pištole ČZ 27, kalibru 7,65 milimetra, ktorej spúšť dvakrát po sebe stisol 19-ročný Pavol. Prvú vpálil do temena svojej 16-ročnej priateľky, aby si následne hlaveň pištole vložil do úst... Tragédii, ktorú len ťažko pochopiť, predchádzali vraždy dvoch nevinných ľudí. Tá istá zbraň, ktorá zabíjala 29. júla okolo deviatej ráno medzi Kašovom a Novosadom, vzala niekoľko hodín predtým život 43-ročnému Jozefovi a o päť dní skôr i 62-ročnej žene. Podľa všetkého ju v oboch prípadoch použil Pavol P. - chladnokrvný vrah s nevinnou detskou tvárou.
Niť udalostí sa začala odvíjať ešte niekedy počas 24. júla, keď sa mladá dvojica rozhodla okradnúť 62-ročnú Michalovčanku Angelu P. Niekedy podvečer zaklopali Pavol a Michaela pri dverách jej bytu a starká, podľa všetkého jej neboli neznámi, ich pozvala dovnútra. Pravdepodobne netušila, že dvojica je ozbrojená... Otázne je tiež, či k mladí ľudia už prišli s úmyslom zabíjať, alebo bola smrť staršej ženy iba výsledkom náhody. Isté však je, že si Pavol obstaral pištoľ už niekoľko dní predtým, výmenou za svoju hi-fi vežu. Takže na túto variantu bol zrejme pripravený...
Osudný výstrel padol na prahu spálne, do ktorej ústila chodba. Guľka trafila ženu do chrbta a prednou časťou tela vyletela von. Angela padla ako podťatá, rana bola smrteľná. Neskôr ju Pavol, s pomocou svojho "budúceho" švagra, ktorý v čase vraždy údajne čakal dolu pod blokom, odvliekol na posteľ a zakryl perinami. Motívom chladnokrvného konania mladého muža bolo obohatiť sa - z bytu nebohej ženy zmizla hracia šperkovnica s väčším množstvom zlatých šperkov, vkladná knižka s obnosom bezmála 40 tisíc korún, farebný televízor, rádioprehrávač, rôzne kuchynské elektrospotrebiče a tiež sedem tisíc korún v hotovosti. Keďže šlo o väčšie množstvo vecí, mladí lupiči ich nemohli odniesť z bytu naraz. Preto Pavol naliehal na druha svojej staršej sestry, aby sa po veci vrátil. Nakázal mu, čo má zobrať, pričom sa mu podľa jeho tvrdenia vyhrážal pištoľou. Aspoň tak udalosti opisuje 31-ročný Milan D., ktorého dva dni po udalosti zadržala polícia.
Keďže sa v jeho byte našla časť ukradnutých vecí a pri sebe mal kľúče od bytu nebohej ženy, bol automaticky prvým podozrivým a vyšetrovateľ mu vzniesol obvinenie pre trestný čin vraždy. Milan D. sa však obvineniam bránil slovami, že čin má na svedomí brat jeho družky a on bol iba donútený povynášať z bytu isté veci. Odmenou mu mal byť farebný televízor, po ktorom už dlhšie túžil... Polícia preto začala pátrať po opísanej dvojici mladých ľudí, z ktorých ani jeden sa už v mieste bydliska nezdržiaval. Vedelo sa, že sú ozbrojení, preto bolo potrebné postupovať rýchlo a opatrne zároveň. Tlač sa už zaujímala o prípad zastrelenej ženy, vyšetrovatelia však vzhľadom na okolnosti nemohli novinárom poskytnúť úplné informácie. Dvadsiateho šiesteho júla sme sa teda dozvedeli o vznesení obvinenia proti Milanovi D., o podozrivej dvojici však policajné zdroje mlčali. Už o tri dni neskôr ale dôvody zatajovania, ktoré bolo nevyhnutné, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania, pominuli. Dvojica bola mŕtva a spolu s ňou i 43-ročný Jozef F., ktorý sa jej priplietol do cesty... Udalosti však predchádzalo ešte jedno dôležité stretnutie - návšteva Pavla a Michaely u Pavlovho otca v rodičovskom dome v Zemplínskom Jastrabí.
Ako sme sa dozvedeli, 27. júla prišiel Pavol so svojou priateľkou k rodičom do Jastrabia. Jeho otec, bývalý policajt, vedel, že syna hľadá polícia, preto sa ho priamo spýtal, či to, z čoho ho podozrievajú, naozaj urobil. Pavol trval na tom, že nie. Otec ho teda začal presviedčať, že nemá zmysel utekať. Dohováral mu, aby sa vzdal polícii , že sa to nejako vysvetlí a mladí budú voľní... Rozhodol sa, že zavolá políciu, v dome však nebol telefón. Muž teda zašiel k susedom a telefonicky oznámil, že dvojica je u neho v dome. Tá však medzitým vzala nohy na plecia.
Kde strávila noc, sa už nikdy nedozvieme. Pravdepodobne však niekde v lese, pretože na druhý deň v popoludňajších hodinách sa objavila v dedinke Hraň, ktorá je od Jastrabieho vzdialená iba niekoľko kilometrov. Tam sa Pavol a Michaela zoznámili s Jozefom F., ak sa to o ich stretnutí dá takto povedať.
Dvojica sa najprv uchýlila do bistra U Jolanky, kde pobudla asi tri hodiny. Posedávala vonku, no požiadala majiteľku, aby im o pol ôsmej večer pustila správy STV. Chlapec a dievča vyzerali ako zaľúbenci, bozkávali sa a objímali, preto to ženu za pultom prekvapilo. Tušila, že s nimi nebude čosi v poriadku, ale vyhovela im. Nevšimla si to, čo si všimli azda všetci ostatní - že majú vždy po ruke zbraň.
Asi hodinu po správach sa dvojica presunula do ďalšej miestnej krčmy, kde takisto vzbudzovala záujem ostatných. Tam došlo medzi Pavlom a nejakým miestnym mladíkom k menšiemu incidentu. Pavol hral už akosi pridlho na hracích automatoch, čo sa ostatným vôbec nepozdávalo. Ktosi sa ho opýtal, či bude hrať len on. Na to Pavol vytiahol pištoľ a arogantne odvetil čosi v tom duchu, že bude hrať, koľko sa mu bude chcieť. Vtedy padol do oka Jozefovi F., ktorému sa takéto správanie veru nepozdávalo. O desiatej večer nasledoval dvojicu späť do bistra U Jolanky, pretože pohostinstvo zatvárali. Nedialo sa tam nič mimoriadne, avšak po záverečnej, niekedy okolo polnoci, sa rozhodol, že to prišelcom vytmaví. Kruto na to doplatil.
Pavol a Michaela sa po odchode z bistra vybrali smerom von z dediny a skupina miestnych chlapíkov ich nasledovala. Jozef bol o čosi rýchlejší ako ostatní. Bolo mu to osudným. Pavol sa dotieravej spoločnosti neváhal zbaviť akýmkoľvek spôsobom. Bez rozpakov vystrelil na živý terč a na jeho umlčanie stačila jediná guľka. Jozefa F. smrteľne poranila, pomoci mu už nebolo. Kým sa ostatní spamätali, čo sa stalo, dvojica zmizla v tme.
Až vtedy miestni obyvatelia konečne zalarmovali políciu. Tá rýchlo pochopila, že jedná o tých istých páchateľov, ktorí zavraždili v Michalovciach starú pani a vydala sa im po stopách. Do akcie bolo nasadených viacero policajtov a štyria psovodi so psami, ktorí sa pustili nocou za utečencami. Zvieratá zachytili ich pachovú stopu a s istotou viedli mužov zákona smerom k Novosadu. Po niekoľkých hodinách ich objavili kúsok za obcou smerom na Kašov, v časti, ktorú miestni nazývajú 'Pri kračkoch'. Keď slovenskí Bonny a Clyde zbadali mužov zákona, chlapec priložil dievčine k hlave pištoľ a zakričal, aby všetci odišli, lebo to do nej napáli. Policajti sa stiahli. Obávali sa, že mladík spraví nejakú hlúposť a ďalšie premárnené životy na svedomí mať nechceli. To však nebolo nič platné.
Dvojica sa presunula o kúsok ďalej a v kríkoch život mladých ľudí preťal výstrel. Nešlo pritom o náhle rozhodnutie, nájdené listy rodičom sú dôkazom toho, že sa takto rozhodli už skôr...
Ako sme už uviedli, jednu ranu vpálil Pavol Michaele do temena, druhú nasmeroval do vlastných úst. Takýmto spôsobom odišli zo sveta "takí normálni zabijaci". Prirovnanie k americkej dvojici z rovnomenného filmu je namieste, pretože títo mladí ľudia zabíjali vedome a snáď i s pôžitkom. Nevážili si život, cudzí, ani vlastný, postrádali jeho zmysel. Nasvedčujú tomu i ich listy na rozlúčku, ktoré o niekoľko týždňov neskôr našla Petrova mama. Boli vraj ukryté pod kobercom...
"Keď budeš toto čítať, ja už tu nebudem. Budem tam, kde, dúfam, mi bude lepšie. Nie, nechcem povedať, že mi bolo s vami zle, mám nervy na celý tento svet. Narodila som sa v nesprávny čas, verím tomu. Keď ste našli tento odkaz, ktorý som nechala na posteli, asi ste hneď pochopili, čo a s kým idem urobiť. Bude to tak lepšie, pre všetkých, aspoň si myslím. Viem, že vám spôsobím veľkú bolesť, ale čas všetko vylieči," konštatuje vo svojom liste Michaela. Ako ďalej vysvetľuje, "na školu z vysoka... Môže mi byť ukradnutá. Nikdy som nechcela byť ekonómka, alebo niečo podobné," píše svojej matke a dodáva: "Mám vás rada, možno mi odpustíte túto somarinu. Viem, že som vo svojom živote spravila veľa chýb (však vieš, o čom hovorím) a ľutujem to. Miliónkrát som stratila vašu dôveru, ale nikdy sa mi ju nepodarilo celkom získať naspäť. Veľmi vás ľúbim..."
"Mami, snažil som sa, aby bolo vždycky všetko dobre. Nešlo mi to, ako som sa snažil, všetko čo som kedy spravil, bolo stále zle, hoci som to myslel dobre. Rozmýšľal som, čo bolo a hlavne, čo bude a došiel som k záveru, že tak to ďalej nejde. Ja mám toho dosť, toho sťahovania, dudrania... Snaž sa ďalej žiť, ako keby som tu nikdy nebol. Viem, že ma ľúbiš a dúfam, že aj ty si pochopila, že aj ťa mám strašne rád, ale ďalej to tak nejde. Aj na mňa je toho dosť. Dúfam, že mi niekedy odpustíš, to, čo som teraz urobil," uviedol zas v liste adresovanom svojej matke prostredníctvom Michaely Pavol. O jeho absurdných myšlienkových pochodoch svedčia nasledujúce slová:
"Otca som nechal žiť, ani neviem prečo... Možno som tým spravil chybu, keď jeden, tak aj druhý, naj máš pokoj. (ha-ha) sranda."
Keďže na listoch chýbal dátum, ťažko dnes zistiť, kedy ich Michaela napísala. Či ešte pred prvou vraždou, alebo až po nej, čo je celkom možné, pretože po zastrelení Angely P. podľa všetkého ešte strávili noc v byte Pavlových rodičov v Michalovciach, zatiaľ čo oni boli v rodičovskom dome Pavlovho otca v Jastrabí. Na tom však neveľmi záleží. Dôležitejší je obsah listov a najrozhodujúcejšie sú skutky. Skutky mladej dvojice zasluhujú iba opovrhnutie, a i to je azda neprimerane slabé slovo. Čo k dvom vraždám - jednej premyslenej a druhej možno neplánovanej, avšak vykonanej s absolútnou ľahostajnosťou, vôbec možno dodať?
Aj keď obaja mladí ľudia mali problémy so svojimi rodičmi - Pavol si zjavne nerozumel s otcom a Michaela už viackrát ušla z domu, pričom rodičom ako dôvod svojich útekov uviedla, že jej život nemá zmysel a chce si už len trochu užiť, kým nadobro odíde, (kvôli čomu s ňou údajne boli i na psychiatrickom vyšetrení), nie je to žiadnym ospravedlnením ich absurdného konania a odchodu zo sveta. Veď na Slovensku žijú istotne tisícky ľudí, ktorých detstvo či mladosť neboli najideálnejšie, ľudí, ktorí utrpeli závažnú traumu a ktorých rodičia psychicky či fyzicky týrali, alebo trebárs sexuálne zneužívali. No nedáva im to žiadne právo siahnuť na život inej ľudskej bytosti. Ako je možné, že práve myslenie týchto dvoch ľudí, ktorí pochádzali z vcelku usporiadaných rodín, bolo takto zvrátené?! To si azda nedokážu vysvetliť ani ich najbližší. Otázok sa nezbavia pravdepodobne nikdy.
Prešlo šestnásť týždňov a na udalosť, ktorá vzrušila nielen obyvateľov východného Slovenska, sa pomaly zabúda. Niečo z jej okolností sa polícii podarilo objasniť, iné zostane navždy utajené. Súdna pitva napríklad potvrdila, že v čase spáchania samovraždy boli obaja mladí ľudia pod vplyvom drog - nejaký čas pred smrťou užili kokaín. Ako sa k nemu dostali, a či ho užívali dlhšie, ostáva záhadou. Nikdy predtým ich nik nevidel brať drogy, žiadne sa nenašli v ich okolí, ba ani v ruksaku pohodenom neďaleko miesta, kde odišli zo sveta, nebolo po kokaíne ani stopy... Ako sme sa dozvedeli, prípad, v ktorom Pavol a Michaela figurovali, už polícia definitívne uzavrela. Trojnásobnú vraždu a výtržníctvo - ako boli udalosti klasifikované - vyšetrovateľ pred časom uložil, keďže trestné konanie v prípade páchateľovej samovraždy je neprípustné. Ostáva vysvetliť jedinú záležitosť a to podiel Pavlovho "švagra", ktorým sa už nikdy nestal, na vražde Angely P. Polícia zatiaľ s ťažkosťami zhromažďuje dôkazy o jeho vine či nevine, no jeho verziu potvrdzujú viaceré okolnosti. Je teda pravdepodobné, že obvinenie z vraždy bude v jeho prípade časom zrušené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.