Používali ho skoro na všetky choroby a spolu s nemnohými ďalšími koreninami stačil pre skromnejšie kuchynské požiadavky starších dôb. Na odstránenie nepríjemného zápachu z úst bolo zvykom žuvať aníz. Ako aromatikum ho odporúčal aj starogrécky učenec Pythagoras. Od stredoveku zostal pre aníz prívlastok "všeliek" a bol súčasťou aj "dryáku", ktorý vynašiel Andromachos Krétsky, lekár cisára Nera (1. storočie n.l.). Bol určený ako liek proti uštipnutiu jedovatými zvieratami alebo hmyzom a odporúčal sa ako univerzálny protijed a omladzovací prostriedok. Jeho súčasťou boli okrem anízu ďalšie, na prášok rozdrvené rastliny, zmiešané s medom. Neskôr sa za dryák označovali lieky, ktorým sa pripisovali zázračné vlastnosti, no v skutočnosti boli neúčinné.
Bedrovník anízový (Pimpinela anisum L.) je jednoročná bylina s priamou, rozkonárenou stonkou. Dolné listy majú srdcovitý tvar, stredné sú trojpočetné a horné perovite strihané. Drobné biele kvietky sú usporiadané v zložených okolíkoch. Za východzí typ kultúrneho anízu sa považuje niekedy aníz krétsky z egejskej oblasti Stredomoria.
Drogou sú usušené plody (dvojnažky). V súčasnosti existuje mnoho odrôd. Pre farmaceutické účely sú najcennejšie veľkoplodé, svetlé kultivary z Talianska a Španielska.
Účinnou zložkou drogy je éterický olej, ktorý obsahuje hlavne anetol, metylchavikol, mono- a seskviterpény. Z anetolu vzniká dimerizáciou menšie množstvo dianetolu, ktorý má estrogenné (hormonálne) účinky (estrogény sú hormóny vznikajúce v ženských pohlavných žľazách). Okrem toho droga obsahuje oleje, bielkoviny a cukry.
Aníz zvyšuje sekréciu tráviacich enzýmov, čo zlepšuje metabolické procesy, má spazmolytické účinky na hladké svalstvo zažívacieho ústrojenstva. Tieto vlastnosti sa využívajú aj pri meteorizme (plynatosti) najmä v detskom lekárstve. Podobne ako rasca, podporuje tvorbu mlieka, preto sa odporúča dojčiacim matkám so slabou laktáciou. Účinné látky prechádzajú aj do materského mlieka a tým droga pôsobí aj na dojča. Má aj expektoračné (hlieny uvoľňujúce) účinky, a preto je súčasťou prieduškových čajových zmesí. Anízová silica sa pre antiparazitické účinky pridáva do emulzií a mastí aplikovaných pri zákožke svrabovej a pedikulóze (všiach). V kozmetike je silica vonnou a dezinfekčnou súčasťou zubných pást a ústnych vôd.
Na prípravu záparu sa používa pol kávovej lyžičky rozdrvenej drogy na šálku vody. Pije sa 2 až 3 krát denne. U detí sa zápar dávkuje podľa veku - podáva sa 1 kávová lyžička 2 až 3 krát denne z vyššie uvedeného záparu.
Ako korenina je aníz zaujímavý tým, že je použiteľný ako do sladkých, tak aj do pikantných jedál; napr. anízové pusinky, medovník, biskupský chlebík, ovocné šaláty, alebo pridaný do prívarkov tlmí žalúdočné a črevné potiaže. V niektorých oblastiach Francúzska sa pred hlavným jedlom ako aperitív ponúka osvedčený domáci prostriedok na "dobré trávenie" "anízovka". Častá konzumácia anízového likéru však môže spôsobiť hormonálne poruchy u žien vzhľadom k obsahu hormonálne účinného dianetolu v anízovej silici. V mnohých krajinách sa dodnes anízom posýpa chlieb a jemné pečivo bez anízu je nepredstaviteľné. V Nemecku zas majú takýto recept proti nespavosti: "dajme zovrieť pohár mlieka s kávovou lyžičkou drveného anízu, sceďme a pridajme lyžicu medu".
Toxicita: Prekročenie odporúčanej dávky, predovšetkým anízovej silice môže pôsobiť toxicky.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
