vystrájajú dajaké partie. Väčšinou tam šalejú nejakí výrastkovia... V ten večer, bolo už po ôsmej, zrazu bolo spod stromov, tam, kde sa začína parkovisko, počuť nejaký srdcervúci krik. Išiel som na okno, ale žena mi na to, že tam zasa vystrájajú dajakí puberťáci... Ale ten krik, to zúfalé volanie o pomoc bolo čoraz naliehavejšie. Tušil som, že to nebude len také vystrájanie. Obliekol som sa a vybehol z domu. Zbadal som dve tmavé postavy. Zdalo sa mi, že sa bijú, naťahujú sa. Jedna z tých dvoch postáv bola mladá žena, ktorá úpenlivo volala o pomoc! Pribehol som bližšie a zrazu sa tá druhá postava pustila vnohy. Keď bežala popod okná, na tvár jej dopadlo svetlo, videl som, že je to mladý chlapec. Rozbehol som sa a po pár metroch som ho dostihol a zadržal," vypovedal pred súdom muž, ktorý bol predvolaný ako kľúčový svedok toho, čo sa stalo v inkriminovaný aprílový večer. Žiačka strednej školy, sedemnásťročná Mirka, sa vracala domov z počítačového krúžku. Už-už sa blížila domov, mala obísť ešte dva bloky, keď ju pristavil chlapec o niečo starší ako ona. "Ahoj," pozdravil a opýtal sa jej, ako sa má. "Dobre," odvetila, i keď sa jej nezdalo, prečo práve večer a najmä teraz, keď je taká zima a fúka pomerne silný a nepríjemný vietor, taký mladý muž postáva vonku a len tak z ničoho nič ju osloví. V tej chvíli sa jej zazdalo, že už ho kdesi videla...
"Páčiš sa mi, chcem sa s tebou milovať, strašne sa chcem s tebou milovať!" povedal jej.
"Nechaj ma, prosím ťa, nechaj ma!" odpovedala mu a vyhrnutým golierom vetrovky si chránila tvár pred dotieravým vetrom.
"Poďme niekde do pivnice!" prikázal jej a začal ju objímať.
"Pusť ma! Pusť!" Mirka si až vtedy s hrôzou uvedomila, že vonku niet nikoho okrem nich dvoch.
"Viem, že aj ty to chceš!"
"Nechcem, nechaj ma!"
Chytil ju okolo pása, oprel ju o záveternú stranu výmenníkovej stanice, začal jej rozopínať vetrovku a obchytkávať ju.
"Pusť ma! Pomoc! Pomóóóc!"
"Nekrič, viem, že to chceš, tvoji kamaráti hovoria, že ty každému dáš... Daj aj mne!"
"Nechaj ma! Pomóóóc!"
"Nerev, lebo ti rozbijem ksicht!"
"Nehryz ma, nebi ma!"
"Drž zobák, hovoria, že ty každému dáš..."
Začal jej rozopínať zips na rifliach. Vtedy sa zboku priblížila postava muža v stredných rokoch...
Prokurátor obžaloval Eugena z pokusu trestného činu znásilnenia a tak mladík, ktorý len krátko pred tým, čo sa to stalo, dovŕšil osemnásť rokov, predstúpil pred súd. Vypovedal takto: "Páčila sa mi, všimol so si ju už dávnejšie, chcel som sa s ňou pomilovať. Vedel som, že ona nezvykne robiť drahoty. Jej spolužiaci, keď som sa na ňu pýtal, mi povedali, že ona dá každému..."
"Ktorí spolužiaci? Môžete ich konkrétne menovať?" opýtala sa ho žena v talári.
"Nie, neviem ich konkrétne mená, len všeobecne sa hovorí, že je radodajná a nedá len tomu, kto ozaj nechce. Žiaľ, takto sa o nej hovorí... Čo sa týka toho večera, myslel som si, že ona to chce, že sa chce milovať... Začali sme sa objímať, vôbec sa nebránila, túlila sa ku mne, lebo jej bola zima. A keď už išlo do tuhého, zrazu sa strhla a začala kričať ako divá... Ja som jej neublížil, nič som jej neurobil, neviem, prečo stojím pred súdom... Je pravda, že som ju dvakrát udrel do tváre, ale to len vtedy, keď ma začala hrýzť a škriabať. Správala sa tak, akoby dostala nervy. Musel som sa brániť, inak by ma celkom doškriabala."
A čo na to prepadnutá Mirka? "Prosila som ho, aby ma nechal. Nechcel ma pustiť a tak som kričala o pomoc. Bála som, veľmi som sa bála... Najprv som si naozaj myslela, že len sranduje. Ale keď mi vsunul ruku pod pulóvrik a začal zo mňa trhať dolu rifle, musela som sa brániť. Začala som ho hrýzť aj škriabať, ale on ma päsťou bil po lícach a po krku..."
Na reči, ktoré sa vraj o nej šíria, že vyhovie každému, kto o ňu prejaví záujem, nepovedala nič, lebo také reči sú vraj "v ich škole bežné". Z posudku znalca z odboru gynekológie však vyplynulo, že v čase činu bolo Mirka pohlavne neskúsená, teda ešte panna...
Obhajca obžalovaného poukázal na to, že jeho mandant sa činu dopustil "nie v nejakom zlom úmysle ublížiť, ale výhradne v mladíckej nerozvážnosti" a navrhol súdu, aby prihliadol "na množstvo poľahčujúcich okolností", najmä na to, že sa činu dopustil vo veku blízkom veku mladistvých (ani nie dva týždne po svojich osemnástinách), doposiaľ nebol súdne trestaný a svoj čin "úprimne oľutoval". Na margo toho, že Mirka má "určité psychické problémy" (v noci sa prebúdza, v istom zmysle sa bojí tmy) obhajca povedal, že je to "prechodný jav u dievčat v takom veku, ktorý navyše súvisí so záťažou v škole". To, že jeho mandanta vylúčili zo stredného odborného učilišťa, "nijako nesúvisí s prejednávaným prípadom a nesvedčí to o jeho narušenosti, o jeho zlom charaktere, ako sa ho snaží vykresliť prokurátor. Fajčil v škole na chodbe a odvrával učiteľovi, ktorý ho za to neprimerane stíhal. To je celá jeho vina! Navrhujem súdu vzhľadom na jeho dovtedajšiu bezúhonnosť a na to, že svoju nerozvážnosť úprimne oľutoval, uložiť mu trest na samej dolnej hranici zákonom stanovej sadzby, prípadne upustiť od potrestania, keďže vzhľadom na jeho doterajší bezúhonný život možno predpokladať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu."
Súd uznal Eugena vinným z pokusu trestného činu znásilnenia a uložil mu trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Eugen medzičasom podal proti rozsudku odvolanie, ale odvolací súd ho "zamietol ako nedôvodné". (Mená aktérov príbehu sú z etických dôvodov pozmenené).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
