známy humorista Rasťo Piško sa totiž rozhodol Košice poctiť tým, že u nás pokrstí v poradí už svoj desiaty nosič pod názvom Parlamentný bufetár II. Krstnými otcami boli kto iní ako dvaja nerozluční - Noga & Skrúcaný. Traja páni dobehli do Jazzu niečo po desiatej večer rovno so svojom vystúpení v kine Družba.
"Prepáčte, ale predstavenie sa, dovolím si použiť výraz 'pretiahlo', ako nakoniec v Košiciach vždy, keďže tunajší ľudia dokážu vytvoriť vynikajúcu atmosféru," vysvetľoval neskorý príchod Števo Skrúcaný. Ako ďalej povedal, Bratislava je už kvantami rôznych krstov unavená, privítali teda možnosť vykonať tento akt v intímnom prostredí Jazz-klubu. Predtým, ako sem došli, údajne zavolali do parlamentného bufetu s otázkou, čo naši páni poslanci najradšej pijú. "Dostalo sa nám odpovede, že borovičku a tak sme sa týmto pravým podomácky páleným mokom, rozhodli poctiť aj tuto Rasťove CD-čko," zašveholila dvojica krstiteľov a svoje reči vzápätí zrealizovala. "Bisťu, radšej vidieť otca krvácať," komentoval samotný krst "Pišta" Skrúcaný sťažka zazerajúc na "bezcitné mrhanie" alkoholu, ktorý si "zlýzlo" iba CD-čko. Nasledovali Piškove ukážky monológov z "krsňaťa", zanôtili si aj krstní otcovia na playback, ktorý trochu štrajkoval, takže vyznelo groteskne, keď sa snažili slovne stíhať za miestami zrýchleným hudobným podmazom. Ale keďže uvoľnená atmosféra bola dostatočným dôvodom pre dobrú náladu, nikomu zo zúčastnených to nevadilo, práve naopak.
Ešte predtým, ako sa to všetko stihlo udiať sme si však autora a interpreta Rasťa Piška odchytili a čo to z neho vytiahli:
Po úspechoch vašich predchádzajúcich cédečok dnes krstíte ďalšie, mohli by ste ho trochu predstaviť?
"Krstili sme výber mojich monológov z relácií Apropo plus a z nového zábavného programu Ruleta. Už po niekoľko rokov zvykneme vždy na Vianoce pre našich poslucháčov niečo pripraviť. Sú tam také veselé monológy. Neviem, či sú aj vtipné, to musia posúdiť tí, ktorí si nosič kúpia. Album je ako inak satiricko-politického tónu, je na ňom nahrané to, čo najradšej robím a čo ľudia radi počúvajú. To je myslím optimálne spojenie."
Z médií vymizli vaše Listy premiérovi. Stratili ste jeho adresu alebo chuť mu písať?
"Listy premiérovi sa na rok presunuli do obrazovej podoby v televízii Markíza, kde v lete skončili. Teraz si ich trošku nechávam v rezerve. Takisto je to aj s Adamsovcami, nevymizli však naveky. Akonáhle dostanem chuť a inšpiráciu, tak tieto dve formy ešte oživím. Zatiaľ na ne nemám chuť, lebo som ich robil veľmi dlho a skúšam niečo nové. Uvidíme, či sa ešte objavia alebo nie. Zatiaľ sú v ľade."
Minulý týždeň sme mali možnosť vidieť poslednú časť Telecvokingu. Môžete nám ozrejmiť, čo tomu predchádzalo?
"Nemôžem, nerád by som sa k tomu vracal. Ja osobne som o tom ani nejaké veľké rozhovory nepodával. Skrátka, rozišli sme sa na dve skupiny."
V dobrom?
"Zatiaľ áno. Podali sme si ruky. Nechcem sa zaoberať praním špinavého prádla, keďže mám sám veľa roboty. Nemám na to ani chuť, ani náladu. Myslím si, že sa to ani nepatrí. Isté pnutie a ponorková choroba vznikne raz v každej skupine. Nebudem dávať príklady z histórie ako to bolo s Beatles, či s Radošíncami. Myslím si, že je to svojím spôsobom prirodzené, že sa ľudia možno trochu názorovo nezhodnú a vtedy je to najlepšie riešiť tak, že sa rozdelia. Netvrdím, že naveky. Možno na istý čas, ale každý si vyskúša to o čom si myslí, že je lepšie. Je dobré to urobiť skôr ako si ľudia skočia do vlasov."
Čo znamená pre vás dátum 17. november?
"Veľmi veľa. Mne osobne 17. november 1989 umožnil robiť to, čo robím. Považujem ho to za prelomový dátum. Už som síce vyrástol z revolučného sentimentu, ktorý vládol v tom čase, ale je to míľnik pre celú spoločnosť, dátum, na ktorý by sme rozhodne nemali zabúdať. Ja osobne by som ho zaradil nie ako pamätný deň, ale ako štátny sviatok. Ešte ani nevieme doceniť, čo všetko pre nás tento deň znamená."
Blíži sa Milénium, Silvester. Budete ho tráviť pracovne alebo doma?
"Nedávno som sa dozvedel, že pravdepodobne pracovne. Ak sa nám podarí 17. decembra odpremiérovať na Novej scéne v Bratislave hru Kubo, kde by som mal vystúpiť v hlavnej postave, tak je možné, že by som jedno predstavenie odohral. Okolo pol ôsmej by som však už mal mať voľno. Neviem ešte čo budem robiť. Asi budem doma a potom sa pôjdem prejsť niekde na námestie. Alebo sa budem dívať na televízor a na poháre s kamarátmi. (Smiech)
Autor: Lucia ŠARÁKOVÁ & Peter BOHUŠ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
