panstva, kde by nebol jestvoval pivovar. Pivovarníckych cechov bolo však málo, pretože výroba piva bola monopolom príslušného mesta či panstva. Cechy pivovarníkov, pivovarčích alebo pivovarečných sa vytvorili iba tam, kde bolo pivovarníctvo slobodným remeslom a teda aj majstrov bolo sústredených na jednom mieste viac.
Pivo sa vyrábalo z jačmeňa. Hovorilo sa mu aj tmavé alebo čierne a biele alebo bledé, ktoré bolo varené z pšenice. Biele pivo bývalo husté a nebolo ani príliš sladké ani horké. Pramene o ocenení tohto piva z roku 1535 hovoria, že bolo "blahoslavené" a že "činí človeka mäsitým". Pivo z jačmeňa nazývali aj "starým pivom" bývalo ľahšie nahorklej chuti. Tvrdilo sa o ňom, že "čistí krv". Pri jeho príprave sa zvykol používať technický pivovarský výraz: "variť na staro či na horko". Varenie miešaných pív, teda súčasne z jačmeňa a z pšenice sa nesmelo. Veľká pozornosť bola venovaná kvalite piva. Svedčia o tom jednak dochované receptúry k zvýšeniu trvanlivosti, a jednak nariadenia mestských úradov.
Pretože proces výroby bol ešte v tom čase zdĺhavý a bolo potrebné zabezpečiť neustálu zásobu piva, majstri mali určené, ako často môžu pivo variť. Takto podľa počtu majstrov v príslušnom meste sa stanovilo, či môžu variť každé dva týždne, alebo menej často.
Pitie piva bolo tak rozšírené a obľúbené, že sa dostalo aj do mnohých ľudových piesní - zväčša žartovných, do prísloví a porekadiel. Tu je malý zoznam, ako už vtedy človek o druhom povedal, že sa opil: ten sa nasiakol. Ten sa nalial. Ten sa namazal. Ten ju chytil. Ten sa podviedol. Ten sa nabumbal. Ten si dal. Je na cucky. Je na mol. Je ako kanón. Má širokú cestu. Má ťažký jazyk. Má v hlave. Má opicu. Má dosť. Má paru v hlave. Má trochu pod čiapkou. Pil o pohár viac. Motá sa. namazal šišku. Pozdravuje stĺpy. Zabudol rozum v konvici.
V 13. a 14. storočí stáli najbližšie k pivovarníkom príslušníci zvláštneho remesla, hovorievalo sa im paliči vín, vinopalovia, vinopaliči, alebo tiež páleníci - liehovarníci. Vinopaliči zahrievaním a ochladzovaním liehových pár, alebo destiláciou získavali lieh a vyrábali "pálenku". Pálili dobré, alebo skazené pivá. Z pokazeného vína za pomoci droždia, vínnych a pivných kvasníc, ale aj zo sladu vyrábali liehoviny. Pretože najčastejšie pálili z piva, hovorilo sa im pivopalovia. Od polovice 15. storočia ich počet značne rástol. Nebolo to však vždy bez problémov. Tak napr. v roku 1467 palič vín Hanuš zhorel so ženou a deťmi pri výkone svojho remesla. Takýchto a podobných prípadov bolo aj viac. Nečudo, veď toto remeslo celkom dobre vynášalo. Do 15. storočia vzrástol počet paličov až natoľko, že sladovníkov prepadala žiarlivosť a stávali sa terčom útokov. No nielen to bolo predmetom sváru. Všetko nasvedčovalo tomu, že paliči vyrábali dve pálenky. Jednu z dobrého materiálu a tú druhú z pokazeného - z toho sa hromadili žaloby, že dobré pivo namiesto toho, aby bolo predané ľudu, je spracované a predávané, ako drahšia pálenka.
V 16. storočí bola situácia vinopalov a paličov rovnako neistá ako o storočie skôr. Títo remeselníci vždy boli akoby trpení z milosti. Pravidlom naďalej zostávalo, že vyrábať pálenku (pálené) možno len zo starého a skazeného materiálu, či vína a nepodareného piva. Tento starý príkaz bol znova a znova obnovovaný.
V Prahe si určité ohľady k tomuto remeslu vynútila vzrastajúca obľuba v pití pálenky v 16. storočí. Veľké prekážky paličom kládli na dedinách. Tam mravnostné zásady niektorej zo zbožnej vrchnosti hocikedy zakázal vykonávať toto remeslo. Dokonca v niektorých mestách bolo pálenie úplne zakázané. Ale aj v kráľovských mestách bol počet paličov obmedzovaný a paliči boli nútení platiť veľké poplatky zo svojej živnosti. Okrem iného sa prísne zakazovalo páliť zo sladu a šrotu. V Žatci tak prinútili paličov k prísahe, že nebudú "slad mlieť na pálené".
Zrejme aj pre tieto ťažkosti sa vinopalovia, či paliči zmohli len na jeden samostatný cech v Kutnej Hore. Ostatní paliči zo súpisov miznú, alebo sa spájajú s cechom sladovníckym alebo pivovarníkov. Na Slovensku mali svoj cech v Sabinove.
Autor: Uršula AMBRUŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.