Dnes, keď je ich podpora medzi obyvateľstvom smiešne nízka, organizujú demonštrácie a hrozia štrajkami, ani by zastupovali a mali mandát od celého národa. Naposledy sa veľké reči o masových demonštráciách a blokovaní dopravy na celom území štátu rozplynuli ako ranná hmla. Účasť bola mizivá, čo čelným predstaviteľom KOZ nezabránilo nazvať akciu úspešnou. Nuž, tak ako všetko na svete, i pojem úspech je relatívny a jeho interpretácia závisí od uhla pohľadu. Je irelevantné, akým menom nazval pán Machyna výsledok akcie, podstatná je otázka, čo nízka účasť občanov na demonštráciách KOZ okrem nedôvery k nim znamená. Možností je viacero - ľuďom sa nechcelo trčať na cestách a vdychovať výpary okoloidúcich áut, dívať sa na trápne a farizejské rozdávanie cukríkov a lízaniek od pracháčov ako je pán Saktor, nechávať sa ohlušovať vyslúžilými prázdnymi heslami z ampliónov. Odborársky boss, on je to v podstate veľmi zvláštny človek. Je veľmi dobre platený, aby zastával záujmy nižších vrstiev, problémy ktorých sú mu na míle vzdialené. Ako nazvať takéhoto človeka? Je vykorisťovaným, je proletárom alebo je vykorisťovateľom? On nie je nič. Neprirodzený prvok. Odborár si želá ľavicovú vládu, aby sa nižšie vrstvy mali lepšie, no iba ekonomicky pravicovo orientovaná vláda vyvedie štát z biedy.

Á propos, môj pradedo majiteľ fabriky vždy hovorieval: "Žiadne odbory! Dobrý kapitalista sa o svojich zamestnancov postará sám." Môj pradedo svoju fabriku vybudoval poctivo a bol na svoju prácu hrdý. Chcel, aby prosperovala, aby zamestnanci boli spokojní a chcel ju odovzdať svojim potomkom, čo mu bolo samozrejme znemožnené znárodnením. Opakom znárodnenia bola privatizácia. V privatizácii sa k majetkom dostali ľudia bez akéhokoľvek vzťahu k nim, bez záujmu o ich zamestnancov a o samotnú budúcnosť majetku. Preto boli fabriky jednoducho vytunelované. A s tým nejakí pohrobkovia komunizmu asi nič nenarobia.