Slovákov si myslí, že ponovembrové zmeny ani nemuseli byť. Okrem toho, dnešní mocní na oslavy tohto druhu nemajú chuť, pretože chtiac-nechtiac sa vynorí otázka Kde boli pred tými desiatimi rokmi? Napríklad bývalý komunistický nomenklatúrny káder, prvý ponovembrový šéf Slovenskej národnej rady, dnes prezident, sa za prehrešky komunizmu ospravedlňovať nechce. Aj vtedy chodil do kostola a jeho hriechy mu zrejme boli odpustené ešte v čase, keď ich páchal...

***

Odpustiť, podľa Rudolfa Schustera treba nielen sebe. Chystá sa preto pri príležitosti 17.novembra ovenčiť štátnym vyznamenaním Milana Čiča, Petra Weissa, či Jána Čarnogurského. Schuster v obhajovaní aj tohto svojho plánu argumentuje už univerzálne používanou vetou - "Nerozhodol som sám, nechal som si poradiť". Ešteže prezdidentovi radcovia nenavrhli oceniť i samotného prezidenta.

***

Saktorove odbory vykazujúc činnosť desaťročie Novembra oslávili po svojom - štrajkom učiteľov, ktorí v stredu neprišli na prvú vyučovaciu hodinu. Deťom nemohli spraviť väčšiu radosť, rodičom hlavybôľ. 45 minút po ôsmej bolo všetko po starom, plnil sa učebný plán, rozdávali známky i poznámky, na štrajk si spomenuli len zajtrajšie noviny. Deti si medzi sebou rozoberajú, aké by mohli byť prázdniny najbližšie - chrípkové, uhoľné, kalamitné. Práve tie sú v Košiciach a Banskej Bystrici veľmi reálne. Vďaka finančnej politike bývalých šéfov majú problémy so zabezpečením základných funkcií mesta, nieto ešte myslieť na čistenie zasnežených ulíc. V Košiciach i Bystrici sa ich ľavicové, ateistické vedenie modlí, aby zima bola bez snehu.

***

Vieru nestrácajú ani Saktorovci. V utorok chcú zopakovať letákovú akciu, ktorá 9.novembra v krajských mestách nevyšla. Rozdávanie letákov vodičom a chodcom a tým zabrzdenie premávky tentokrát naplánovali v okresných mestách. Napríklad v Košiciach očakávajú štvornásobnú účasť, nakoľko ako krajské mesto majú štyri okresy.

***

Slovensko opäť raz zviditeľnilo aj Hnutie za demokratické Slovensko. Delegácia na čele s Gustávom Krajčim sa dostala až priamo k juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Ten sa celkom potešil, pretože už dávno nikoho neprijal, z demokratického sveta už vôbec nie. Mečiarovci prišli svojho starého prietľa nielen potešiť, ale prišli sa aj poradiť. Intenzívne totiž pracujú na transformácii hnutia na stranu a tá Miloševičova Socialistická strana Srbska sa im veľmi páči. Podľa nášho dobre informovaného zdroja Krajči od Miloševiča nepriniesol len now-how na sformovanie úspešnej politickej strany, o ktorej sa bude hovoriť minimálne v celej Európe, ale aj návod na to, ako zabezpečiť horúcu jar, keď avizovaná vriaca jeseň HZDS nevyšla.

***

Premiér Mikuláš Dzurinda pravdepodobne pozorne sledoval prejavy bývalých komunistických lídrov, ktoré pri príležitosti desaťročnice Novembra vysielala Slovenská televízia. Veľmi rýchlo si osvojil "Hovoriť pekne, ale o ničom" a hneď to využil pri hodnotení ročného fungovania vlády. Narozprával síce dosť, nepovedal však nič, o čom by sme nevedeli a odvahu na kritiku samého seba, či členov svojho kabinetu nenazbieral. Najväčší optimisti si mysleli, že s hodnotiacou správou k ročnému výročiu vlády mešká práve preto, že v nej prezradí zásadné veci, možno aj personálnu výmenu. "Zmena" na Slovensku však začína svoj druhý rok vo funkcii bez zmeny, ak nerátame Palacku a Černáka. Zdá sa, že o desať rokov opäť len skonštatujeme, že sme dostatočne nevyužili šancu a príliš uverili ideálom.

Počas spravovania železiarní skupinou manažérov, ktorú propagandisticky nazývali rezešovskou, VSŽ nedlhovali štátnej pokladnici ani korunu

Alexandr Rezeš