pamäti Frankov krik z neskorej noci 16. novembra 1939, keď ho ako zatknutého vypočúval: "Tak vy ste jeden z vodcov českej bandy, tej vašej pseudointeligencie! Pokúšali ste sa o puč! Povstanie sme potlačili, českú pseudointeligenciu zničíme a vás zastrelíme!"

Ľudský osud je zavše nevyspytateľný. Keď stáli o sedem rokov neskôr títo dvaja muži opäť zoči-voči, ich postavenie sa úplne zmenilo. Teraz kládol otázky niekdajší študent právnickej fakulty. Obrazne sa tak naplnila prvá časť cynického výroku K.H. Franka po uzavretí českých vysokých škôl: "Keď vojnu vyhráte, vysoké školy si otvoríte sami. Keď vyhrá Nemecko, nebudete ich potrebovať, postačia vám obecné školy!"

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 873
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 901
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 210
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 348
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 319
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 125
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 893
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 950
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 795
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 735
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus v Bardejove: Odberné miesta otvorili, testuje sa už tretí deň (minúta po minúte)

Cieľom pilotného celoplošného testovania je spomaliť šírenie ochorenia Covid-19.

Testovanie v Bardejove.
Historikovi pripomína monotónna biela omietka zateplený panelák.
Interiér krematória prešiel úpravou.
Vizsolyská biblie, inak nazývaná aj Károlyiho biblia. Je vzácna, keďže ide o prvý maďarský preklad Svätého písma z roku 1590.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.
Limuzína, v ktorej sa viezol predseda parlamentu Boris Kollár.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop